Plán do roku 2050 môže vzkriesiť rokovania o energetickej efektívnosti

zdroj: flickr, trcyburr

Dánska ministerka pre životné prostredie Ida Auken dnes (19.12.) v Rade ministrov predstaví „zelené priority“ predsedníctva svojej krajiny, ktoré sa začne 1. januára 2012.

Napriek tomu, že rokovania o záväzných opatreniach pre dosiahnutie vyššej energetickej efektívnosti sú v súčasnosti na bode mrazu, je odhodlaná zmeniť doterajšiu prax. Jeden zo zdrojov z oblasti priemyslu pre EurActiv uviedol, že hoci šetrenie energiou bude prioritou predsedníctva, nebude tak razantne presadzovať  harmonogram pre dosiahnutie cieľov energetickej efektívnosti.

„Energetická efektívnosť musí nadviazať na svoj hospodársky potenciál,“ argumentuje Európska komisia v energetickej cestovnej mape do roku 2050. Stále však chýba dostatok politickej vôle uviesť tento potenciál do chodu.

„Je to príliš drahé“, uviedol zdroj z EÚ a vlády členských štátov nemôžu jednoducho previesť náklady na spotrebiteľov v podobe vyšších účtov za energiu. „Bol by to veľmi nepopulárny krok a každý politik pri moci myslí v krátkodobom horizonte troch, možno štyroch rokov.“

„Ak by sa energetické spoločnosti viac sústredili na služby, veci by sa mohli zlepšiť,“ dodal zdroj z EÚ. „Ale čo ak nebude dopyt po týchto službách? Spotrebitelia majú iné, viac bezprostredné priority.“

Rokovania sa zastavili hlavne kvôli neschopnosti dohodnúť sa na zdrojoch pre financovanie opatrení energetickej účinnosti. Europoslanec Claude Turmes (Zelení), ktorý pracuje na pozícii EP v tejto otázke, priznal, že pokiaľ sa nenájdu zdroje „táto smernica bude len zbožným želaním“.

„Energetická efektívnosť je pre spotrebiteľov jedným z nákladovo najefektívnejších spôsobov ako zredukovať svoju spotrebu a znížiť svoje účty. Ale potrebujeme konkrétne opatrenia, aby spotrebitelia mohli skutočne ušetriť energiu,“ zdôraznila generálna riaditeľka európskej spotrebiteľskej organizácie BEUC Monique Goyens.  Za vhodné nástroje považuje „jasné účty, aby poznali svoju spotrebu, poradenstvo ako spotrebovávať menej energie, prístup k dostupným energeticky efektívnym produktom a skutočné stimuly pre zmenu chovania. Akákoľvek ohromná stratégia by nemala prehliadať tieto základné, ale životne dôležité činnosti.“

Dlhodobá vízia na zvýšenie tlaku?

Dánske predsedníctvo ale nemusí byť ochotné čakať na členské štáty, kým nájdu kompromis o smernici, ktorá bude záväzným legislatívnym aktom. Podľa Ulricha Banga, vedúceho pre medzinárodné záležitosti v Dánskej energetickej asociácii, plán v oblasti energetiky do roku 2050  „vytvorí potrebný investičný rámec“ .

Možno predpokladať, že Dánsko bude koordinovať úsilie a súbežne pracovať na opatreniach smernice o energetickej efektívnosti i cestovnej mape do roku 2050.

Jørgen Knud Henningsen, poradca Centra pre európsku politiku v oblasti energetiky a životného prostredia verí, že Dáni sa budú snažiť dosiahnuť ambiciózne závery.

„V týchto dňoch vládne tendencia robiť cestovné mapy, ale nejde o skutočné politiky,“ uviedol. „Komisia nevznikla preto, aby robila analýzy na štýl think-tankov, jej úlohou je predkladať návrhy.“

Dlhodobý plán ale môže byť stimulom pre implementáciu smernice o efektívnosti. „Je šanca, že dánske predsedníctvo dosiahne závery o tomto pláne,“ myslí si Ulrich Bang.

„Ak by ste sa ma to opýtali pred týždňom, možno by som povedal, že je to nemožné, ale zmenilo sa to, keď lídri EÚ na poslednom summite vyzvali k urgentnej dohode o týchto energetických politikách,“ dodal. „Výzvou pre dánsku vládu je tiež myslieť dlhodobo, ale nielen sa sústrediť na súčasný mandát. Opozícia musí súhlasiť aj s dlhodobými opatreniami a verím, že ich podporí.“

Dáni sa môžu inšpirovať končiacim poľským predsedníctvom, ktoré sa nesnažilo dosiahnuť záväznú dohodu v oblasti energetiky, ale dosiahlo politickú dohodu o Balíku v oblasti energetickej infraštruktúry, ktorý súvisí aj s návrhom o podpore energetickej efektívnosti.

Čert tkvie v detailoch

Zdroj z EÚ uviedol, že energetická účinnosť hrá významnú rolu vo všetkých scenároch cestovnej mapy do roku 2050 a smernica je včlenená do jej textu. V porovnaní s rokmi 2005-2006 sa očakáva pokles dopytu po primárnej energii v rozsahu 16-20 % do roku 2030 a 32-41% do roku 2050.

„To sa dá dosiahnuť len úsporami energie, čím sa smernica o energetickej efektívnosti dostáva do popredia debaty,“ argumentuje Samuel Flückiger z Európskej klimatickej nadácie. Plán v oblasti energetiky do roku 2050 je podľa neho pokračovaním a rozšírením energeticko-klimatických cieľov EÚ do roku 2020 a bude slúžiť ako platforma pre diskusiu o energetickej účinnosti. Zdôraznil, že návrhy obsiahnuté v cestovnej mape možno dosiahnuť len po splnení desiatich podmienok – prvou z nich je „svižné prijatie súčasného návrhu o energetickej efektívnosti“.

Stefan Scheuer, generálny tajomník Koalície za šetrenie energie, ale vyjadril poľutovanie nad tým, že „ani jeden zo scenárov cestovnej mapy nepredpokladá, že sa dosiahne 20 percentný cieľ úspor energie“. „Energetická efektívnosť je symbolom na stene, ale chýba smer,“ dodal.