Čína zavádza vlastný systém obchodovania s emisiami

Zakázané mesto zahalené smogom, Beijing, Čína. [EPA-EFE/Roman Pilipey]

Obchod s emisiami má Číne pomôcť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Jej spotreba uhlia však stále stúpa.

Rozbehnutie vlastného systému ETS (Emission Trading System – ETS) umožní miestnym vládam v provinciách po prvýkrát v histórii stanoviť limity na vypúšťanie emisií pre veľké podniky. Firmy môžu kupovať právo znečisťovať od iných podnikov s nižšou uhlíkovou stopou.

Program čínskej vlády, ktorý mal pôvodne odštartovať v roku 2017, by mal znížiť celkové emisie v krajine tým, že prinúti energetické spoločnosti za znečisťovanie platiť. Vzhľadom na veľkosť Číny a množstva jej emisií je pravdepodobné, že sa program stane najväčším svetovým systémom obchodovania s emisiami. Môže zatieniť aj základný kameň politiky Európskej únie v boji proti zmene klímy systém EÚ na obchodovanie s emisiami EU-ETS).

Oficiálna čínska tlačová agentúra Xinhua uviedla, že pravidlá pre riadenie obchodovania s emisiami uhlíka začali platiť tento týždeň. Znamená to, že 2 200 energetických spoločností, ktoré ročne emitujú viac ako 26 tisíc ton skleníkových plynov, môžu začať obchodovať so svojimi emisnými kvótami.

Únia si udržala svetové klimatické prvenstvo, Čína radikálne zníženie emisií zatiaľ neplánuje

Európska únia prezentovala na klimatickom summite OSN nový cieľ znižovania emisií do roku 2030. K európskej snahe znižovať emisie rýchlejšie sa pridalo ďalších 75 krajín. Už teraz je jasné, že na dosiahnutie záväzku Parížskej dohody to stačiť nebude, uvádza mediálny partner EURACTIV.com Climate Home News.

Peking sa zaviazal, že dosiahne vrchol vo vypúšťaní emisií pred rokom 2030. Odvtedy by mali emisie skleníkových už len klesať. Čína avizovala, že uhlíkovú neutralitu dokáže dosiahnuť o ďalších 30 rokov, v roku 2060.

Uhlie na vzostupe

Experti však varujú, že tieto plány stoja na vode. Čína v skutočnosti rozširuje produkciu uhlia a zastavila svoje plány na zníženie emisií v ďalších siedmich priemyselných odvetviach.

„Čína sa usiluje o presmerovanie svojej energetiky k nulovým emisiám a stanovila si dlhodobý cieľ uhlíkovej neutrality. Čínsky trh s uhlíkom však v súčasnej podobe nebude hrať pri uskutočňovaní týchto ambícií veľkú úlohu,“ hovorí vedúca analytička Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia Lauri Myllyvirta pre agentúru AFP.

„Môže sa však stať dôležitým nástrojom v blízkej budúcnosti. Vláda ho však musí podporiť vymáhateľnými opatreniami,“ dodáva Myllyvirta.

Z uhlia pochádza približne 60 percent energie krajiny. Je preto pravdepodobné, že priemyselná lobby bude tvrdo tlačiť na výhodnejšie emisné limity.

Viceprezident mimovládnej organizácie Fond na ochranu prírody Zhang Jianyu varoval, že pokuty pre spoločnosti, ktoré nedodržiavajú stanovené kvóty, sú „príliš nízke na to, aby pôsobili odstrašujúco“.

Čína vyprodukovala v roku 2019 približne 13,92 miliardy ton skleníkových plynov, čo je asi 29 percent všetkých svetových emisií. Rastie tiež počet nových uhoľných projektov a to napriek sľubom, že krajina bude využívanie uhlia postupne utlmovať. Odborník na energetiku z organizácie Greenpeace China Li Shuo uviedol, že produkcia uhlia sa približuje k úrovniam zaznamenaným v rokoch 2012 až 2014, keď emisie dosiahli vrchol.