Členské štáty zmierňujú náročné úspory energie

Dánske predsedníctvo v Rade EÚ získalo dlho-očakávaný mandát pre začatie rokovaní s Európskym parlamentom a Komisiou o podobe smernice o energetickej účinnosti. Diplomati sa na dočasnom mandáte dohodli v utorok 3. apríla po „tvrdých“ rokovaniach. Mandát ale mnohí environmentalisti považujú za „slabý“ a „vágny“.

Členské štáty EÚ zmiernili hlavné ustanovenia legislatívneho návrhu z dielne EK, ktoré sa považovali za najdôležitejší nástroj pre dosiahnutie 20 percentného cieľa zvýšenia energetickej efektívnosti do roku 2020.

„V tomto cieli zaostávame o jednu tretinu,“ uviedla Monica Frassoni, predsedníčka Európskej aliancie pre šetrenie energie (EU-ASE), ktorá zastupuje firmy a environmentalistov podporujúcich smernicu.

„Členské štáty drasticky oslabili text: nie je jednoducho možné, aby ich verzia Smernice nejakým spôsobom zaistila naplnenie 20 percentného cieľa. Je tak ´flexibilná´, že stala takmer bezvýznamnou,“ dodala Erica Hope z ekologickej mimovládnej organizácie Climate Action Network Europe (CAN-E).

Hlavne Belgicko a Írsko neboli ochotné dať dánskemu predsedníctvu mandát na rokovania s EP. Nemecko, Francúzsko, Rakúsko a Luxembursko zase tvrdo presadzovali obmedzenie rozsahu niektorých kľúčových ustanovení smernice.

Poskytnutý mandát je len predbežný, čiže krajiny EÚ sú otvorené ďalším rokovaniam a Kodaň bude podávať zástupcom členských štátov správy o priebehu neformálnych, technických stretnutí so zástupcami EP.

„Predsedníctvo je hyper-defenzívne a akceptovalo mandát, ktorý zredukovalo tretinu ich ambícií,“ povedala Frassoni. „Musíme vážne dúfať, že Parlament dokáže vrátiť do mixu niečo, čo pripomína ambíciu a podstatu.“

Koalícia za šetrenie energie (CES) upozornila, že pozícia Rady nielenže nezlepšuje súčasnú legislatívu, ale „môže dokonca oslabiť to, čo už sa uskutočnilo“.

Podľa Európskeho združenia spotrebiteľov (BEUC) môže spor medzi EP a členskými krajinami „oslabiť kľúčové opatrenia zamerané na pomoc spotrebiteľom pri obmedzovaní ich spotreby energie“.

Výnimky

Rada ministrov, ktorá reprezentuje záujmy 27 členských krajín, je podľa Frassoni v tejto oblasti „príliš opatrná“, čo možno odôvodniť tým, že chcú mať silnú rokovaciu pozíciu s Parlamentom. „Ale s Parlamentom sa rozchádzajú takmer na všetkom, ako keby to chceli úplne zabiť.“

Poslanci EP sa na svojej pozícii do rokovaní dohodli 28. februára. Približne 2200 navrhnutých zmien k návrhu smernice vtlačili do 18 kompromisných dodatkov. Europoslanci súhlasili s tým, dať krajinám možnosť vybrať si záväzné ciele v prípade, že by navrhované pravidlá boli príliš rigidné pre adaptovanie na národnej úrovni.

„Odteraz sa až do júna začne skutočný boj medzi Parlamentom a členskými štátmi,“ uviedol Claude Turmes, luxemburský europoslanec zo Strany zelených.

V mandáte štáty žiadajú, aby boli ciele len indikatívne a dokonca aj pri zachovaní väčšiny opatrení, na nich stanovili určitý strop. „To vytvára obmedzenia v rozsahu a medzery,“ kritizovala Frassoni.

Napríklad, miera pre povinné renovácie budov vo verejnom vlastníctve za účelom zvýšenia ich energetickej účinnosti sa zachovala na úrovni 3 % v prípade celkovej využívanej plochy nad 250 m2. Členské štáty ale žiadajú, aby sa to aplikovalo len na tie budovy, ktoré vlastnia a využívajú verejné inštitúcie, čo podstatne znižuje množstvo budov, ktorých sa má opatrenie týkať.  

Podľa informácií EurActivu národné vlády žiadajú, aby sa do schémy o povinných 1,5 percentných ročných úsporách energetických spoločností u konečných odberateľov zarátali aj ich predchádzajúce uskutočnené aktivity. Navyše podniky, ktoré spadajú pod schému pre obchodovanie s emisiami si budú môcť túto povinnosť znížiť o 40 %.

Rýchlo alebo poriadne

Zdá sa, že dánske predsedníctvo rozdelené v otázke vlastných ambícií pre konečnú podobu smernice. Od začiatku sa snaží o to, aby sa medziinštitucionálna dohoda uzavrela do 1. júla, kedy rotujúce predsedníctvo preberie Cyprus .

Ale dosiahnutie skutočného pokroku v ambicióznej smernici by mohlo trvať nejaký ten čas, takže by si to Dáni nemohli pripísať na účet ako pozitívny výsledok.

„Obávam sa, že akceptujú čokoľvek, len aby bola smernica dohodnutá,“ skonštatovala Frassoni. Navrhla, aby sa spojila „koalícia krajín, ktoré sú priateľské“ voči návrhu smernice. Napríklad Taliansko otvorene podporuje smernicu, ale nechce sa kvôli nej rozhádať s ostatnými krajinami, keďže ju nepovažuje za svoju najvyššiu prioritu. „Želám si, aby dánske predsedníctvo dodržalo svoj hlavný cieľ. Zaplátajú medzeru pri úsporách energie alebo nie?,“ dodala.

Prvý trialóg Rady, Parlamentu a Komisie k smernici o energetickej efektívnosti by sa mal uskutočniť budúcu stredu 11. apríla.