Čo prináša reforma plynárenstva? Komisia predstavila detaily

Podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans a komisárka pre energetiku Kadri Simson pri predstavovaní balíčka energetickej legislatívy, 15. decembra 2021. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Európska komisia zverejnila očakávaný návrh reformy plynárenského sektora. Jej cieľom je presmerovať Európu od fosílneho plynu k udržateľnejším alternatívam.

Aby Európa dosiahla svoj cieľ nulových čistých emisií do polovice storočia, musí drasticky zvýšiť úroveň elektrifikácie v celom hospodárstve. Európska komisia tvrdí, že plyn bude aj naďalej využívaný v určitých odvetviach, ktoré sa ťažko elektrifikujú. Predovšetkým ide o ťažký priemysel a nákladnú dopravu.

„Vieme, že samotná elektrina nedokáže dodať všetku energiu, ktorú budeme v budúcnosti potrebovať. Obnoviteľné a iné nízkouhlíkové plyny budú čoraz viac nahrádzať fosílne palivá,“ povedal pri uvedení novej legislatívy klimatický šéf Komisie Frans Timmermans.

„Európa musí otočiť stránku a z fosílnych palív prejsť na čistejšie zdroje energie. To zahŕňa nahradenie fosílneho plynu obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi,“ povedal.

Podľa eurokomisie budú plynné palivá ako je bioplyn, biometán, obnoviteľný a nízkouhlíkový vodík či syntetický metán, predstavovať do roku 2050 približne pätinu konečnej spotreby energie.

Komisia chce podporiť zelený vodík certifikátmi udržateľnosti

Európska komisia pripravuje celoeurópsku databázu, ktorá bude sledovať uhlíkovú stopu rôznych typov vodíka a iných nízkouhlíkových palív. Cieľom je podporiť ich využívanie v rôznych hospodárskych sektoroch.

„Elektrifikácia je primárnym nástrojom na zavedenie obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých sektoroch, kde je to technicky a ekonomicky možné. Nie všetky sektory však budú elektrifikovateľné, takže plynné palivá budeme potrebovať aj naďalej, aby sme splnili ciele Zelenej dohody,“ povedal Timmermans na tlačovej besede k legislatíve s tým, že  „tieto plynné palivá, ktoré sú dnes prevažne na báze fosílnych palív, musia byť dekarbonizované“.

Komisia pre dekarbonizáciu plynárenského sektora ponúka viaceré riešenia – opatrenia na zavedenie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, zníženie emisií metánu a dekarbonizáciu budov.

„Znížiť podiel fosílneho plynu v energetickom mixe chceme pomocou opatrení energetickej účinnosti, čo zníži celkovú spotrebu. Ďalším spôsobom je jeho  nahradenie  obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi a elektrifikáciou,“ povedal komisár pre klímu Timmermans.

Podpora obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov

Jedným z kľúčových opatrení, ktoré Komisia predstavila, je revízia pravidiel EÚ pre trh s plynom s cieľom uprednostniť obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny a zabezpečiť im prístup na európsky energetický trh.

„Do roku 2030 majú byť v Únii elektrolyzéry (na výrobu čistého vodíka) s kapacitou 40 gigawattov. Aby sme mohli tieto objemy dodať koncovým používateľom čo najefektívnejšie a s nízkymi nákladmi, potrebujeme konkurencieschopné trhy a infraštruktúru prepájajúcu výrobu a spotrebu. Dnešné návrhy pripravujú pôdu pre konkurencieschopný európsky trh s vodíkom,“ povedal Timmermans.

Aby to bolo možné, Európska komisia chce zvýšiť podporu vodíka aj tým, že členské štáty musia byť schopné zvládnuť cezhraničný tranzit zemného plynu, v ktorom by bolo primiešaných päť percent vodíka už od roku 2025.

Zámerom je odstrániť niektoré prekážky pre zmiešaný vodík, aby sa posilnila jeho celková úloha na trhu s plynom. Nie je to však „niečo, čo považujeme za dlhodobé riešenie,“ vysvetlil komisár s tým, že „obnoviteľné zdroje energie zostávajú prioritou a budúcnosťou“.

Od roku 2030 by mal byť trh s čistým vodíkom plne regulovaný, podobne ako súčasný trh s plynom a elektrickou energiou.

Dovtedy bude vodík využívať takzvané „regulačné prázdniny“ s cieľom podporiť projekty, ako sú vodíkové údolia. Tie by sa mali rozšíriť a vytvoriť systém zásobovania vodíkom po celej Európe.

Ďalšia podpora vodíka a iných obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov prichádza vo forme daňovej podpory vrátane odstránenia cezhraničných ciel. Budúca vodíková sieť bude tiež oslobodená od cezhraničných taríf.

Podobne ako pri elektrine a zemnom plyne, výroba a preprava vodíka budú musieť byť vlastnícky oddelené (unbundling).

„Naším cieľom je vytvoriť trh s vodíkom s niekoľkými hráčmi, ktorí si konkurujú za rovnakých podmienok, s transparentným a voľným prístupom k sieti,“ povedala komisárka pre energetiku Kadri Simson.

Komisia sa zameriava aj na to, ako sú plynárenské siete plánované. Po novom by mali prevádzkovatelia sietí poskytovať informácie o infraštruktúre, ktorá môže byť alebo bude vyradená z prevádzky, a ktorá by sa prípadne mohla opätovne použiť na prepravu vodíka.

Komisia navrhuje spoločný spôsob certifikácie nakupovaného plynu. Za nízkoeimsné budú môcť byť označené tie zdroje energie, pri výrobe ktorých sa dosiahne minimálne 70-percentná úspora emisií skleníkových plynov v porovnaní s konvenčnými fosílnymi palivami. Do kategórie sa dostane aj vodík vyrobený vďaka jadrovej energii.

Európa sa odkláňa od vodíkových áut

Na európskych cestách stretneme v budúcnosti viac elektromobilov než áut na vodík. Vodík má slúžiť najmä na ozelenenie priemyslu a nákladnej dopravy, v osobnej doprave s ním Komisia už vo väčšej miere neráta. Európsky projekt rozvoja vodíkových technológií chce Únia podporiť dvoma miliardami eur.

Stopka plynovým kotlom

Nová legislatíva o plyne má pomôcť Únii znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030, čo si vyžaduje zlepšenie energetickej účinnosti a menej využívať zemný plyn.

Podobne ako pri uhlí, ani pri zemnom plyne EÚ neplánuje stanoviť dátum, do ktorého by sa mal prestať využívať.

Namiesto toho sa exekutíva snaží odvrátiť európske hospodárstvo od využívania fosílneho plynu zavedením opatrení, ako je zákaz dlhodobých zmlúv o dodávkach plynu po roku 2049. Krátkodobé dodávateľské zmluvy kratšie ako jeden rok, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť dodávok a likviditu trhu, však budú stále povolené.

Eurokomisia tiež navrhuje zákaz dotácií na nové plynové kotly od roku 2027. Zároveň stanovuje právny rámec pre krajiny, ktoré chcú zaviesť vnútroštátny zákaz týchto kotlov.

Okrem toho chce Európska komisia zvýšiť energetickú účinnosť budov, a tým znížiť dopyt po energii z fosílnych palív. Svojou revidovanou Smernicou o energetickej hospodárnosti budov chce, aby krajiny EÚ najneskôr do roku 2033 zrenovovali všetky budovy, ktoré majú najväčšie straty energie.

Slovensko blokuje obnoviteľnú energiu, aby presadilo do udržateľných investícií plyn a jadro

Slovenská vláda požaduje, aby boli jadro a plyn zaradené do taxonómie zelených investícií. Nekompromisným postojom tým tlačí na Komisiu a blokuje investičné pravidlá pre zelenú energiu, tvrdí europoslanec Hojsík.

Metánové emisie

Nové je aj zameranie na skleníkové plyny iné ako oxid uhličitý. Európska komisia po prvýkrát rieši emisie metánu špecializovaným nariadením.

Navrhuje zákaz odvetrávania a spaľovania prebytočného zemného plynu. Plynárenské spoločnosti budú tiež povinné odstraňovať netesnosti v potrubiach a úložiskách.

„Odhadujeme, že úplná implementácia tohto návrhu prispeje k zníženiu emisií metánu v sektore ropy, zemného plynu a uhlia do roku 2030 o 80 percent v porovnaní s rokom 2020. Emisie metánu tak znížime dvakrát viac, než keby sme to nechali na dobrovoľných záväzkoch firiem,“ povedala komisárka pre energetiku Kadri Simson.

Návrh Komisie sa sústredí na zhromažďovanie údajov o metánových únikoch vrátane plynu, ktorý sa do Európy dováža. V tejto fáze pre dovozcov plynu nevznikajú žiadne nové povinnosti. Tie by mali prísť na rad až po roku 2025, kedy chce Komisia zaviesť prísnejšie podmienky pre dovážaný plyn,“ povedala Simson.

Reakcie

Združenie európskych plynárov Eurogas považuje plynový balík Komisie za „medzník v úsilí o dekarbonizáciu“.

„Európska komisia pochopila, že plyny sú dobré pre energetickú transformáciu, pre priemysel a domácnosti v celej Európe. Plyny sú v zásade kľúčovou súčasťou energetických zdrojov Európy, takže potrebujeme politiky, ktoré pomáhajú a nebránia úlohe plynu,“ povedal generálny tajomník Eurogasu James Watson.

Zopakoval však požiadavku priemyslu, aby politici urýchlili integráciu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov do energetického systému.

Iní nevnímajú legislatívny balík tak pozitívne. Geotermálny priemysel dlhodobo poukazuje na zvýhodňovanie plynu na úkor rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Predstavitelia geotermálu tvrdia, že tento balík poskytuje plynu ďalšie výhody.

„Viac ako mesiac po COP26 a uprostred cenovej krízy plynu, Európska komisia naďalej chráni trhy s plynom na úkor obnoviteľného tepla a energetickej účinnosti. Komisia mala navrhnúť rovnaké regulačné podmienky pre fosílny plyn aj pre obnoviteľné zdroje, aby mali spotrebitelia prístup k teplu, ktoré si môžu finančne dovoliť,“ povedal vedúci pre politické záležitosti Sanjeev Kumar v Európskej rade pre geotermálnu energiu.

Environmentálne organizácie balík kritizujú. Organizácia Global Witness varovala, že predložená legislatíva uzamkne Európu v závislosti na plyne a odovzdá viaceré rozhodovacie právomoci plynárenskému priemyslu.

„Namiesto toho, aby Komisia kládla potreby ľudí na prvé miesto a predstavila odvážnu víziu prechodu na cenovo dostupné obnoviteľné vykurovanie pre všetkých, namiesto toho ukázala majstrovstvo v greenwashingu,“ hovorí kampaniérka v Global Witness Tara Connolly.

„Spotrebiteľov to nechalo napospas chamtivým plynárenským spoločnostiam odhodlaným pokračovať v investíciách do drahých plynových sietí, ktoré už aj tak nepotrebujeme,“ dodala.

Organizácia Greenpeace je rovnako kritická. „Komisia naviguje európske vykurovacie systémy do slepej uličky, namiesto toho, aby ich nasmerovala na obnoviteľné vykurovanie. Pohrávanie sa s primiešavaním obnoviteľných plynov do zemného plynu vedie k závislosti Únie od zemného plynu, ktorý ničí klímu a raketovo zvyšuje účty ľudí za energiu,“ tvrdí  aktivistka Greenpeace za EÚ v oblasti klímy a energetiky Silvia Pastorelli.

Komisia: Význam technologickej neutrality bude v prepojenej Európe klesať

Slovensko podporí využívanie obnoviteľných plynov investíciami do existujúcej plynárenskej infraštruktúry. Argumentuje právom zvoliť si „technologicky neutrálnu“ cestu na dosiahnutie klimatických cieľov. Tento pojem býva zneužívaný na ospravedlnenie nečinnosti, upozorňuje Komisia.

Partner