Debata o prísnejšej redukcii emisií je stále živá

zdroj: TASR

V súvislosti s možnosťou sprísniť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 sa komisár pre energetiku Günther Oettinger minulý týždeň v rozhovore pre britské noviny Guardian vyjadril: „Ak len my samotní prejdeme na 30%, prinesie to len rýchlejší proces deindustrializácie v Európe.“

„Myslím, že v Európe priemysel potrebujeme,“ pokračoval, „a priemysel znamená emisie CO2.“

Nemenovaný diplomat pre EurActiv označil Oettingerovu pozíciu za „staromódne myslenie,“ ktoré uviazlo v čase industriálnej revolúcie.

Eurokomisár tiež uviedol: „Sme ochotní ísť na 30% ak nás budú nasledovať veľkí globálni partneri, ale ak nie, nepôjdeme ani my.“

Podobnú rétoriku naznačili zástupcovia EÚ už na decembrovej klimatickej konferencii v Cancúne.

Podľa eurokomisára by individuálny záväzok ohrozil konkurencieschopnosť a viedol k presunu pracovných miest napríklad do Ázie.

Hovorca komisárky pre opatrenia na ochranu klímy Connie Hedegaard na výroky reagoval slovami: „Cieľ 30% stále leží na stole. Vždy bude na stole, ak budú splnené podmienky.“

Samotná komisárka sa v reakcii pre rovnaký denník vyhla priamej kritike svojho kolegu z Komisie a trvala na to, že v Komisii sa vedie „debata“ a nie spor.

Uviedla, že prísnejšie emisné ciele by hospodárstvu Únie prospeli, pričom treba pochopiť „že produkovať viac neznamená vypúšťaťviav [emisií]. To bolo 20. storočie, teraz máme model 21. storočia.“

Vyhlásenie komisára Oettingera kritizujú aj environmentalisti.

Podľa Brook Riley, hovorkyne organizácie Priatelia Zeme, Oettinger nemal robiť podobné úsudky o 30-percentnom cieli.

„Znepokojujú nás blízke prepojenia s ťažkým priemyslom, ktorý nepomáha jeho objektivite […] Jeho stanovisko je jednoducho zlé.“

„Nezávislé štúdie, rovnako ako štúdie Komisie ukazujú, že zvýšením na 30% EÚ posilní svoju konkurencieschopnosť, vzniknú nové pracovné miesta a v konečnom dôsledku sa ušetria peniaze.“

Jej názor podporuje aj správa Európskej environmentálnej agentúry o stave životného prostredia SOER 2010 ktorá ukazuje, že zatiaľ čo od 90. rokov celkové HDP členských krajín konštantne rástlo, dochádzalo zároveň k poklesu emisií skleníkových plynov.

Graf 1: Vývoj HDP a emisií skleníkových plynov v EÚ-27 (Zdroj: EEA )

Tento vývoj však ovplyvnila výrazná reštrukturalizácia nielen post-socialistických ekonomík v 90. rokoch a tiež nedávny pokles priemyselnej aktivity v dobe krízy.

Oettingerove slová by mohli podráždiť aj britskú, francúzsku či nemeckú vládu, ktoré vyjadrili podporu ambicióznejšiemu znižovaniu emisií.

Minulé leto Connie Hedegaard rozvírila debatu, keď zverejnila výskum podľa ktorého by bolo vďaka finančnej kríze dosiahnutie 30-percentného cieľa lacnejšie ako sa pôvodne predpokladalo.

Navýšením súčasného 20-percentného cieľa by sa taktiež uľahčil dlhodobý plán EÚ znížiť do roku 2050 emisie o 80-95%.

Názory samotného priemyslu na zvýšenie redukčných emisných cieľov nie sú jednotné.

Počas novembrovej návštevy eurokomisárky Hedegaard na Slovensku minister životného prostredia József Nagy uviedol, že takéto zvýšenie záväzku je pre našu krajinu príliš ambiciózne.

Podľa posledných overených údajov SHMÚ, ktoré boli publikované aj v celoeurópskej správe SOER 2010 a týkajú sa stavu v roku 2008, sa objem emisií skleníkových plynov na Slovensku, znížil v porovnaní s referenčným rokom 1990 o 34%. Avšak podľa projekcií vývoja emisií by sa mal ich objem do roku 2020 zvyšovať.

Graf 2: Vplyv opatrení na trendy emisií SR podľa 3 scenárov SHMÚ (Zdroj: EEA)