Digitalizácia energetiky: Firmy chcú kompenzácie za zdieľanie užívateľských dát

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/David Hecker]

Eurokomisia pripravuje akčný plán digitalizácie energetického sektora. Subjekty, ktoré sa do verenej konzultácie už zapojili, prízvukujú dôležitosť pravidiel pre využívanie dát, vrátane osobných údajov spotrebiteľov. Experti zdôrazňujú aktívnejšiu úlohu obyvateľov, ktorí by mohli energiu z vlastných zásob dokonca predávať. Zhoda panuje nad nutnosťou budovať odolnosť proti kyberútokom, a to u každého z aktérov na digitalizovanom energetickom trhu.

Európska exekutíva chystá plán pre trh s digitálnymi energetickými službami a ich infraštruktúru. Uvedomuje si, že vďaka digitechnológiám možno energiu z obnoviteľných zdrojov využívať ešte efektívnejšie.

Verejná konzultácia k Akčnému plánu digitalizácie odvetvia energetiky je otvorená od októbra 2021. Na spätnú väzbu čaká Komisia ešte týždeň, do pondelka 24. januára. Zapojiť sa do nej môžu zainteresované strany, ale aj bežní spotrebitelia.

S masívnym zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie do infraštruktúry, trendom decentralizácie výroby a čoraz aktívnejšou účasťou spotrebiteľov je flexibilné riadenie systému nevyhnutnosťou. Digitalizácia je preto jeho hlavným predpokladom. Umožňuje totiž nielen riadenie nového energetického systému, ale aj optimalizáciu naprieč integrovanými, no distribuovanými energetickými zdrojmi v sieti. Digitálne procesy okrem rozhodovania a optimalizácie prispievajú navyše aj k celkovej stabilite systému, ktorý sa s novými technológiami, ale aj požiadavkami trhu stáva vysoko komplexným.

Pravidlá zelených investícií idú do finále. Aké sú postoje členských štátov? (INFOGRAFIKA)

Komisia má do konca roka zverejniť ďalšiu časť pravidiel v rámci Taxonómie udržateľných investícií. Rozkol medzi členskými štátmi spôsobuje otázka, či bude za udržateľnú označená výroba energie z jadra a zemného plynu.

Návrh akčného plánu definuje päť základných problémov, ktorým digitalizácia energetického sektora v súčasnosti čelí, a navrhuje aj všeobecnejšie riešenia. Fragmentáciu trhu a predpisov (1) chce eurokomisia riešiť vytvorením európskej infraštruktúry na zdieľanie dát. Oblasť práva na ochranu osobných údajov (2) navrhuje posilňovať v prospech občanov.

Eurokomisia chce ďalej zabezpečiť, aby všetky strany v energetickom sektore dokázali plne využívať potenciál digitálnych technológií (3), a preto chce ich zavádzanie podporiť a neustále zlepšovať. Ochrana pred kybernetickými útokmi (4) musí byť ešte väčšia, keďže bezpečnosť dát je pre zaistenie stabilných dodávok energie kľúčová. Kvôli masívnejšej digitalizácii navyše narastá aj spotreba energie informačných a komunikačných technológií (IKT) (5), preto tento sektor rovnako potrebuje klimaticky neutrálne riešenia.

Firmy varujú pred narušením súťaže na trhu

Doteraz sa do verejnej konzultácie zapojilo viac ako 40 firiem, spotrebiteľských združení a združení prevádzkovateľov, expertné organizácie, ale aj individuálni spotrebitelia. Najaktívnejšie sú prirodzene najmä podnikateľské organizácie a spoločnosti, a to prevažne zo západnej Európy.

Nemecký E.ON primárne upozorňuje na jasné pravidlá pre využívanie dát, vrátane osobných údajov spotrebiteľov. Keďže obnoviteľné zdroje sú častokrát závislé od počasia a trendom je aj aktívnejšia účasť spotrebiteľov, „na zabezpečenie stabilných dodávok energie v budúcnosti sú potrebné oveľa presnejšie predpovede ako doteraz,“ upozorňuje jeden z najväčších svetových poskytovateľov elektrických služieb. Prístup k dátam a právne možnosti ich výmeny, anonymizácie, či spracúvania musia byť preto jasné, spoločné pre celý blok, a bez nadmernej regulácie, tvrdia Nemci.

Lotyšská odborníčka: Krajiny V4 by sa v digitalizácii mali inšpirovať pobaltskými štátmi

Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť stav klimatickej neutrality. Na to musia jej členské štáty prejsť zelenou a digitálnou transformáciou. Krajiny V4 od nich delí len jedno politické rozhodnutie, tvrdí analytička KRISTINE BREZINA v rozhovore pre EURACTIV Česko.

Talianska skupina Enel, do ktorej členského portfólia patria aj Slovenské elektrárne, sa hrdí tým, že ako prvá v Európe začala ešte v roku 2001 so zavádzaním inteligentných meračov, ktoré dnes počíta na 45 miliónov. V roku 2019 navyše ako prvá firma svojho druhu presunula všetky svoje IT systémy na cloud. Skupina v súčasnej konzultácií považuje za nanajvýš dôležité, aby dodatočné opatrenia, ktoré Komisia prinesie „zostali dobrovoľné, aby sa zachovala zmluvná a technologická sloboda spoločností“.

Zdieľanie dát, ktoré sa stali súkromným vlastníctvom firiem, by podľa Talianov malo zostať dobrovoľné, prípadne by sa pre podporu tejto aktivity mohli vytvoriť schémy daňových stimulov. „Systémy povinného zdieľania údajov by mohli viesť k nespravodlivej hospodárskej súťaži a je potrebné sa mu vyhnúť,“ tvrdí Enel.

Nepovinné zdieľanie údajov by malo byť stimulované „s jasnou pridanou hodnotou pre obe strany“ aj podľa konglomerátu Siemens Energy. Spoločnosť nemeckej skupiny pripomína, že výrobca sa k údajom spotrebiteľov dostane len tak, že mu tento prístup koncový používateľ poskytne. „Stáva sa to iba vtedy, ak výrobca ponúka také produkty a služby, ktoré majú hodnotu pre koncového používateľa,“ zdôrazňuje Siemens a dodáva, že ignorovaním týchto firemných know-how „môže spravodlivosť trhu naraziť na problémy“.

Francúzsky Schneider Electric prízvukuje dôležitosť jednotných noriem a štandardov, pre architektúru smart grid, ktorá by umožňovala dostatočnú interoperabilitu. Do diskusií na pracovnej úrovni Únie odporúča prizvať aj expertov z iných oblastí technológií, vrátane poskytovateľov riešení na rozvodných sieťach. Navrhuje tiež, aby Únia nariadila veľkým spoločnostiam systémy energetického manažmentu ich budov.

Experti prízvukujú úlohu spotrebiteľov

Záujmy krajín z východnej časti Únie zastupujú nateraz v konzultácii najmä spotrebiteľské a expertné organizácie. Príkladom je Rada európskych energetických regulátorov (CEER), ktorého členom je aj slovenský Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Rada zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby digitalizácia posilnila zákazníkov prostredníctvom nových služieb a produktov, no nevytvárala medzi nimi „digitálnu priepasť“. Regulačné orgány sa aj preto zaviazali venovať osobitnú pozornosť skúmaniu toho, či niektoré súčasti spoločnosti v tomto ohľade „nezaostávajú“.

Podobne, ako takmer všetky firmy a inštitúcie, prízvukuje Rada aj bezpečnosť a odolnosť voči kybernetickým útokom. Podľa CEER nesmie ísť len o energetický sektor ako celok, ale úlohy majú všetci aktéri na digitalizovanom energetickom trhu. „Ochrana spotrebiteľa tu znamená aj ochranu ich domácich spotrebičov, ich IKT systémov, ako aj ich osobných a súkromných dát,“ dodáva Rada.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2021

Tón klimatickým a energetickým politikám udáva tento rok balík zákonov „Fit for 55“, ktorý nastavil jasný legislatívny rámec pre razantné zníženie emisií do roku 2030. Na ťahu sú členské štáty. 

Európska aliancia výskumu v energetike, ktorej súčasťou sú aj Slovenská technická univerzita a Inštitút anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied, upriamuje pozornosť tiež na skladovanie energie. Podľa nej by totiž vzhľadom na vývoj v energetickom sektore a potrebu zlepšovania skladovacích kapacít malo ísť o „jednu z hlavných oblastí intervencie v konečnom akčnom pláne“.

Výskumníci z holandskej Eindhoven University of Technology upozorňujú, že spolu s prepájaním energetického a digitálneho sektora nesmie Únia zabudnúť na občanov. Aby sa mohli efektívne zapojiť do rozhodovacích postupov, týkajúcich sa energetických systémov, potrebujú rozvíjať svoje digitálne zručnosti, ktoré im napríklad umožnia energiu aj predávať. Budovanie kapacít, vlastníctvo energetických aktív a platforiem IKT, či transparentnosť tak podľa expertov napomôžu aktívnej úlohe obyvateľov v celom procese.

Po zapracovaní všetkých vstupov vo verejnej konzultácii, ktorá skončí 24. januára, chce Komisia predstaviť svoj finálny návrh v druhom štvrťroku tohto roka.

Partner

 Aktuálne informácie