Dobrovoľné ciele úspor energie sa údajne plnia „trikmi“

Dvaja bývalí predstavitelia národných energetických agentúr pre bruselský EurActiv prezradili prax pri implementácii smernice o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (2006/32/ES), ktorej cieľom bolo znížiť spotrebu energie.

Jej ustanovenia ruší smernica o energetickej efektívnosti (2012/26/EÚ), ktorá sa prijala v októbri 2012. Platnosť nadobudne 5. júna 2014.

Bývalý vysoký úradník pre národnú energetickú agentúru  v štáte severnej Európy „Malcolm“ uviedol , že nevyhovujúce opatrenia pre úspory energie sa rutinne preskakovali v prípade, že neboli právne vymáhateľné.

„Len ste prekontrolovali smernicu článok za článkom, aby ste videli, ktoré požiadavky sú pre členské štáty,“ povedal pre EurActiv. „Je to záväzná požiadavka? OK, niečo s tým potrebujeme urobiť. Je to nezáväzné? OK, možno politika, ktorú už máme, pasuje do tejto časti smernice.“

„Prinajmenšom toto robila moja vláda. Keď členské štáty a Komisia dohodli záväzné ciele, bol dostupný väčší rozpočet, väčší tím, a vynaložilo sa viac úsilia,“ dodal.

Ak nemáte jasne definované ciele konečného využitia a primárnej energie, vždy sa sami otvárate započítavacím trikom a zneužívaniu,“ uviedla pre EurActiv „Sabine“, ďalšia bývalá úradníčka zodpovedná za smernicu o energetických službách v národnej energetickej agentúre.

Falošné úspory

V národných akčných plánoch mali podľa smernice 2006/32/ES krajiny vypracovať opatrenia, ktorými sa dosiahnu indikatívne dlhodobé ciele úspor do roku 2016 o 9 % a do roku 2020 o 11%.

Hovorkyňa komisára pre energetiku Marlene Holzner pre EurActiv uviedla, že „podľa predložených akčných plánov energetickej efektívnosti“ je Únia na ceste cieľ do roku 2016 splniť. EK tiež tvrdí, že smernica bola plne transponovaná a implementovaná na národnej úrovni.

Avšak Sabine uviedla, že agentúra, pre ktorú pracovala, merala úspory energie z hľadiska primárnej energie, ako je úspora ropy, uhlia a plynu, a nie konečnej energetickej spotreby alebo skutočnej spotreby energie, ktorá  sa vyžaduje v legislatíve. Zanedbali sa tým opatrenia ako podpora nízkoemisných budov v prospech dotovaných schém na premenu budov z priameho vykurovania na centralizované zásobovanie tepla.

„Vyzeralo to akoby šetrili energiu, pretože znížili primárnu energiu,“ povedala Sabine, „ale nešlo o skutočné úspory, zlepšenie energetickej efektívnosti. Bol to len malý trik, ktorý použili.“

Opakovanie chýb z minulosti?

Tak ako pri smernici 2012/27/EÚ sa aj pri jej predchodkyni z roku 2006 uvažovalo o záväznom cieli pre úspory, avšak napokon sa neschválil.

„Európsky parlament sa snažil dostať záväzný cieľ,“ uviedol Randall Bowie, jeden z autorov smernice o energetických službách, „ale napokon sa museli vzdať, keď si uvedomili, že to nepôjde.“

Podľa Bowieho výsledkom bolo, že členské štáty ignorovali tie časti smernice, ktoré ľahko nedokázali začleniť do už existujúcich programov alebo ich presadzovali slabou legislatívou bez veľkého dosahu.

„Keď tam cieľ existuje, uvedomia si, že musia uskutočniť ambicióznejšiu implementáciu,“ povedal pre EurActiv. Ak by teda už smernica z roku 2006 obsahovala záväzné ciele, nebolo by podľa neho potrebné opakovať niektoré z jej opatrení v novej smernici, ako sú napríklad povinné schémy energetickej efektívnosti pre energetické podniky.

„Nesúlad členského štátu s nezáväzným cieľom môže viesť k menovaniu a zahanbeniu, ale nie k legislatívnym krokom, takže nie je politické riziko konania vo veci porušenia predpisov (infringementu) pre vládneho ministra,“ dodal Malcolm.