Dopyt po cenných surovinách prudko rastie, Komisia navrhuje ťažiť v Európe

Baňa Talvivaarana vo Fínsku je najväčším náleziskom niklu v Európe. [EPA/COMPIC]

Európska komisia predstavila vo štvrtok akčný plán pre kritické suroviny. Predpokladá v ňom, že európske ambície v oblasti klímy a digitalizácie povedú k prudkému zvýšeniu dopytu po kritických surovinách. Riešením má byť zníženie závislosti na ich dovoze, rozvoj ťažby v Európe a efektívnejšia recyklácia.

Kríza spojená s pandémiou COVID-19 podnietila Európsku úniu, aby sa kriticky pozrela na svoju závislosť na dovoze vzácnych surovín. Niektoré cenné primárne suroviny sa totiž dovážajú len z jednej krajiny a tým stúpa riziko, že sa ich dodávky prerušia.

„Bezpečné a udržateľné dodávky surovín sú predpokladom odolnej ekonomiky,“ povedal podpredseda Komisie Maroš Šefčovič pri predstavení návrhu akčného plánu pre TASR a dodal, že „si nemôžeme dovoliť nahradiť súčasnú závislosť od fosílnych palív závislosťou od kritických surovín“.

Vzácne suroviny sú základom „zelených technológií“ ako sú solárne panely, palivové články do elektromobilov či veterné turbíny elektrární. Keďže kritické kovy a minerály sú súčasťou elektronických zariadení, napríklad smartfónov a tabletov, sú aj základným predpokladom pre rozvoj digitalizácie. Tá má byť jedným z pilierov pre dosiahnutie klimatických cieľov Európskej únie.

Ťažbu chcú rozbehnúť aj v Európe

Jedným zo zámerov akčného plánu je identifikovať a využívať domáce zdroje vzácnych surovín. Prioritou je, aby sa na túto oblasť ťažby preorientovali predovšetkým uhoľné regióny v EÚ. Podľa mapy s náleziskami cenných surovín, ktorú predstavila eurokomisia, sú už teraz krajiny EÚ strategickými dodávateľmi niektorých vzácnych surovín.

Stroncium sa ťaží v Španielsku, hafnium a indium vo Francúzsku. Náleziská germánia sú vo Fínsku, gálium ťažia v Nemecku. Tento rok sa na zoznam vzácnych surovín dostalo aj lítium, ktorého ložiská sa nachádzajú v Česku, Francúzsku, Portugalsku a Španielsku.

Potenciál ťažby vzácnych surovín je v Európe vysoký, ale ťaží sa málo. Podľa Komisie je dôvodov viacero – nedostatok investícií, zdĺhavé vnútroštátne postupy udeľovania povolení a nízka popularita ťažby medzi domácim obyvateľstvom.

Portugalsko a Fínsko sú podľa Šefčoviča dva pozoruhodné príklady toho, keď sa európska ťažba rozbehla vo veľkom štýle a Komisia chce, aby sa ďalšie krajiny dohnali a pomohli zvýšiť rezervy Únie.

Významný európsky ekologický think-tank European Environmental Bureau (EEB) však varoval, že zvýšenie ťažby v Európe môže byť dvojsečnou zbraňou.

„Otvorenie nových ťažobných projektov v Európe bez dostatočnej kontroly by bolo v rozpore s ambíciou Európskej komisie udržať spotrebu zdrojov v medziach planéty, ako je stanovené v marcovom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo,“ hovorí Jean-Pierre Schweitzer z EEB.

Podľa think-tanku by sa mala Európa radšej zamerať na znižovanie využívania obmedzených zdrojov a predchádzanie ekologickým katastrofám, ktoré sú často spojené s ťažbou, ako sú smrteľné znečistenie, nedostatok vody a vysídľovanie ľudí. Je pravdepodobné, že presunutie ťažby do Európy bude znamenať poškodzovanie životného prostredia, na ktoré celé desaťročia doplácajú obyvatelia v Južnej Amerike, Ázii a Afrike, zdôrazňuje EEB v stanovisku.

Otvorenie nových ťažobných projektov v Európe by malo podľa enviromentálneho think-tanku podliehať prísnej kontrole a dôslednému zhodnoteniu environmentálnych a sociálnych vplyvov na miestne obyvateľstvo. Miestne komunity by mali byť včas zapojené do komplexného konzultačného procesu, aby sa k projektu mohli včas vyjadriť a prípadne mu zabrániť.

Nová ťažba ako súčasť spravodlivej transformácie?

Mnohé zdroje surovín pre batérie ako je lítium, nikel, kobalt, grafit a mangán sa v rámci Európskej únie nachádzajú v regiónoch, ktoré sú vo vysokej miere závislé od uhlia alebo od priemyselných odvetví spojených s vysokými emisiami uhlíka. V niektorých z týchto regiónov je naplánovaná výstavba tovární na batérie ako súčasť spravodlivej transformácie a zachovanie pracovných miest po útlme uhlia.

Slovensko má dostať ďalšie stovky miliónov eur na transformáciu priemyselných regiónov

Komisia navrhuje v rámci plánu oživenia európskej ekonomiky navýšiť Fond spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF) z pôvodných 7,5 miliardy eur na 40 miliárd eur.

Komisia v dokumente hovorí, že nové ťažobné projekty cenných surovín by sa mohli stať súčasťou spravodlivej transformácie, kde by sa dali využiť banícke zručnosti bývalých zamestnancov uhoľného priemyslu. Keď budú členské štáty vypracúvať plány spravodlivej transformácie, mali by „posúdiť potenciál  kritických surovín ako jedného z alternatívnych obchodných modelov a zdrojov regionálnej zamestnanosti“.

Podľa Komisie je na kritické suroviny bohatý aj odpad z ťažby, ktorý by bolo možné spracovať „s cieľom vytvoriť novú hospodársku činnosť na existujúcich alebo bývalých miestach ťažby uhlia a zároveň zlepšovať životné prostredie“.

Ťažba v tretích krajinách má byť ekologickejšia

Európania sú do veľkej miery z hľadiska technologického rozvoja odkázaní na suroviny, ktoré pochádzajú z tretích krajín. Z Turecka dovážajú antimón a boráty, z Ruska paládium, Kazachstanu fosfor, Konžskej demokratickej republiky kobalt a tantal, z Brazílie nióbium, Juhoafrickej republiky irídium, platinu, ródium a ruténium, zo Spojených štátov berýlium. Najviac vzácnych surovín vrátane vanádia, skandia, titanu a veľa vzácnych zemín sa do Európy dováža z Číny.

Ťažba vzácnych surovín je často koncentrovaná v malom počte menej rozvinutých krajín. Rozvojové organizácie dlhodobo upozorňujú, že náleziská sa nachádzajú v konfliktných zónach, kde hrozí, že budú financovať ozbrojené konflikty. Často sú spojené s poškodzovaním životného prostredia, núteným vysídľovaním a využívaním otrockej práce.

Pri získavaní vzácnych nerastov a minerálov bude Európska únia spolupracovať s tretími krajinami. Podľa eurokomisára Šefčoviča je snaha robiť to citlivo a v záujme rozvoja miestnych komunít. Znamená to, že pri ťažbe surovín by sa mali dodržiavať ekologické štandardy a ľudské práva.

Slovenský eurokomisár pre TASR uviedol, že z hľadiska surovín sa bude musieť EÚ oveľa intenzívnejšie zamerať na Afriku. Ťažba by mala podľa neho prebiehať pri zachovaní najvyšších ekologických štandardov.

„Európania, pokiaľ sa budú chcieť voziť na elektrickom aute, budú očakávať, že ich auto je vyrobené zo zdrojov, pri ťažbe ktorých boli dodržané environmentálne štandardy a ľudsko-pracovné práva, že pri tom neboli zneužívané deti na ťažkú prácu,“ vysvetlil Šefčovič.

Spresnil, že Únia je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci v Afrike, a preto má páky, aby zvyšovanie ekologických štandardov v týchto krajinách presadila.

Únia musí v prvom rade zintenzívniť spoluprácu na medzinárodnej úrovni, uviedol Šefčovič. Modelom môže byť trojstranná spolupráca s Japonskom a USA, v rámci ktorej presadzujú vysoké environmentálne štandardy v OECD. Aj vďaka tomu od 1. januára 2022 začnú v OECD platiť nové usmernenia pre členské krajiny, ako sa stavať ku kritickým minerálom, zdôraznil Šefčovič.

Podľa Šefčoviča iné bude spolupracovať s Kanadou a Austráliou, ktoré majú významné zdroje surovín a s ktorými má EÚ uzavreté obchodné dohody alebo o nich rokuje, a iné napríklad s Čínou.

„Budeme hľadať medzinárodné mechanizmy, ako zabezpečiť otvorený prístup ku krajinám s významnými surovinami. To platí napríklad pre Čínu, ktorá je pre EÚ významným partnerom, ale EÚ má pre Čínu z obchodného hľadiska ešte väčší význam. Treba hľadať riešenia, ktoré uspokoja obe strany,“ opísal situáciu.

Kľúčové sú druhotné suroviny

Ďalším spôsobom ako chce Európska komisia pokryť rastúci dopyt EÚ po surovinách je predlžovanie životnosti výrobkov a využívanie druhotných surovín. Odvoláva sa pri tom na Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo.

V obehovom hospodárstve má Komisia ambiciózne plány, dôležitá bude realita

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo z dielne eurokomisie chce do roku 2030 množstvo komunálneho odpadu na polovicu a rozšíriť právo na opravu. Opatrne ho chvália environmentálne mimovládky, aj slovenskí zelení europoslanci. Dôležité však podľa nich budú ďalšie kroky.

Obehové hospodárstvo a recyklácia surovín z nízkouhlíkových technológií je podľa dokumentu neoddeliteľnou súčasťou prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Európska komisia si od rozvoja obehového hospodárstva sľubuje nárast pracovných miest o 700 tisíc do roku 2030.

Elektrické a elektronické zariadenia predstavujú jeden z najrýchlejšie rastúcich tokov odpadu v EÚ, pričom jeho aktuálna ročná miera rastu dosahuje dve percentá. Odhaduje sa, že v EÚ sa recykluje menej ako 40 percent elektronického odpadu.

Z kovov sa najviac recykluje železo, zinok alebo platina. Miera druhotného využívania je pri týchto surovinách až 50 percent.

Slabá úroveň recyklácie v EÚ je pri surovinách, ktoré sú potrebné v rámci technológií v oblasti obnoviteľnej energie alebo aplikácií v oblasti moderných technológií. Pri prvkoch vzácnych zemín ako je gálium alebo indium, má druhotné zhodnotenie len minimálny podiel. To podľa Komisie predstavuje veľkú stratu pre hospodárstvo EÚ, zdroj záťaže pre životné prostredie a klímu, ktorej sa možno vyhnúť.

Preto chce prísť Komisia v októbri 2020 s návrhom nového komplexné nariadenie, ktoré sa bude venovať aj opätovnému použitiu, zberu, recyklačnej efektivite a zhodnocovaniu materiálov a rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

Podľa Európskej komisie môže rozsiahle monitorovanie spracovania odpadu zabrániť tomu, aby vzácne suroviny skončili na skládke. Chýbajú úplné informácie o množstve surovín obsiahnutých vo výrobkoch, v ťažobnom odpade alebo na skládkach, t. j. surovín potenciálne dostupných na zhodnotenie alebo recykláciu. Z Európy sa vyváža značné množstvo zdrojov v podobe odpadu a šrotu, ktoré sa dajú recyklovať na druhotné suroviny.

Ťažobné a spracovateľské odvetvia sa takisto musia podľa Komisie zmierniť svoju ekologickú stopu vrátane emisií skleníkových plynov.

Zoznam kritických surovín rastie

Dopyt po vzácnych surovinách rastie globálne. Príčinami sú populačný rast, industrializácia, dekarbonizácia dopravy, energetické systémy a nové technológie. Významne k potrebe vzácnych kovov a minerálov prispievajú podľa Svetovej banky aj klimatické ciele a snaha udržať globálnu teplotu do konca storočia pod 1,5 °C oproti obdobiu pred industrializáciou.

Zaradenie nových nerastných surovín na zoznam kritických materiálov má veľký vplyv na tvorbu politiky EÚ, uvádza portál EURACTIV.com. Ovplyvňuje smerovanie obchodnej politiky a investícií v rámci výskumného programu Horizont Európa. Ovplyvňuje tiež širšiu priemyselnú politiku.

Nový zoznam kritických surovín je v návrhu akčného plánu zvýšil na 30 oproti 27 z roku 2017.

Na zoznam pribudli bauxit, lítium, titán a stroncium, zatiaľ čo hélium bolo odstránené „z dôvodu poklesu jeho ekonomického významu“.

Zahrnutie lítia je podľa EURACTIV.com jasným signálom na vzostup elektromobility. Tá má byť kľúčová pre dosiahnutie zníženie emisií CO2 a je predpoklad, že výrobcovia zintenzívnia v nasledujúcich rokoch výrobu nových modelov elektroáut.

V rámci akčného plánu Komisia vypracovala novú analýzu toho, aké potreby surovín bude mať EÚ v rokoch 2030 a 2050, pričom dospela k záveru, že dopyt po lítiu sa do konca desaťročia zvýši 16-násobne a do roku 2050 bude až 60-krát vyšší.

Kobalt, ktorý je tiež kľúčovou ingredienciou v batériách pre elektrické vozidlá a akumulátory energie, tiež zaznamená prudký nárast dopytu – 50 percentný nárast do roku 2030 a 15-násobný nárast do roku 2050.

Niektorí výrobcovia batérií – najmä Tesla – sa snažia znížiť alebo dokonca vylúčiť množstvo kobaltu potrebného v napájacích zdrojoch, a to vzhľadom na náklady na materiál, vplyv jeho ťažby na životné prostredie a porušovanie ľudských práv v krajinách, ktoré ho vyrábajú.