Dopyt po elektrickej energií klesá, európsky trh s uhlíkom môže byť v ohrození

PowerPlant_wind-800x450 [Johndal/Flickr]

Väčšina európskych krajín zaznamenala po zavedení opatrení súvisiacich s koronavírusom zníženie dopytu po elektrickej energii, ukazuje analýza think-tanku Ember. Niektorí analytici v tejto súvislosti varujú pred kolapsom európskeho systému obchodovania s emisiami.

V Taliansku za dva týždne klesol dopyt po elektrine o približne 20 percent, ukazuje analýza klimatického klimatického think-tanku Ember zo začiatku tohto týždňa. Prepad dopytu zaznamenalo všetkých 21 krajín, ktoré štúdia analyzovala (Slovensko medzi nimi nie je).

Aj keď samotní analytici z Ember upozorňujú, že zatiaľ ide len o krátke obdobie, z ktorého je ťažké vyvodzovať závery, možný vývoj ukazujú údaje z Číny. Napríklad v provincii Hubei je po dvoch mesiacoch od začiatku reštrikčných opatrení dopyt po elektrickej energii oproti minulému roku 30 percent nižší.

S poklesom dopytu po elektrine súvisí aj pokles emisií. Nemecký think-tank Agora Energiewende napríklad predpovedá, že krajina môže pre mimoriadnu situáciu spojenú s koronavírusom vyprodukovať o 30 až 100 miliónov ton emisií CO2 menej, vďaka čomu dosiahne a pravdepodobne aj prekoná svoj klimatický cieľ pre rok 2020.

Prepad ceny uhlíka

Takýto vývoj však môže ohroziť európsky systém obchodovania s uhlíkom, upozorňuje Máximo Miccinilli z Centra pre reguláciu v Európe, think-tanku so sídlom v Bruseli.

„Neistota a nestabilita systému môže podkopať plány o vyradenie uhlia. Môže tiež znížiť verejné príjmy z povolenie, čo môže spomaliť investície do nízkouhlíkových riešení,“ píše Miccinilli vo svojom komentári.

Ceny uhlíka podľa údajov Ember začiatkom týždňa klesli na 15,45 eura za tonu. Ešte začiatkom marca bola pritom cena jednej tony uhlíka 23 eur za tonu.

Podľa Hannsa Koeniga z konzultačnej spoločnosti Aurora Energy Research je to preto, že veľa firiem predáva emisné povolenky, aby si pri znížení produkcie zachovalo likviditu. „Emisné povolenky sa dajú ľahko premeniť na hotovosť, čo vysvetľuje pokles ceny,“ vysvetľuje.

Minimálna cena?

Miccinili je však presvedčený, že v roku 2020 sa už cena uhlíka nevráti na pôvodné hodnoty kvôli ekonomickej neistote, ktorú pandémia spôsobí. Európska komisia by preto podľa nehomala zvážiť, ako zachrániť európsky systém obchodovania s emisiami pred kolapsom a stabilizovať cenu uhlíka. Exekutíva Európskej únie by podľa analytika mohla napríklad zaviesť minimálnu cenu uhlíka.

Ako sa však pre EURACTIV.com vyjadril nemenovaný úradník, na takúto debatu je ešte príliš skoro. Na programe má byť až po stabilizácii zdravotníckej krízy spojenej so šírením vírusu,

Pozitívnym odkazom smerom ku klimatickým ambíciám však môže byť štvrtkové vyhlásenie lídrov členských krajín EÚ, v ktorom pripomínajú, že Únia musí začať pripravovať opatrenia pre návrat k „normálnemu fungovaniu našich spoločností a ekonomík a k udržateľnému rastu, ktorý bude okrem iného zahŕňať aj zelenú a digitálnu transformáciu“.

To si podľa nich bude vyžadovať „koordinovanú stratégiu, komplexný plán obnovy a bezprecedentné investície“. Komisiu a ďalšie inštitúcie preto vyzývajú, aby v tejto súvislosti začali pracovať na vízií a akčnom pláne.

Ani koronabondy, ani euroval: Lídri EÚ sa na ďalších ekonomických opatreniach zatiaľ nedohodli

Holandský premiér Mark Rutte po summite lídrov EÚ povedal, že emisia spoločného dlhu by bola „prekročením Rubikonu“, pretože z eurozóny urobí „transferovú úniu“, s ktorou Maastrichtská zmluva nepočíta.

Udržateľná budúcnosť

O dôraz na udržateľnosť pri ekonomických stimuloch vedúcich predstaviteľov európskych inštitúcií žiadajú aj environmentálne mimovládne organizácie.

„Balíky stimulov musia pomôcť firmám pripraviť sa na budúcnosť prostredníctvom rýchlej premeny ich podnikateľských modelov na udržateľné,“ uvádza sa v liste ôsmich mimovládok. Podpora firiem by preto podľa nich mala byť konzistentná s európskym cieľom dosiahnuť v roku 2050 uhlíkovú neutralitu a s Európskou zelenou dohodou.

„Európska únia musí zostať na ceste, ku ktorej sa zaviazala – kvôli nášmu budúcemu zdraviu, živobytiu a blahobytu,“ vyhlásila jedna zo signatárov listu, riaditeľa WWF Europe Ester Asin.

Krátkodobé aj dlhodobé výzvy

O zachovanie ambícií Európskej zelenej dohody chcú Komisiu požiadať aj niektorí europoslanci. Podľa slovenského europoslanca Michala Wiezika (Spolu, EPP) v najbližších dňoch doručia Komisii výzvu, aby postupovala podľa svojho pracovného programu a predstavila všetky plánované iniciatívy súvisiace s dohodou.

„Opatrenia, ktorými reagujeme na šírenie koronavírusu, by nemali byť na úkor ambícií Európskeho ekologického dohovoru, nemali by spôsobiť odklad prijatia strategických dokumentov a legislatívy, ambicióznych pravidiel a povinností v rámci nich,“ myslí si Wiezik.

Tento postoj podporuje aj podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans, ktorý je za Európsku zelenú dohodu zodpovedný. „Sú pred nami krátkodobé aj dlhodobé výzvy a my sme schopní oba druhy zvládnuť,“ napísal na Twitteri v súvislosti s článkom o zelenej dohode.

Pomôže koronavírus klíme alebo ohrozí európske snahy o uhlíkovú neutralitu?

Napriek dočasnému poklesu emisií môže kríza spôsobená koronavírusom boj proti klimatickej zmene ohroziť. Z Česka a Poľska sa už ozývajú hlasy, aby Európska únia nateraz zabudla na svoje klimatické ambície.