Edison podporuje lacnejšiu verziu Nabucca

Zdroj: TASR, AP Photo/Bela Szandelszky

Prvou fázou realizácia plynovodu Nabucco by mohol byť projekt ITGI (Prepojenie Turecko – Grécko – Taliansko). Jeho výhodou je, že je konkurencieschopnejší z hľadiska nákladov, vyhlásil pred novinármi v Bruseli Elio Ruggeri, riaditeľ sekcie plynovodov talianskej energetickej spoločnosti Edison.

Sme svedkami „prílišného zamerania sa“ na Nabucco, doplnil Ruggeri. Podľa neho ide o jeden z najambicióznejších energetických projektov. Aj napriek tomu však chýba „jasný európsky signál“, pokiaľ ide o južný plynárenský koridor ako taký.

Spoločnosť Edison predstavila v Bruseli vlastnú víziu, pokiaľ ide o dodávky zemného plynu do Európy. Vychádza z predpokladu, že až do roku 2015 bude dopyt po zemnom plynu na súčasnej nízkej úrovni. V tom čase jediným dodávateľom plynu cez ITGI by mohol byť Azerbajdžan, hoci má plynu pomenej. Preto by sa ročne doviezli iba 2 mld. kubických metrov.

„Finančné hľadisko, politický benefit“

Objem dodávok z Azerbajdžanu postačuje na rozvoj plynovodu strednej veľkosti, akým by mohol byť i ITGI. Naviac, okrem zabezpečených dodávok plynu má projekt výhody z „finančného hľadiska“ a „politické benefity“, doplnil Ruggeri.

Spoločnosť Edison v rámci výstavby ITGI navrhuje vybudovanie série prepojení a projektov:

  • rozšírenie kapacít tureckej sústavy a prepojenia medzi Tureckom a Gréckom, ktoré je v prevádzke od roku 2007,
  • realizácia prepojenia IGI (Grécko – Taliansko), ktoré by pozostávalo zo 600 km potrubia na gréckom území a 200 km po dne Iónskeho mora (tzn. plynovod „Poseidon“),
  • realizácia prepojenia IGB (Grécko – Bulharsko), ktoré je tiež známe ako projekt Stara Zagora – Komotini. Čiastočne sa financuje aj z prostriedkov EÚ.

Ak by sa projekt ITGI zrealizoval, viedol by z Azerbajdžanu cez Gruzínsko (v potrubí plynovodu Baku – Tbilisi – Erzerum) do Turecka a Grécka, odtiaľ do Talianska. Vetva Stara Zagora – Komotini by zabezpečila, že Bulharsko by malo od roku 2013 spoľahlivú alternatívu. Do plynovodu by sa dal pumpovať i plyn z Ruska; prostredníctvom existujúceho plynovodu Blue Stream, ktorý spája po dne Čierneho mora mestá Beregovaja (Rusko) a Durusu (Turecko).

Ak by sa ITGI začal realizovať, už v súčasnosti naň existujú vyčlenené prostriedky – grant 100 mil. eur pre projekt Poseidon a 45 mil. eur pre prepojenie Grécka s Bulharskom. V porovnaní s Nabuccom je ITGI preto „lacnejším a zrelším“. Predstaviteľ spoločnosti Edison doplnil, že ak by Nabucco mal dostatok zakontrahovaného zemného plynu a spustil by sa na polovičnú kapacitu, cena dodávok pre európskeho spotrebiteľa by bola veľmi vysoká.

Infraštruktúra ako Nabucco bude potrebná až po roku 2020, kedy bude možné nakupovať plyn z Iraku alebo Turkménska, vysvetľuje Ruggeri. Zásoby v Iraku nemožno využívať pre konflikt medzi kurdskými autoritami a vládou v Bagdade. Práve na konfliktom území sa nachádzajú najväčšie ložiská. Pokiaľ ide o Turkménsko, najoptimistickejší scenár hovorí, že 10 mld. kubických metrov by sa cez Turecko do EÚ mohlo začať dovážať najskôr v roku 2020.

Ruggeri však vyhlásil, že návrhy firmy, ktorú zastupuje, nemajú za cieľ konkurovať projektu Nabucco, ktoré považuje za jednu z etáp južného plynárenského koridoru. Pre EurActiv potvrdil, že rovnaké posolstvo zdelil aj komisárovi pre energetiku Guntherovi Oettingerovi.

O prípadnej finančnej pomoci EÚ pre ITGI sa rozhodne do konca roka.

Ak sa Azerbajdžan rozhodne predávať celý vyťažený objem Rusku, celý plán ITGI stroskotá, pripúšťa Ruggeri a uzatvára: „Ak sa azerbajdžanský plyn predá Rusku, môžeme južnému koridoru povedať zbohom. Azerbajdžanci sú v tomto rozhodujúci.“