EK konzultuje poistenie a odškodnenie pri nehodách jadrových elektrární

zdroj: flickr, autor: Public Domain Photos

V atómových elektrárňach na území EÚ sa vyrába takmer 30 % všetkej elektriny v Únii. Na Slovensku malo jadro v minulom roku takmer 71-percentný podiel na dodávke elektriny.  

„Hoci riziko jadrovej nehody je veľmi nízke, ak k nej dôjde, dôsledky sú vážne. Preto je krajne dôležité posilniť bezpečnosť týchto inštalácií,“ uviedla Európska komisia 30. júla v súvislosti so spustením novej konzultácie.

Do konzultácie, ktorá trvá do 22. októbra 2013, sa môže zapojiť široké spektrum verejnosti, vrátane úradov, zástupcov priemyslu, finančné inštitúcie, výskumné organizácie, univerzity, občanov, atď.

Pravidlá pre posilňovanie jadrovej bezpečnosti na európskej úrovni upravuje rámcová smernica 2009/71/Euratom. V dôsledku nehody vo Fukušime a následných záťažových testov atómových elektrární v Únii, Komisia v júni navrhla opatrenia pre jej revíziu, ktorá je podľa predbežného stanoviska slovenského Úradu pre jadrový dozor (ÚJD) zatiaľ predčasná.

EK minulý týždeň uviedla: „Malo by sa pochopiť, že všetky snahy smerom k zvýšenej jadrovej bezpečnosti nebudú mať úspech pri eliminované všetkých rizík, kompletná jadrová bezpečnosť je teda teoretická.“

Poznamenala, že je „zásadné nielen posilňovať prevenciu výskytu jadrovej nehody v členských štátoch, ale tiež sa venovať otázke dostatočnosti pokrytia škôd v prípade nehody – kto zaplatí komu koľko za aké škody?“

Preto je podľa nej nevyhnutné stanoviť jasné a uskutočniteľné pravidlá o zodpovednosti, poisteniach alebo iných finančných zárukách, aby sa zaistilo, že v prípade nehody, je dostupná adekvátna kompenzácia za straty na živote, ujmu na zdraví, stratu alebo zničenie majetku a environmentálnu škodu.

Čo ak?

Komisia uviedla, že dosiaľ dochádzalo k vážnym jadrových nehodám v EÚ len vzácne, a preto nie sú štatistické údaje nevyhnutne veľmi reprezentatívne. V prípade Fukušimy sa náklady na škody spôsobené ľuďom, tovaru a životnému prostrediu odhadli na 187 miliárd eur, v Černobyle sa odhadli na 450 miliónov eur.

Francúzsky inštitút IRSN vo februári odhadol, že veľmi vážna jadrová nehoda na jednom z 58 reaktorov v krajine by stála 120 až 430 miliárd eur.

Finančné údaje z Fukušimy a Černobyľu podľa EK vyvolávajú otázku o tom, ako sa vyrovnať s kompenzáciou za ujmy, do akého rozsahu by mal byť prevádzkovateľ zariadenia zodpovedný za všetky škody spôsobené nehodou a či sa predvídali dostatočné peňažné zdroje na vyplatenie všetkých kompenzácií.

Európsky parlament prijal 14.marca 2013 uznesenie, v ktorom uviedol, že prevádzkovatelia jadrových elektrární a spoločnosti s licenciami v oblasti jadrového odpadu by mali mať povinnosť mať zaistené všetky finančné prostriedky, vo forme poistenia a prostredníctvom iných finančných nástrojov, aby mohli v plnej miere hradiť všetky náklady, za ktoré sú zodpovedné v súvislosti so škodami spôsobenými ľuďom a životnému prostrediu v prípade havárií. Uznesenie podporili všetci slovenskí europoslanci okrem Eduarda Kukana a Jaroslava Pašku, ktorí sa zdržali hlasovania.

Mix prístupov

Od 50. rokov 20. storočia sa celosvetovo uplatňujú dva prístupy k regulácii zodpovednosti prevádzkovateľa. Prvá schéma, formovaná hlavne medzinárodnými dohovormi – Parížskym a Viedenským – spočíva na obmedzení čiastky, do ktorej môžu byť operátori zodpovední (tzv. zastropovaná zodpovednosť). Zároveň sú ale výlučne sami zodpovední za akúkoľvek nehodu, t.j. preberajú aj zodpovednosť za prepravné vozidlá rádioaktívnej rudy a materiálov alebo za dodávateľov elektrárne.

Druhá schéma je založená na koncepte neobmedzenej zodpovednosti prevádzkovateľov elektrárne.

Bez ohľadu na aplikovanú schému sa obyčajne vyžaduje od prevádzkovateľov finančná zábezpeka, aby sa prinajmenšom pokryla časť spôsobenej škody.

Na úrovni EÚ sa režimy zodpovednosti za jadrovú škodu riadia národnými zákonmi, ktoré v 23 z 28 členských štátov reflektujú ustanovenia jedného z uvedených dohovorov. Medzinárodné dohovory stanovujú maximálnu zodpovednosť prevádzkovateľa na 1,2 miliardy eur. Táto maximálna výška platí v Belgicku, Holandsku a Španielsku. Ostatné členské krajiny Únie si stanovili vlastný strop.

Podľa slovenského atómového zákona držiteľ povolenia na prevádzku zariadenia zodpovedá za jadrovú škodu pri zariadení na energetické účely do výšky 75 miliónov eur. Zároveň je povinný zabezpečiť plné krytie tejto hodnoty poistením alebo inou finančnou zábezpekou, ktoré musia trvať počas doby platnosti povolenia a najmenej 20 rokov po jadrovej udalosti.

Päť krajín nie je viazaných žiadnym dohovorom, zodpovednosť prevádzkovateľa je neobmedzená a okrem prevádzkovateľa sa za zodpovedných môžu považovať aj prepravcovia a dodávatelia. Do tejto skupiny krajín patria Cyprus, Írsko a Malta, ktoré nepodpísali ani Viedenský ani Parížsky dohovor, a tiež Rakúsko a Luxembursko, ktoré podpísali, ale neratifikovali Parížsky dohovor.

Celý prehľad zodpovednosti prevádzkovateľov podľa národného práva v jednotlivých členských štátoch nájdete v tabuľke na tejto linke.

Pokiaľ ide o okruhy škôd (straty na živote, osobné zranenia, strata alebo poškodenie majetku, ekonomická ujma a náprava poškodeného prostredia), ich pokrytie nie je regulované jednotne medzinárodnými konvenciami ani v členských krajinách. Niektoré štáty majú napríklad pravidlá, ktoré uprednostňujú určité typy škôd, iné zase stanovili úmernú schému.

Medzera

EK poukázala na to, že vzhľadom na odhady škôd vo Fukušime a Černobyle, čiastky stanovené v národných zákonoch nereflektujú potenciálne náklady vážnej jadrovej nehody v atómovej elektrárni. To vedie k niekoľkým problémom.

Jednak potenciálne obete pravdepodobne nebudú odškodnené rovnako, keďže nie všetky dostanú kompenzáciu za rovnaký okruh škody. Rozdielne sú aj konkurenčné podmienky prevádzkovateľov v rôznych členských štátoch, keďže čiastky, za ktoré sú zodpovední, sa značne líšia od jedného členského štátu k druhému.

„Navyše, pretože členský štát bude veľmi pravdepodobne musieť prevziať na seba prinajmenšom veľkú časť nepokrytých nákladov, medzera tiež vytvára problém spravovania a mohla by mať dopad na verejné rozpočty,“ uviedla EK.

Na nedostatočné nastavenie zodpovednosti za jadrové škody v slovenskej legislatíve upozornila v novembri 2012 aj organizácia Greenpeace, ktorej výzvu podporila Únia miest Slovenska.

Environmentalisti tvrdia, že vláda by mala iniciovať prijatie nového zákona, ktorý by túto problematiku riešil komplexne a limit zodpovednosti za škody buď úplne zrušil, alebo aspoň výrazne zvýšil. Tento zákon by mal podľa nich tiež stanoviť, kto zaplatí zvyšné škody, mimo poistenia prevádzkovateľa a podľa akého kľúča budú v prípade havárie financie na odškodnenie prerozdeľované. V roku 2008 ÚJD predložil vláde analýzu stavu a koncepciu budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v SR a v roku 2010 navrhol aj vznik samostatného zákona.