Ekológovia sú sklamaní dánskym prístupom k energetickej efektívnosti

Nová verzia návrhu smernice o energetickej efektívnosti, ktorú vypracovalo dánske predsedníctvo, sa nepáči zeleným záujmovým skupinám, ktoré na jej príprave spolupracujú s európskymi inštitúciami. Hoci dánska verzia ide ďalej než návrh predchádzajúceho poľského predsedníctva a obmedzuje napríklad možnosti priemyslu, ako ovplyvniť plnenie cieľov v jednotlivých členských štátoch, stále voči nej zaznieva kritika.

Environmentalistom sa nepáčia chýbajúce záväzné ciele a tiež to, že Dánsko nepočíta sa prehodnotením doterajšieho pokroku v roku 2012, ako to navrhla Európska komisia v júni 2011. Podľa odborníkov tak nemá žiaden pevný základ pre tvrdé rokovania, ktoré možno v tejto otázke očakávať.

Jedným z hlavných bodov smernice je požiadavka, aby energetické spoločnosti v krajinách, kde pôsobia, zaistili každoročné úspory energie vo výške 1,5 % u koncových odberateľov. Dánske predsedníctvo prišlo s návrhom, aby sa táto hodnota úspory musela dosiahnuť vo všetkých krajinách každý rok. Ide o významný posun oproti smernici o energetických službách z roku 2006.

Podľa nej môžu štáty vo výkazoch z daný rok zohľadniť aj úspory realizované prostredníctvom opatrení prijatých v minulých rokoch, a to až desať rokov naspäť. Navyše, hlavný ohľad sa berie na konečný cieľ, ktorý sa má splniť v roku 2015.

Dánsko chce členským krajinám umožniť započítať do 1,5 percentného cieľa aj energiu usporenú pri jej výrobe. „Ten cieľ mal pôvodne podporiť úspory v domácnostiach, a nie v sektore výroby energie,“ upozornil Erica Hope z environmentálnej skupiny Climate Action Network – Europe.

Spotrebitelia by podľa nej mali mať šancu šetriť energiu a zároveň ju vďaka zlepšeniu energetickej efektívnosti vo svojich domácnostiach používať koľko potrebujú. „Tento prístup bol dobrý aj pre prekonanie bariér v rôznych sektoroch energetiky, z ktorých takmer každý potrebuje riešenie ušité na mieru, čo môže úspory oddialiť,“ dodala.

Ciele, termíny, kontrola

Kodaň takisto návrh začlenila do širšieho kontextu vývoj európskej energetiky v nasledujúcich desaťročiach. Od Komisie požaduje stanoviť cieľa pre obdobie do roku 2030, ako súčasť plnenie cestovnej mapy pre nízkoemisné hospodárstvo do roku 2050. Komisár pre energetiku Günther Oettinger v utorok (7.2.) prisľúbil, že Komisia so zavedením strednodobých cieľov počíta.

Dánsko naopak zo svojho návrhu vypustilo požiadavku vyhodnotiť v roku 2014 dosiahnutý pokrok. Na základe tohto vyhodnotenia chcela Komisia spustiť diskusie o potrebe záväzných cieľov do roku 2020. Namiesto toho požaduje, aby Európa v roku 2015 zhodnotila, či je schopná cieľ 20 % dosiahnuť.

„Je to na míle vzdialené od návrhu Komisie, ktorá chcela po roku 2014 zaviesť povinné ciele pre jednotlivé štáty, ktoré by neplnili požadované hodnoty,“ uviedla Hope.

Financovanie stále nejasné

Nevyjasneným problematickým bodom naďalej zostáva financovanie opatrení energetickej účinnosti. Dánske predsedníctvo do svojho návrhu smernice finančné podmienky nezahrnulo, hoci to žiadal napríklad aj Európsky parlament. Krajiny, ktoré nie sú ochotné pristúpiť k záväzným cieľom pre šetrenie energie, sú podľa vyjadrení predstaviteľov inštitúcií EÚ ešte menej ochotné v otázke financovania.

Priemyselné združenie BusinessEurope si myslí, že ciele z dánskeho návrhu aj tak nebudú prijaté, pretože ohrozujú hospodársky rast.

„Tento prístup motivuje skôr k nižšej spotrebe než k vyššej účinnosti,“ tvrdí asociácia. „Ak budúcnosť prinesie silnejší ekonomický rast než sa predpokladá, tento strop bude možné len ťažko dosiahnuť bez zníženia priemyselných aktivít v rámci Európy,“ uviedol BusinessEurope vo svojom stanovisku.

Europoslanec Claude Turmes, ktorý je spravodajcom EP pre spomínanú smernicu, je ale pripravený využiť svoj návrh, ktorý obsahuje aj ciele aj otázky financovania, ako nástroj pre rokovania a bude sa snažiť dosiahnuť čo najpevnejšie záväzné opatrenia.