Elektrina, vykurovanie, priemysel. Znečisťovatelia žiadajú viac peňazí na zelené projekty

Modernizovaná kotolňa v Trebišove [TASR/Roman Hanc]

V budúcom desaťročí bude mať Slovensko prístup k miliardám eur z predaja emisných povoleniek. Už teraz sa rozhoduje, akým spôsobom ich bude rozdeľovať.

Znečisťovatelia, ktorí platia za emisné povolenky, ale aj ministerstvo životného prostredia žiadajú, aby maximum týchto prostriedkov išlo na zelené projekty v energetike a priemysle, a nie na iné položky štátneho rozpočtu.

Chcú tiež, aby sa o financovaní jednotlivých projektov rozhodovalo v Bruseli, a nie v Bratislave. Celý proces prideľovania prostriedkov by mal byť výsledkom otvorenej diskusie a  transparentného plánu.

Uviedli to na seminári, ktorý 26. septembra zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Miliardy na modernizáciu

Slovensko bude mať v budúcom desaťročí k dispozícii aspoň pol miliardy eur z európskeho modernizačného fondu. Ten je financovaný z predaja povoleniek v Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS).

K modernizačnému fondu treba pripočítať možnosť prideľovať bezplatné emisné povolenky výmenou za investície do zelených projektov. Hodnota bezplatných povoleniek bude v rokoch 2021 – 2030 predstavovať 2,1 miliardy eur. Ide o odhad Slovenských elektrární založený na dnešnej cene povolenky 25 eur za tonu CO2, tá by však mala v budúcnosti stúpať.

Cena emisií sa zvýši, prechod od uhlia k plynu sa urýchli

Hodnota emisných povoleniek v Európe môže v rokoch 2019-2023 dosiahnuť v priemere 35 až 40 eur za tonu. Urýchlil by sa tým prechod od uhlia k plynu, tvrdí Iniciatíva Carbon Tracker.

A Slovensko bude aj naďalej inkasovať príjmy z predaja emisných povoleniek svojím prevádzkam. Dnes tečú do Environmentálneho fondu, ktorý spravuje envirorezort.

Podľa výročnej správy mal envirofond v roku 2017 príjmy z ETS vo výške 87 miliónov eur. Jeho výdavky však dosiahli len 48 miliónov eur.

Spor dvoch ministerstiev

Účastníci seminára Komisie sa sťažovali, že vyššie alokácie na projekty v oblasti životného prostredia blokuje ministerstvo financií. Dôvodom má byť využitie peňazí na iné výdavky štátneho rozpočtu. Prístup ministerstva financií označil za „problém“ aj riaditeľ odboru obchodovania s emisnými kvótami na envirorezorte Miloš Grajcar.

EURACTIV.sk požiadal o stanovisko ministerstvo financií, to však redakciu iba odkázalo na ministerstvo životného prostredia.

Slovenskí teplári volajú po uhlíkovej dani

Za spravodlivé rozloženie finančného bremena medzi všetky domácnosti sa vyslovil Slovenský zväz výrobcov tepla. OECD potvrdzuje, že Slovensko zdaňuje CO2 nedostatočne, odporúča však zamerať sa na priemysel.

Spor medzi dvoma ministerstvami môže sa môže vyostriť v najbližších mesiacoch.

Ministerstvo životného prostredia totiž do konca roka predloží na medzirezortné pripomienkovanie transpozíciu novej európskej smernice o ETS. Tá reformuje modernizačný fond a ďalšie finančné schémy, ku ktorým bude mať Slovensko prístup v rokoch 2021 – 2030 prístup. V zákone sa Slovensko rozhodne, ako bude tieto prostriedky čerpať.

Transparentné rozhodnutia

„Chce to spoločnú stratégiu odkonzultovanú so stakeholdermi,“ povedal na workshope predseda správnej rady združenia v oblasti energetickej efektívnosti Budovy pre budúcnosť Peter Robl.

K apelu na transparentnosť rozhodovania a dlhodobú víziu pre slovenskú energetiku sa pripojili viacerí rečníci vrátane zástupcu Slovenských elektrární.

Únia aj štáty budú mať nové klimatické stratégie s výhľadom do roku 2050

Koncom roka 2018 bude známe, ako sa chce Slovensko dopracovať k nižším emisiám a vyšším environmentálnym štandardom.

Do konca tohto roka musí Slovensko Európskej komisii zaslať prvú verziu Integrovaného plánu v oblasti energetiky a klímy. S európskou exekutívou sa v ňom dohodne na smerovaní slovenskej energetickej a klimatickej politiky do roku 2030 tak, aby bola v súlade s európskymi záväzkami.

Roman Doubrava z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre klímu na seminári zdôraznil, že integrovaný plán je „matkou všetkých plánov“ v energetike a klíme.

Kedy bude plán?

Na Slovensku je za prípravu plánu zodpovedné ministerstvo hospodárstva, to však podľa vlastných slov spolupracuje aj s ministerstvom životného prostredia.

„Ministerstvo hospodárstva SR pracuje na návrhu plánu, jeho záverečná podoba preto ešte nie je k dispozícii,“ uviedol pre EURACTIV.sk tlačový odbor rezortu hospodárstva. Nespresnil však, kedy materiál zverejní, ani kedy bude o ňom informovať vládu.

So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

Ministerstvo len uviedlo, že pre plán je „základným východiskovým materiálom“ Energetická politika SR, ktorú vláda schválila ešte v roku 2014. „V klimatickej oblasti vychádzame predovšetkým z Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja SR,“ dodal tlačový odbor. Túto stratégiu schválila vláda v roku 2001.

Hospodári nespomenuli novú Envirostratégiu 2030, ktorú envirorezort už predložil na pripomienkovanie, ani štúdiu a stratégiu nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050, ktorých východiská tiež zverejnil. Envirostratégiu má vláda schvaľovať na prelome rokov, nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2020.

Slovenské priority

Šéfka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE Veronika Galeková na workshope žiadala, aby investície z modernizačného fondu smerovali do rozvoja batérií, ale aj personálnych kapacít v štátnej správe.

Podľa Róberta Jambricha, šéfa európskej a strategickej regulácie v Slovenských elektrárňach, by mali mať najväčší úžitok z modernizačného fondu naopak subjekty, ktoré doň najviac prispievajú.

Získa elektráreň Nováky namiesto všeobecného hospodárskeho záujmu iný typ podpory? (+DOKUMENT)

Novela zákona o obnoviteľných zdrojoch môže paradoxne pomôcť nováckej uhoľnej elektrárni. Nárokovať by si mohla aj dotácie zo schémy, ktorú pripravuje ministerstvo životného prostredia, píše JURAJ MELICHÁR.

Skonštatoval tiež, že nevidí dôvod, prečo by nemali peniaze z fondu financovať aj projekty spoluspaľovania biomasy a uhlia. To sa dnes realizuje vo Vojanoch a táto myšlienka sa objavila aj v diskusiách o uhoľnej elektrárni Nováky. Obe zariadenia prevádzkujú Slovenské elektrárne. Jambrich sa vyslovil za to, aby z modernizačného fondu bola financovaná transformácia uhoľného regiónu hornej Nitry.

„Otázka je, či by aj jadro nemalo byť podporované alebo brané do úvahy,“ pokračoval zástupca Slovenských elektrární. „Jadrová energia je bezemisná,“ dodal.

Od uhlia k plynu

Proti pokračovaniu spaľovania uhlia na hornej Nitre sa vyslovila primátorka Prievidze a poslankyňa Národnej rady SR Katarína Macháčková (SPOLU). Odmieta aj myšlienku spoluspaľovania uhlia a biomasy či spaľovania odpadu.

Čo sa týka dodávok tepla z Novák, ktoré sa budú nahrádzať najťažšie, treba podľa Macháčkovej preveriť, „či by najlepšou alternatívou nebol iný zdroj bližšie k mestu“. Dodala, že mesto je pripravené ho aj realizovať s pomocou modernizačného fondu.

Plán pre útlm uhlia na hornej Nitre sa posúva

Hoci akčný plán transformácie regiónu sa pripravuje, stále nepoznáme termín útlmu uhlia, kritizovala vládu primátorka Prievidze Katarína Macháčková (SPOLU).

Právnik a energetický expert Capitol Legal Group Rastislav Hanulák potvrdil , že modernizačný fond je „skvelý nástroj“ na obnovu sietí distribúcie energie. Jeho budúcnosť na Slovensku vidí v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Tá sa na Slovensku realizuje spaľovaním plynu, ktorý má nižšie emisie ako uhlie, a za povolenky teda platí menej. Potenciál však podľa Hanuláka predstavuje aj biometán z biomasy.

Vodík v priemysle

Jambrich zo Slovenských elektrární vysvetlil, že ak chce Slovensko výrazne znížiť emisie skleníkových plynov, musí elektrifikovať dopravu a priemysel.

S tým súhlasil aj Michal Pintér, riaditeľ U.S. Steel Košice pre styk s vládou a Európskou úniou. Dekarbonizácia v oceliarskom priemysle tak, aby sa splnili redukčné ciele stanovené EÚ, je podľa neho podmienená fundamentálnymi zmenami v samotnom výrobnom cykle, ktorých základom by malo byť nahradenie uhlíka v technologickom procese vodíkom. Takýto nízkoemisný spôsob výroby ocele v Európe by však bol až 11-krát energeticky náročnejší, čo znamená, že európski oceliari by spotrebovali o toľko elektriny viac, ako v súčasnosti potrebuje za jeden rok celé Nemecko. To samozrejme kompletne zmení aj dopyt na trhu s čistými energiami.

Európa smeruje k nulovým emisiám. Ako sa pripravujú košické železiarne?

U.S. Steel Košice hľadá spôsob, ako znížiť budúce náklady na znižovanie emisií. V súčasnej podobe ich považuje za „takmer likvidačné“.

Zástupca košických železiarní zdôraznil, že „dekarbonizácia priemyslu môže byť úspešná len vtedy, ak sa uskutoční nákladovo-efektívnym spôsobom“. Inak sa výroba a s ňou aj zamestnanosť v priemysle presunie mimo hraníc EÚ. Je preto podľa neho nevyhnutné, aby sa príjmy štátov z aukcií povoleniek v rámci EÚ ETS recyklovali v čo najväčšej možnej miere späť k firmám, ktoré ich použijú na implementáciu nízkouhlíkových technológií a projektov.

Slovensko by zároveň podľa Pintéra malo využiť aj všetky ostatné dostupné mechanizmy na pomoc priemyslu v tejto náročnej transformácii, ktoré ponúka smernica o ETS.

Zlúčenie rozhodovania?

Grajcar však vysvetlil, že envirorezort nemá skúsenosti s prideľovaním bezplatných povoleniek výmenou za zelené investície v rovnakej hodnote. Táto schéma funguje aj v súčasnom obchodovacom období, no Slovensko ju bude môcť využívať až v ďalšom, v rokoch 2021 – 2030.

Zástupca ministerstva firmám navyše povedal, že administratíva tejto schémy je „príliš náročná“ na rozdiel od modernizačného fondu, ktorý je z ich pohľadu „flexibilnejší“.

Slovensko čaká rozhodnutie, ako využije európsku podporu na znižovanie emisií

Zamestnávatelia vyzvali štát na stanovenie podmienok pre využitie podporných schém v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami.

Nová smernica umožňuje preniesť rozhodovanie o prideľovaní bezplatných povoleniek na rovnaký mechanizmus, akému je podriadený modernizačný fond. V ňom hrajú rozhodujúcu úlohu Európska komisia a Európska investičná banka. Pri samostatnom rozhodovaní o prideľovaní bezplatných povoleniek má naopak oveľa voľnejšie ruky štát.

Ministerstvo smeruje k zlúčeniu rozhodovacích mechanizmov v Bruseli. Aj na tom sa však musí dohodnúť s ministerstvom financií.

Spoluspaľovanie nie

Podľa právnika Hanuláka by bolo „rozumným krokom“, keby sa zelené projekty v oboch schémach neposudzovali v Bratislave. Pridali sa k nemu aj zástupcovia niektorých firiem.

„Pre Slovensko má zmysel jedna schéma. Pre štát aj podnikateľov je to jednoduchšie,“ potvrdil Doubrava z Európskej komisie.

Reforma podpory obnoviteľných zdrojov je podľa výrobcov nedotiahnutá, SaS vidí „tunel“

Zákon o zelených energiách, ktorý schválila vláda, vníma priemyselné združenie rozporuplne. Opozičná Sloboda a solidarita zaň v súčasnej podobe nebude hlasovať v parlamente.

Vysvetlil tiež, že z modernizačného fondu môže byť financovaná transformácia hornej Nitry. Upozornil však, že európska legislatíva nedovoľuje, aby podporu získali projekty založené na spaľovaní či spoluspaľovaní uhlia.

K priemyslu povedal, že musí prejsť z uhlia na vodík. Odporučil mu však využiť inú grantovú schému, inovačný fond.

Prioritné a neprioritné investície

Za „spiaceho obra“ označil Doubrava ukladanie energie.

Jadrová energia je naopak považovaná za neprioritnú investíciu. Otázka podľa neho je, či má za takýchto finančných podmienok zmysel dávať z modernizačného fondu granty na atómovú energiu.

Slovensko na rokovanie o vodíku ministra neposlalo. I tak ho vraj podporuje

Komerčné využitie hydrogénu si vyžiada ďalší výskum. Pod európsku iniciatívu, ktorá ho podporuje, sa slovenský minister nepodpísal. Chce tak urobiť dodatočne.

Na „prioritné“ investície je vyčlenených 70 percent z celkových prostriedkov modernizačného fondu, na „neprioritné“ zvyšných 30 percent. Pri konkrétnom prioritnom projekte môže grant z modernizačného fondu predstavovať až 70 percent jeho nákladov, pri neprioritnom len 30 percent. Za prioritnú investíciu označuje európska legislatíva modernizáciu energetického systému vrátane obnoviteľných zdrojov a skladovania energie, ďalej energetickú efektívnosť a napokon transformáciu uhoľných regiónov.

Do júna 2019 musí Slovensko zaslať do Bruselu prvý zoznam projektov, ktoré chce podporiť z modernizačného fondu, na konečnom rozhodnutí sa podieľa aj Európska komisia a Európska investičná banka. Ak chce takto rozhodovať aj o prideľovaní bezplatných povoleniek, musí sa o tom rozhodnúť do septembra 2019.