Elektrinu z Novák netreba, priznal slovenský zástupca na medzinárodnom fóre

Elektráreň Nováky. FOTO: TASR/Alexandra Moštková

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Energetika v strednej Európe

Článok je súčasťou série o energetických inováciách v súvislosti so Stredoeurópskou energetickou konferenciou – SET Plan 2017, ktorá sa konala v novembri a v decembri v Bratislave.

Európska komisia spustila 11. decembra Platformu pre uhoľné regióny v transformácii.

Niekoľko dní pred týmto oznámením sa téme venovali experti v Bratislave. Na Stredoeurópskej energetickej konferencii – SET Plan 2017 si vymenili skúsenosti s ústupom od uhlia a inteligentnou špecializáciou regiónov.

Zástupca Slovenska v SET Plane (Strategický plán pre energetické technológie) a člen jeho riadiacej skupiny na konferencii povedal, že „zdroj elektriny v Novákoch netreba nahradiť, (pretože) v systéme sú aj ďalšie elektrárne.“ Podľa Eduarda Hulíka, ktorý je zároveň poradcom štátnej tajomníčky na ministerstve školstva Oľgy Nachtmannovej (Smer-SD), treba po prípadnom zatvorení elektrárne v Novákoch nahradiť len zdroj tepla.

Hulík tak ako prvý oficiálny predstaviteľ Slovenska odmietol dlhodobú argumentáciu vlády o tom, že elektráreň Nováky je potrebná pre zaistenie energetickej bezpečnosti a stability siete.

Elektrinu z Novák netreba

Hulík na konferencii skonštatoval, že uhlie sa ťaží najmä v hornonitrianskom regióne a tvorí väčšinu dodávok do miestnej elektrárne Nováky.

Za výhodu ťažby je podľa Hulíka považovaná najmä energetická bezpečnosť; uhlie sa ťaží ako domáci zdroj energie a spaľuje sa s cieľom stabilizovať tok elektriny.

Aj keď je ťažobná firma, Hornonitrianske bane Prievidza, významným zamestnávateľom na hornej Nitre, očakávaná dĺžka dožitia baníkov je podpriemerná a riziko pracovných úrazov naopak nadpriemerné, upozornil Hulík.

Elektráreň Nováky s tromi generátormi a celkovou kapacitou 266 MW prevádzkujú Slovenské elektrárne. Pre nich elektráreň predstavuje regulačný zdroj počas bežnej spotreby a zdroj pary pre diaľkové vykurovanie domácností a a priemyslu, vysvetlil expert.

Z priamych nákladov na udržanie uhoľného priemyslu platia spotrebitelia 100 miliónov eur ročne. „To je štvrtina podpory (v príspevkoch), ktorá ide na obnoviteľné zdroje energie,“ vypočítal Hulík. Sú však aj iné náklady, napríklad vyššia pravdepodobnosť ochorení dýchacích ciest v celom regióne horná Nitra.

Dokonalé riešenie neexistuje

Ak by elektráreň zatvorili, „zdroj elektriny v Novákoch netreba nahradiť, (pretože) v systéme sú aj ďalšie elektrárne,“ pripustil poradca štátnej tajomníčky v rozpore s dlhodobou pozíciou vlády.

Avšak „bude potrebné bezodkladne nahradiť zdroj tepla pre centrálne kúrenie a priemyselné podniky,“ dodal Hulík s tým, že alternatívnymi zdrojmi môžu byť biomasa alebo geotermálna energia.

Podľa Hulíka je „nutné eliminovať škody na životnom prostredí, ktoré ťažba uhlia spôsobuje a rekvalifikovať baníkov pre iné odvetvia.“ V tejto súvislosti spomenul automobilový priemysel.

Bert de Wel, hlavný poradca v centre spravodlivej transformácie v Osle, na konferencii spomenul pozitívne príklady transformácie v Kanade a Austrálii. V prvej krajine sa podarilo do ústupu od uhlia v sektore energetiky zapojiť odbory. V druhej krajine samotní pracovníci elektrárne obhajovali plán na vytvorenie tepelnej slnečnej elektrárne ešte skôr ako predstavitelia štátu. Ďalší pozitívny príklad ponúka Holandsko, v ktorom sa podarilo dosiahnuť celospoločenskú „zhodu na energetickej transformácii“.

„Neexistuje riešenie, s ktorým by boli spokojní všetci, ale je dôležité, aby sme zapojili všetkých aktérov,“ vyhlásil de Wel.

Využívanie lokálnych znalostí

EnergyVille je výskumné centrum v belgickom Genku a na hranici ďalších dvoch krajín, kde sa tradične ťaží uhlie, Holandska a Nemecka. Posledná baňa v našom regióne sa zatvorila v roku 1987, povedal Guy Vekemans, vývojár stratégie EnergyVille vo VITO, jednom z výskumných inštitútov, ktoré vybudovali EnergyVille.

Vekemans vysvetlil, že v minulosti prevládal názor, že pre regionálnu ekonomiku bude riešením automobilový priemysel. Miestna továreň Fordu však bola v roku 2014 zatvorená. Otázka, ako vytvoriť udržateľné pracovné miesta, sa tak opäť ocitla na stole. Preto sa VITO spojilo s univerzitami a energetickým priemyslom a spoločne vytvorili EnergyVille.

Kľúčom k úspechu, zdôraznil Vekemans, bolo využitie historicky nadobudnutých znalostí o podzemí. EnergyVille sa sústreďuje na rozvoj geotermálnej energie. Okrem toho digitalizuje existujúce mapy, aby sa riziko spájané s týmto druhom energie znížilo.

Geotermálna energia sa teraz používa na produkciu elektriny a tepla. Projekt má v Európe replikačný potenciál, myslí si Vekemans.

Ďalšie projekty EnergyVille zahŕňajú výrobu fotovoltických panelov s cieľom dostať ju späť do Európy. Laboratórium však neopomína ani citlivý problém ďalšieho uplatnenia bývalých pracovníkov v uhoľnom priemysle. Stavia „T2 Campus“ určený na vzdelávanie a rekvalifikáciu.

Európsky problém, lokálne riešenia

Uhoľné regióny energetická transformácia nepochybne ovplyvní, pôjde o sociálnu a ekonomickú výzvu, hovorí Evangelos Tzimas, šéf oddelenia „znalostí pre energetickú úniu“ v Spoločnom výskumnom centre (JCR), útvare Európskej komisie. Otázkou ostáva, kto a ako bude ovplyvnený, a aké nástroje môžu regióny využiť.

„Problém je európsky, riešenia sú lokálne,“ pripomenul Tzimas.

Expert informoval, že v 21 členských štátoch je stále 207 uhoľných elektrární s celkovou kapacitou 150 GW. Okrem toho má 12 členských štátov dokopy 157 uhoľných baní. V uhoľnom priemysle je 55 000 pracovných miest v energetike a 185 000 v ťažbe. Dokopy je to 240 000 priamych pracovných miest, nepriamych je ďalších 215 000.

Tzimas si myslí, že regióny by mali hľadať alternatívne podnikateľské príležitosti pre zamestnanosť a ekonomický rast, „založené na potenciáli regiónu“.

JCR momentálne dokumentuje najpozitívnejšie skúsenosti, o ktorých bude informovať aktérov z celej Európy. „Musia byť zapojení všetci aktéri, iba región vie najlepšie, čo je preň dobré,“ dodal Tzimas.