Emisie na európskom trhu s uhlíkom vzrástli prvýkrát za sedem rokov

Poľská uhoľná elektráreň Belchatow bola v roku 2017 najväčším znečisťovateľom. [Shutterstock]

V roku 2017 vzrástli emisie v systéme ETS po prvýkrát za posledných sedem rokov. Dôvodom je zvýšená priemyselná výroba.

Približne 45 percent skleníkových plynov v Európskej únii reguluje Systém EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami (ETS). Poplatky za emisie oxidu uhličitého (CO2) sú hlavnou zbraňou Únie v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Očakáva sa, že ETS prinesie do roku 2020 približne dvojtretinový pokles potrebný na splnenie cieľa Európskej únie znížiť emisie o 20 percent oproti úrovniam z roku 1990.

V roku 2017 však emisie v ETS vzrástli po prvýkrát za posledných sedem rokov. Dôvodom je zvýšená priemyselná výroba.

Európska ekonomika rastie

Podľa analytikov agentúry Thomson Reuters vlani predstavovali emisie spoločností v rámci ETS – okrem tých leteckých – 1,756 miliardy ton ekvivalentu CO2 (CO2e). Je to o 0,3 percenta viac ako v predchádzajúcom roku.

Emisie z výroby elektriny a tepla síce klesli o 1 percento. V dôsledku zvýšených emisií z priemyslu však celkové emisie narástli o 1,8 percenta.

Ak by sme do výpočtov zahrnuli aj leteckú dopravu, celkové emisie v rámci EÚ ETS by boli 1 821 miliardy ton, čo je medziročný nárast o 0,5 percenta, uviedli analytici.

Európa smeruje k nulovým emisiám. Ako sa pripravujú košické železiarne?

U.S. Steel Košice hľadá spôsob, ako znížiť budúce náklady na znižovanie emisií. V súčasnej podobe ich považuje za „takmer likvidačné“.

„Európska ekonomika vzrástla minulý rok o 2,5 percenta. Stabilný rast v európskom hospodárstve mal za následok väčšiu aktivitu, ktorá viedla k vyšším emisiám,“ uviedol Ingvild Sorhus, analytik pre emisie agentúry Thomson Reuters.

Najšpinavšie elektrárne

ETS obmedzuje emisie, ktoré vypúšťa približne 12 000 elektrární, tovární a leteckých spoločností. Za každú tonu oxidu uhličitého musia do konca apríla nasledujúceho roka odovzdať jednu emisnú povolenku.

Dave Jones, analytik v oblasti emisií pre Sandbag, varoval, že „súčasné údaje ukazujú znepokojujúci nárast emisií v rámci ETS. Rýchlosť, akou sa budujú nové veterné či solárne elektrárne, nie je dostatočná na to, aby došlo k rýchlej dekarbonizácii energetického sektoru, najmä ak sa dopyt po elektrickej energii zvyšuje a jadrové elektrárne sa zatvárajú.“

„Ešte aj v roku 2017 pochádzalo 38 percent emisií v rámci ETS z uhoľných elektrární a po prvýkrát viac ako polovica z nich z lignitu, ktorý prekonal emisie z ťažkého uhlia.“

Sandbag takisto zostavil rebríček najväčších znečisťovateľov Európskej únie. Podľa neho prevádzkuje Nemecko sedem z desiatich najšpinavších elektrární. Prvé miesto obsadila poľská uhoľná elektráreň Belchatow, ktorá v roku 2017 vypustila 37,6 miliónov ton CO2.

Letecké emisie predstavujú zlomok

Údaje uverejnené 3. apríla pokrývali 94 percent spoločností, na ktoré sa vzťahuje ETS, uviedli analytici agentúry Thomson Reuters.

Príjmy z predaja emisií už nebude možné investovať do výroby elektriny z uhlia

Europoslanci presadili, že modernizačný fond nebude financovať projekty súvisiace s výrobou energie z uhlia. Výnimkou je diaľkové vykurovanie v najchudobnejších štátoch Únie.

Účastníci systému obchodovania s emisnými kvótami sledujú tieto dáta, keďže im ako prvé naznačujú rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Cena uhlíka bola 4. apríla na úrovni 13,08 eura za tonu, čo bol pokles o 1,5 percenta oproti predchádzajúcemu dňu.

Po ďalšom preskúmaní predbežných údajov analytici tvrdia, že emisie z leteckej dopravy vzrástli v roku 2017 o 6,1 percenta na 65,2 milióna ton v dôsledku nárastu počtu letov.

Podľa pravidiel ETS musia letecké spoločnosti podávať správy o emisiách zo všetkých letov, ktoré začínajú a končia v rámci Únie.