V roku 2017 vzrástli emisie v systéme ETS po prvýkrát za posledných sedem rokov. Dôvodom je zvýšená priemyselná výroba.
Približne 45 percent skleníkových plynov v Európskej únii reguluje Systém EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami (ETS). Poplatky za emisie oxidu uhličitého (CO2) sú hlavnou zbraňou Únie v boji proti globálnemu otepľovaniu.
Očakáva sa, že ETS prinesie do roku 2020 približne dvojtretinový pokles potrebný na splnenie cieľa Európskej únie znížiť emisie o 20 percent oproti úrovniam z roku 1990.
V roku 2017 však emisie v ETS vzrástli po prvýkrát za posledných sedem rokov. Dôvodom je zvýšená priemyselná výroba.
Európska ekonomika rastie
Podľa analytikov agentúry Thomson Reuters vlani predstavovali emisie spoločností v rámci ETS – okrem tých leteckých – 1,756 miliardy ton ekvivalentu CO2 (CO2e). Je to o 0,3 percenta viac ako v predchádzajúcom roku.
Emisie z výroby elektriny a tepla síce klesli o 1 percento. V dôsledku zvýšených emisií z priemyslu však celkové emisie narástli o 1,8 percenta.
Ak by sme do výpočtov zahrnuli aj leteckú dopravu, celkové emisie v rámci EÚ ETS by boli 1 821 miliardy ton, čo je medziročný nárast o 0,5 percenta, uviedli analytici.
„Európska ekonomika vzrástla minulý rok o 2,5 percenta. Stabilný rast v európskom hospodárstve mal za následok väčšiu aktivitu, ktorá viedla k vyšším emisiám,“ uviedol Ingvild Sorhus, analytik pre emisie agentúry Thomson Reuters.
Najšpinavšie elektrárne
ETS obmedzuje emisie, ktoré vypúšťa približne 12 000 elektrární, tovární a leteckých spoločností. Za každú tonu oxidu uhličitého musia do konca apríla nasledujúceho roka odovzdať jednu emisnú povolenku.
Dave Jones, analytik v oblasti emisií pre Sandbag, varoval, že „súčasné údaje ukazujú znepokojujúci nárast emisií v rámci ETS. Rýchlosť, akou sa budujú nové veterné či solárne elektrárne, nie je dostatočná na to, aby došlo k rýchlej dekarbonizácii energetického sektoru, najmä ak sa dopyt po elektrickej energii zvyšuje a jadrové elektrárne sa zatvárajú.“
„Ešte aj v roku 2017 pochádzalo 38 percent emisií v rámci ETS z uhoľných elektrární a po prvýkrát viac ako polovica z nich z lignitu, ktorý prekonal emisie z ťažkého uhlia.“
Sandbag takisto zostavil rebríček najväčších znečisťovateľov Európskej únie. Podľa neho prevádzkuje Nemecko sedem z desiatich najšpinavších elektrární. Prvé miesto obsadila poľská uhoľná elektráreň Belchatow, ktorá v roku 2017 vypustila 37,6 miliónov ton CO2.
Letecké emisie predstavujú zlomok
Údaje uverejnené 3. apríla pokrývali 94 percent spoločností, na ktoré sa vzťahuje ETS, uviedli analytici agentúry Thomson Reuters.
Účastníci systému obchodovania s emisnými kvótami sledujú tieto dáta, keďže im ako prvé naznačujú rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Cena uhlíka bola 4. apríla na úrovni 13,08 eura za tonu, čo bol pokles o 1,5 percenta oproti predchádzajúcemu dňu.
Po ďalšom preskúmaní predbežných údajov analytici tvrdia, že emisie z leteckej dopravy vzrástli v roku 2017 o 6,1 percenta na 65,2 milióna ton v dôsledku nárastu počtu letov.
Podľa pravidiel ETS musia letecké spoločnosti podávať správy o emisiách zo všetkých letov, ktoré začínajú a končia v rámci Únie.
