Emisie z áut sa znížia výraznejšie, ako žiadalo Slovensko. Napokon tiež súhlasilo

Tlak na znižovanie emisií sa zvyšuje [EPA-EFE/SASCHA STEINBACH]

Členské štáty sa dohodli, že exhaláty CO2 z osobných vozidiel klesnú o 35 percent. Krajiny s nízkym podielom elektromobilov a menšie automobilky si vydobyli výhody.

Dohodu dosiahli až okolo polnoci. Ministri životného prostredia členských krajín EÚ sa v utorok 9. októbra po rokovaniach v Luxemburgu zhodli, že nové osobné autá budú mať v roku 2030 o 35 percent nižšie emisie ako v roku 2021.

Cieľ, ktorý navrhovala Európska komisia, tak Rada EÚ navýšila o päť percentuálnych bodov. Pri ľahkých úžitkových vozidlách zostala pri pôvodnom návrhu: 30 percent. Pre obe kategórie vozidiel zostali zachované aj priebežné ciele pre rok 2025 na úrovni 15 percent.

Konečnú podobu legislatívy určí až dohoda Rady EÚ s Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Trialóg sa mal začať už v stredu 10. októbra.

Rada EÚ však ide do rokovaní s Parlamentom, ktorý trvá na 40 percentách pre obe kategórie vozidiel, oslabená. Kompromisný návrh rakúskeho predsedníctva podporilo len 20 z 28 členských štátov. A to napriek tomu, že ambicióznejšie štáty dosiahli navýšenie cieľa oproti pôvodnému návrhu a tie menej ambiciózne – vrátane Slovenska – si vydobyli výhody.

Návrh prijateľný pre Slovensko

Z 28 členských krajín sa pri hlasovaní štyri zdržali, štyri boli proti. Slovensko návrh rakúskeho predsedníctva v Rade EÚ podporilo.

„Len zmysluplná diskusia a konštruktívne riešenia nás posúvajú ďalej. Som rád, že aj pri takejto dôležitej téme sme dokázali nájsť spoločnú reč a podarilo sa schváliť dohodu aj vďaka nášmu úsiliu,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) podľa rezortnej tlačovej správy.

Europoslanci tlačia na znižovanie emisií áut, plyn nepodporili

Podľa Európskeho parlamentu by sa exhaláty CO2 z osobných vozidiel mali do roku 2030 znížiť až o 40 percent. Členské štáty zostávajú rozdelené, výsledok bude zrejme medzi 30 a 40 percentami.

Ministerstvo nazvalo kompromis „prijateľným“.

Nemecko, Slovensko a ďalšie krajiny vo východnej časti Únie závislé na automobilovom priemysle chceli zachovať 30-percentný cieľ. Environmentálna mimovládka Transport & Environment (T&E) napísala, že v zákulisí im pomáhal aj komisár pre klímu a energetiku, Španiel Miguel Arias Cañete.

Proti nim stálo 17 krajín, ktorá žiadali 40-percentné zníženie emisií. V tejto skupine bolo pôvodne aj Francúzsko, ktoré sa napokon pripojilo k víťaznému kompromisu. Podľa portálu EURACTIV.com to však bolo Španielsko, druhý najväčší výrobca automobilov v Únii, ktoré o výsledku rozhodlo, keď podporilo 35-percentný cieľ.

Zvýhodnenia pre slabšie trhy

Krajiny závislé na výrobe automobilov nakoniec kompromisné znenie podporili aj pre úľavu, ktorú sa im podarilo dosiahnuť. Tá sa netýka priamo emisií nových vozidiel, ale kvóty nízko- a bezemisných vozidiel vo flotilách jednotlivých automobiliek, ktorá je súčasťou nariadenia.

Bežná kvóta je nastavená na 35 percent, teda znovu o päť percentuálnych bodov viac, ako navrhovala Komisia.

Slovensko sa obáva prirýchleho nástupu elektromobility

Na rokovaní európskych enviroministrov vznikla „skupina za zelený rast“, ktorá žiada ambicióznejšie emisné ciele. Slovensko do nej nepatrí.

Webstránka Rady EÚ hovorí o „dohode na špeciálnom stimule pre výrobcov predávajúcich nízko- a bezemisné vozidlá na trhoch s nízkou trhovou penetráciou týchto vozidiel“.

„Konkrétne to znamená zvýhodnené meranie pre nové osobné autá v členských štátoch, kde je (ich) podiel… pod 60 percentami priemeru EÚ.“

T&E tiež tvrdí, že automobilky vyrábajúce do 300-tisíc vozidiel ročne získali výnimku, pričom najväčší úžitok z nej bude mať Jaguar Land Rover. Detaily nie sú známe, Rada EÚ zatiaľ nezverejnila závery rokovania.

Sociálno-ekonomické ohľady

„Naša pozícia bola taká, aby sme boli ambiciózni na jednej strane, ale na druhej strane musíme dávať dôraz aj na sociálno-ekonomické aspekty tohto rozhodnutia,“ uviedol slovenský minister pre TASR.

Slovensko sa podľa neho spolu s ďalšími krajinami snažili do rozhodnutia dostať prvky, ktoré zvýhodnia ekonomicky slabšiu časť Európy.

Znižovanie emisií z dopravy: Krajiny V4 a Bulharsko sa boja sociálnych dopadov

Rakúske predsedníctvo sa chystá navrhnúť 35-percentné obmedzenie CO2 z osobných automobilov. Východní členovia Únie žiadajú s ohľadom na kúpyschopnosť obyvateľstva 30 percent.

„To platí aj pre nás, nehovoriac o tom, že na Slovensku je automobilový priemysel veľmi silný, takže sa budeme snažiť vyjednať pre Slovensko – spolu s ďalšími štátmi Vyšehradskej štvorky a východnej Európy – také podmienky, aby tie rozhodnutia boli únosné pre trh, pre občanov a pre priemysel,“ citovala Sólymosa TASR pred koncom rokovaní.

Minister však pripustil, že ciele 35 percent pre osobné autá a 30 percent pre ľahké úžitkové vozidlá „nemusia byť konečné“.

„Lebo ak Európsky parlament odhlasoval 40 percent a budú rokovania o konečnom čísle, kde sa bude treba dohodnúť,“ odkázal na začínajúci sa trialóg.

Kritika zo západnej Európy

Hoci nie je známe, ako napokon hlasovali, najmenej spokojné boli v utorok Dánsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Švédsko.

„Sme znepokojení výsledkom rokovaní,“ píše sa v ich vyhlásení, ktoré zverejnil EURACTIV.com. „Odsúhlasené zníženie cieľov (oproti ich požiadavke 40 percent) spôsobí, že výrobcovia v EÚ stratia dynamiku v čase, keď je svetový priemysel na pokraji prevratnej zmeny. Tempo prechodu k vozidlám s nulovými alebo nízkymi emisiami je v Európe príliš pomalé,“ sťažujú štáty.

Ak má oteplenie spôsobiť len obmedzené škody, musia emisie o 30 rokov klesnúť na nulu

Spojené štáty do správy Medzivládneho panelu o zmene klímy presadili zmienku o jadrovej energii. Potom sa od nej dištancovali.

„Zvlášť sklamané“ sú pre „neochotu dosiahnuť nevyhnuté škrty v emisiách“ v kontexte Parížskej dohody o klíme a správy Medzivládneho klimatického panelu o klimatických zmenách z pondelka 15. októbra.

Za „sklamanie pre planétu“ označil spoločnú pozíciu Rady EÚ aj Greg Archer z T&E. „Ukazuje, ako veľmi sa niektoré členské štáty a Komisia vzdialili klimatickému líderstvu tým, že na prvé miesto dali záujmy automobiliek napriek varovaniu o dôsledkoch nebezpečných klimatických zmien,“ povedal Archer. Pripomenul, že európske automobilky investujú do elektromobilov v Číne sedemkrát viac ako v Únii-

T&E teraz vkladá nádej do Európskeho parlamentu.

Dovoz ojazdených nafťákov

Návrh má podľa slov Lászlóa Sólymosa pozitívne aj negatívne vplyvy. „Medzi pozitívne dopady možno počítať hlavne zníženie emisií a zlepšenie kvality ovzdušia, medzi negatívne zase vplyv na zmeny v štruktúre zamestnanosti a zvýšenie cien vozidiel. Nakoniec dostal podporu racionálny prístup,“ tvrdí slovenský minister v tlačovej správe envirorezortu.

Tá pripomína, že konečná verzia obsahuje aj revíznu klauzulu. V roku 2023 sa na základe analýzy zhodnotí plnenie dohodnutých cieľov tak, aby bolo možné prípadný cieľ znižovania emisií CO2 pre rok 2030 prehodnotiť.

Európsky týždeň: Nové emisné limity budú znamenať viac elektromobilov v roku 2030

Europoslanci a ministri z členských štátov diskutujú budúcom cieli pre zníženie emisií z osobných áut. Akákoľvek bude ich výsledná dohoda, povedie k podpore elektromobility. 

Slovensko, Poľsko a Bulharsko sa vyšších cieľov obávali aj pre riziko, že sa do ich krajín zvýši dovoz ojazdených naftových vozidiel zo západnej Európy. Na zasadnutí sa vyslovili za opatrenia, „vrátane legislatívnych, na riešenie problému na európskej úrovni“.

Tento problém podľa vyhlásenia troch krajín neho nemožno vyriešiť priamym zákazom importu, pretože ten by porušil pravidlá fungovania jednotného trhu.

„Spravodlivým riešením by bolo, že ten, kto narušuje trh, by mal za takéto opatrenie prevziať zodpovednosť,“ uvádza vyhlásenie. Žiada zákaz vyvážať autá, ktoré nespĺňajú isté štandardy, pričom zodpovednosť zaň by mala byť na „nadnárodnej, európskej úrovni“.