Emisie z biomasy sú stále veľkou neznámou

EÚ sa stále viac spolieha na biomasu, pričom dosiaľ vo svojich politikách nezohľadňovala či pri výrobe tepla a elektriny ide o spaľovanie olivových kôstok, vyschnutých kríkov alebo čerstvého dreva.

Pre účely pravidiel schémy obchodovania s emisiami EÚ ETS sa biomasa považuje za uhlíkovo neutrálne palivo. Vychádzajú totiž z predpokladu, že emisie vzniknuté zo spaľovania sa vykompenzujú zasadením nového stromu.

Environmentalisti ale upozorňujú, že skutočnosť je oveľa komplikovanejšia a kreatívne výpočty emisií by mohli poškodiť lesy v Európe i ďalších krajinách, odkiaľ sa materiál dováža, a klimatické snahy by sa mohli vymknúť spod kontroly.

„Domnievate sa, že celý svet začal redukovať emisie pri svojej vlastnej spotrebe a zlepšovať manažment pôdy, ale to je úplná fantázia,“ uviedol pre Reuters Pieter de Pous z Európskeho výboru pre životné prostredie (EEB).

Dopyt po biomase, predovšetkým vo forme drevných peliet (vyrábané z hoblín a pilín), ktoré sa ľahko prepravujú, sa od stanovenia klimaticko-energetických cieľov EÚ v roku 2007 rapídne zvýšil. Pri preprave paliva z biomasy sa však zabúda na vznik emisií z tejto fázy cyklu a tiež samotné spaľovanie znamená vypustenie emisií do ovzdušia.

„Musíme si zapamätať, že dym, ktorý vychádza priamo z komína pri spaľovaní biomasy, znečisťuje rovnako ako emisie z uhlia,“ argumentuje Robbie Blake, kampanier pre oblasť biopalív v organizácii Priatelia Zeme.

Podpora pre OZE

Z národných akčných plánov pre obnoviteľnú energiu vyplýva, že do roku 2020 bude biomasa tvoriť v priemere až 50 % podielu OZE. Producenti tohto paliva môžu využívať rôzne dotácie, napríklad pre kotle, garancie výkupných cien či prémie.

Aj v slovenskom NAP má biomasa prioritné postavenie, vzhľadom na dostupnosť a nízke vstupné náklady v porovnaní s inými zdrojmi. Spoluspaľovanie biomasy (drevnej štiepky) sa využíva ako cesta znižovania emisií v oboch slovenských uhoľných elektrárňach – Vojany a Nováky.

Poľské ministerstvo hospodárstva zase koncom júla predložilo návrh zákona, podľa ktorého by sa mala podpora pre výrobu energie z biomasy znížiť. Poľsko, ktoré je často kritizované za odpor voči vyšším klimatickým ambíciám, vyrába z uhlia asi 90 % elektriny a do roku 2020 sa zaviazalo zvýšiť podiel OZE na konečnej spotrebe na min. 15 %.

Spoluspaľovanie biomasy sa tak javilo ako prirodzené riešenie pre zachovanie prevádzok tepelných elektrární. Jej spotreba v elektrárňach sa od roku 2006 vyšplhala z 1,7 miliónov ton na 5,1 miliónov ton v roku 2011.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva  Miroslaw Kasprzak ale na tlačovej konferencii koncom júla uviedol: „Dovoz  biomasy nás ročne stojí 1 miliardu zlotých … Nemôžeme takto fungovať.“

Nábytok alebo palivo?

Európska asociácia pre biomasu (AEBIOM) obhajuje prínosy a veľký potenciál tohto obnoviteľného zdroja . „Odvetvia lesníctva (41 %) a odpadu (38 %)  môžu prispieť obrovským podielom … Zvyšných 21 % môže pochádzať z poľnohospodárstva a sú rozptýlené v mnohých rôznych malých kategóriách.“ Vo svojej výročnej správe za rok 2011 tiež dodali, že v roku 2010 lesy a zalesnená pôda pokrývali takmer 178 miliónov hektárov plochy EÚ-27 (asi 40 % plochy), pričom za posledných 20 rokov sa táto plocha zvýšila asi o 5 %.

Zdroj: AEBIOM

Podľa niektorých výrobcov dreva ale drevné pelety narúšajú fungovanie trhu s touto surovinou. Európska federácia pre panely (EPF), ktorá zastupuje záujmy výrobcov drevených dosiek, poukazuje na stúpajúce ceny ceny surového materiálu, zatiaľ čo drevo pre biomasu získava dotácie v rámci podpory OZE.

Trvajú preto na započítaní celoživotného uhlíkového cyklu dreva s odôvodnením, že drevo použité v stavebníctve či nábytkárstve slúži ako úložisko uhlíka pred tým ako sa napokon zrecykluje v podobe paliva. Odhadujú dokonca, že zvýšením používania dreva ako materiálu namiesto paliva v Európe o 4 %, by sa navyše dočasne ušetrilo 150 miliónov ton CO2 ročne.

V marci 2012 predložila Európska komisia návrh o zlepšení spoločných pravidiel započítavania emisií z lesného hospodárstva a poľnohospodárstva. Do medziinštitucionálnej debaty by sa mal dostať v poslednom štvrťroku 2012.

Ani v tomto návrhu sa však neuvádza zmena predpokladu ETS o uhlíkovej neutrálnosti biomasy. Akékoľvek snahy by pravdepodobne vyvolali nesúhlas krajín s veľkou plochou lesa, ako Švédsko a Fínsko. Naopak, Poľsko by mohlo výnimočne stáť na strane environmentalistov. Komisia uviedla, že „sa zaoberá možnosťou kritérií udržateľnosti,“ avšak nemá zatiaľ žiaden časový rozvrh.

(EurActiv/Reuters)