Energetická efektívnosť: Únia bude mať ambiciózny cieľ, ale krátky bič

Z výstavy Racioenergia v Bratislave [TASR/Martin Baumann]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Čistá energia

Európsky parlament odhlasoval 35-percentný cieľ pre energetickú účinnosť v roku 2030. Otázna je vynútiteľnosť, ale aj príspevok k boju proti energetickej chudobe.

Zelení a ľavicoví europoslanci napokon ustúpili zo svojho ambiciózneho cieľa. Na oplátku získali podporu časti ľudovcov.

Európsky parlament na januárovej plenárke schválil novú smernicu o energetickej efektívnosti. Pre rok 2030 do nej zakotvil cieľ 35 percent, hoci novembrová správa výboru pre priemysel sa postavila za 40 percent (pokrok oproti roku 1990).

Obnoviteľné energie: Europoslanci chcú pre rok 2030 cieľ 35 percent

Na bezuhlíkových zdrojoch sa europarlamentný výbor dohodol ľahšie ako na energetickej efektívnosti.

Na konečnom znení textu sa musí Parlament dohodnúť ešte s Radou EÚ a Európskou komisiou. Rada EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty, doteraz pracovala s cieľom 27 percent. Komisia navrhla cieľ 30 percent. Výsledný cieľ bude pravdepodobne kompromisom niekde medzi 30 a 35 percentami.

V snahe ustúpiť kritikom z vlastných radov však Parlament odmietol iné ambiciózne opatrenia, ktoré by mohli prispieť k lepšej vynútiteľnosti legislatívy a účinnejšiemu boju proti energetickej chudobe.

Väčšina proti európskym ľudovcom

Maďarský europoslanec Benedek Jávor, tieňový spravodajca smernice za skupinu Zelených, bol s výsledkom spokojný.

„Som rád, že napokon sme proti nim (vedeniu Európskej ľudovej strany) postavili väčšinu. Schválili sme síce nižší cieľ ako vo výbore, ale aj tak je o 5 percent vyšší, ako chcela Komisia, a o 8 percent vyšší, ako chcela Európska rada,“ povedal Jávor pre EURACTIV.sk.

EÚ v roku 2018: Energetika

Tento rok môže byť dobrým pre obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu a zemný plyn. Diskutovať sa bude o tom, kto zaplatí ústup od uhlia a dekarbonizáciu priemyslu.

„Európska ľudová strana a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) chceli jednoznačne zničiť takmer všetko,“ zhodnotil Jávor. Vedenie strán žiadalo 30-percentný cieľ a možnosť odchýlok, čo by podľa Jávora viedlo k nepredvídateľným dôsledkom smernice.

Odmietalo tiež zaradenie dopravy do celkového cieľa 35 percent. „Aj v doprave musí dochádzať k úspore energie – prostredníctvom znižovania spotreby áut, prechodom z individuálnej na hromadnú dopravu,“ myslí si zelený europoslanec.

Pravica vidí privysoké náklady

Jedným z hlavných kritikov smernice z radov ECR bol český europoslanec Evžen Tošenovský.

V rozprave pred hlasovaním povedal, že ambície jeho kolegov „drasticky prekračujú návrh Komisie aj členských štátov“. Tošenovský varoval pred ťažkým trialógom.

Líder zelených europoslancov: Pre Slovensko a Česko hľadáme úspešný príbeh

ŠPECIÁL / Najväčším rizikom pre energetickú bezpečnosť je jadrová energia, tvrdí CLAUDE TURMES. Spravodajca nariadenia o energetickej únii však chce rokovať s českou aj slovenskou vládou.

„Každý cieľ musí mať ekonomicky odôvodniteľné náklady, a tie mi úplne chýbajú napríklad u odhlasovaného (vo výbore, pozn. red.) záväzného cieľa 40 percent,“ hovoril český europoslanec pred hlasovaním.

„Takýto dramatický zásah do energetického a teplárenského trhu si vyžiada miliardové investície nielen zo strany občanov a podnikov, ale aj štátnych rozpočtov. Bojím sa, aby na parlamentné ambície najviac nedoplácali samotní občania pri konečnom vyúčtovaní elektriny a tepla,“ dodal Tošenovský.

Čaká sa na ponuku Komisie

Spravodajca smernice Miroslav Poche (S&D) v rozhovore pre EURACTIV.sk tiež predpovedal „veľmi náročnú“ diskusiu s členskými štátmi.

„Rumunsko či Bulharsko, ktoré Rade EÚ práve predsedá, takéto záväzky odmietajú. Ak však Komisia príde s ponukou pre firmy a domácnosti, tak tento cieľ sa mi zdá akceptovateľný pre štáty a dosiahnuteľný,“ zhodnotil Poche.

Kľúčový europoslanec pre energoefektívnosť: Diskusia so štátmi bude ťažká

ŠPECIÁL / Počiatočné vysoké náklady na energetickú účinnosť sa neskôr vrátia v podobe nižších cien energií, hospodárskeho rastu a nových pracovných miest, hovorí pre EURACTIV.sk MIROSLAV POCHE.

Tieňový spravodajca Jávor súhlasí: „Väčšina investícií do energetickej efektívnosti sa vráti veľmi rýchlo, za tri až päť rokov. Je to dobrý biznis.“ Veľkí investori ako banky či penzijné fondy podľa neho potrebujú stabilnú a predvídateľnú legislatívu. „Za tú sme dnes hlasovali,“ povedal.

Jávor pripomenul, že k dispozícii sú európske, ale aj národné verejné zdroje.

Bič Komisie nie je veľmi dlhý

Otázne je podľa maďarského europoslanca vynucovanie spoločného európskeho cieľa. Národné ciele, z ktorých bude zložený, totiž nie sú záväzné. Štáty si ich určia v spolupráci s Komisiou v energeticko-klimatických plánoch.

„Komisia by mala zisťovať každý rok, či je štát na správnej ceste,“ navrhuje Jávor. Podobne proces riadenia energetickej únie opísal aj spravodajca príslušného nariadenia, Claude Turmes (Zelení), a podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Šefčovič: Mexiko má solárnu energiu takmer zadarmo, dokáže to aj Európa

ŠPECIÁL / Pri obnoviteľných zdrojoch uprednostňujeme právne záväzné národné ciele, členské štáty ich však odmietnu, hovorí pre EURACTIV.sk podpredseda Európskej komisie MAROŠ ŠEFČOVIČ.

„Ak uvidí veľký odklon od národného cieľa, ktorý môže ohroziť dosiahnutie európskeho cieľa 35 percent, mala by najskôr analyzovať dôvody, potom možnosti pomoci štátu – zdieľaním skúseností, financovaním prostredníctvom kohéznych fondov – a napokon analyzovať, ako môže na členský štát tlačiť. Ide o klasický prístup cukru a biča,“ analyzuje tieňový spravodajca.

Jávor však priznáva, že „bič nie je veľmi dlhý.“ Právny charakter národných cieľov je podľa neho „nejasný.“

Energetická efektívnosť „oslobodzuje“

Energetická účinnosť je podľa maďarského europoslanca najlepším nástrojom pre boj s energetickou chudobou. V tej žije podľa odhadov asi 50 miliónov Európanov.

Nebola však prioritou Parlamentu. „Smernica neobsahuje také silné opatrenia proti energetickej chudobe, aké by som chcel,“ priznáva Jávor. Chýba napríklad jej jasná definícia.

Energetická chudoba: Keď nie je definícia, nie je ani problém

Až 50 miliónov Európanov si nemôže dovoliť toľko energie, koľko by potrebovalo. Riešenie musí byť medziodvetvové, zhodli sa experti.

Účinnejšie opatrenia budú podľa Jávora odmietať aj niektoré členské štáty. „Veľmi často bojujú vlády proti energetickej chudoby stláčaním cien energií. To môže byť populárne, ale problém to nerieši,“ vysvetľuje zelený europoslanec. „Ak ľuďom pomôžete zatepliť domy, zníži sa ich spotreba energie a teda aj účty. Potom už nepotrebujú zásah štátu. Ak necháte ľudí žiť v zle izolovaných budovách, platiť vysoké účty a hráte na záchrancu pred energetickou chudobou, budujete si politický kapitál. Maďarská vláda je asi najlepší príklad. Udržuje ľudí v závislosti.“

„Vysoké ciele pre energetickú efektívnosť ľudí oslobodzujú. Celá energetická revolúcia je oslobodzovaní ľudí. Je to hrozba pre populistické vlády a nadnárodné firmy,“ uzavrel zelený europoslanec.