Energetická politika by mala byť efektívna aj navonok

Zdroj: Globsec 2013

Energetická bezpečnosť v súčasnosti stále intenzívnejšie figuruje v popredí agendy medzinárodného spoločenstva ako faktor priamo vplývajúci na bezpečnosť a stabilitu krajín, vrátane ekonomickej a environmentálnej udržateľnosti ich rozvoja. Otázky energetickej bezpečnosti i geopolitiky, najmä v regióne strednej Európy, sa tak stali jednou z hlavných tém 8. ročníka bezpečnostnej konferencie Globsec 2013, ktorá sa koná v dňoch 18.-20.4. v Bratislave.

Štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničia Peter Burian podčiarkol dôležitý rozmer, ktorý má otázka energetickej bezpečnosti v zahraničnej politike SR a význam stále tesnejšej spolupráce v tejto oblasti medzi krajinami užšieho regiónu V4 ako aj v širšom priestore EÚ, vrátane budovania korektných a predvídateľných vzťahov s vonkajšími dodávateľskými a tranzitnými krajinami.

Štátna podtajomníčka ministerstva zahraničných vecí Poľska Beata Stelmach na tlačovom brífingu uviedla, že odborná diskusia počas Energetického fóra v úvode konferencie sa niesla v znamení zvyšovania cien energií, ich vplyvu na konkurencieschopnosť Európy a „prijímania múdrych politických rozhodnutí v snahe umožniť rozvoj trhu s energiami“.

Poľsko si otázku energetickej bezpečnosti stanovilo ako jednu z priorít aktuálneho predsedníctva Vyšehradskej skupiny (V4).

Bezpečnosť a nezávislosť

Friedbert Pflüger, riaditeľ Európskeho centra pre energetiku a bezpečnosť zdrojov (EUCERS) na King´s College v Londýne, zdôraznil dva zásadné piliere energetickej bezpečnosti, ktorými sú primerané ceny energetických komodít a diverzifikácia zdrojov.

„Ak nemáme energie za dostupné ceny, naše ekonomiky od východu na západ skolabujú,“ uviedol Pflüger.

Predseda predstavenstva bruselského think-tanku Central European Energy Partners (CEEP) Pawel Olechnowicz počas panelu zameraného na energetickú geopolitiku strednej Európy uviedol, že je potrebné, aby sme sa stali „oveľa nezávislejšími, znížili našu dnešnú závislosť na rope a plyne“.

„S Ruskom by sme mali jednať ako s priateľom pre biznis. Mali by sme si sami zodpovedať otázky – chceme byť stabilnejší vnútri EÚ a ako sa navzájom podporiť,“ dodal. Krajiny strednej Európy by podľa neho mali v Bruseli hovoriť jedným hlasom.

V ústrety externej energetickej politike

Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski aj počas stretnutia s ministrami V4 zdôraznil, že existuje „rozdiel medzi konkurenčnou a monopolnou cenou za energie“.

„Nemáme námietky voči tomu, že boh dal Rusku plyn a ropu“ a Poľsko chce byť naďalej ich odberateľom a tranzitnou krajinou. Zároveň dodal: „Využívame náš najlepší energetický zdroj, ktorým je šetrenie energiou.“

„Slovensko podporuje aktivity smerujúce k vytváraniu jednotnej externej energetickej politiky EÚ. Takáto politika by mala poskytovať mechanizmus schopný efektívne reagovať a zabezpečiť konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok energie pre jej členské krajiny,“ uviedol na konferencii štátny tajomník Peter Burian.

Český minister zahraničia Karel Schwarzenberg počas diskusií o strategickom význame Vyšehradskej spolupráce poukázal aj na význam jadrovej energetiky. „Nie je žiadnym tajomstvom, že V4 podporuje jadrovú energiu. Vieme, ako dôležité je mať  nezávislý energetický zdroj. Nemáme veľ alternatív, takže sa držíme jadrovej energie, ktorá má pre nás prvoradý význam.“

Fotografie: Globsec 2013