Energetika potrebuje štyri kroky, aby sa Zem vyhla otepleniu o 5°C

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vyzvala vlády, aby čo najrýchlejšie začali aplikovať štyri kroky v energetickej politike, na základe ktorých svet dokáže dodržať stanovené klimatické ciele a zároveň sa neohrozí ekonomický rast.

Riaditeľka agentúry Maria van der Hoeven zamerala pozornosť najmä na sektor energeticky, ktorý je zodpovedný až za 2/3 svetových emisií skleníkových plynov.

„Táto správa ukazuje, že cesta po ktorej v súčasnosti ideme, pravdepodobne povedie k nárastu teploty o 3,6 °C až 5,3 °C, ale zároveň odhaľuje, že je možné veľa urobiť v boji s emisiami sektora energetika bez ohrozenia hospodárskeho rasti, čo je dôležitá obava mnohých vlád,“ uviedla van der Hoeven v Londýne pri predstavení špeciálnej správy Prekreslenie energeticko-klimatickej mapy. Tá zdôrazňuje potrebu intenzívne konať v klimatickej oblasti pred rokom 2020.

Na dosiahnutie cieľa, ktorý sa odsúhlasil na klimatickej konferencii OSN v Durbane, je podľa IEA potrebné, aby do roku 2020 emisie CO2 neboli vyššie ako 44 miliárd ton ročne. V minulom roku sa pritom dosiahol ich rekordný objem na úrovni 31,4 miliardy ton CO2.

Fantastická štvorka

V správe sa tiež predkladá scenár so 4 základnými energetickými politikami, ktoré prinesú zníženie emisií, pričom sa spoliehajú na existujúce technológie a vo viacerých krajinách sa už úspešne aplikovali. Hlavný ekonóm IEA Fatih Birol dodal, že ich „rýchle rozsiahle prijatie by mohlo pôsobiť ako most k ďalšej akcii, získať vzácny čas kým pokračujú medzinárodné klimatické rokovania“.

Majú sa implementovať cielené opatrenia energetickej efektívnosti v budovách, priemysle a doprave, čím klesnú účty za vykurovanie ši tankovanie.

Obmedzenie výstavby a využitia najmenej účinných elektrární na uhlie nielen zníži emisie o viac než 20 % z celkovej úspory, ale prispeje k lepšej lokálnej kvalite vzduchu. Zároveň sa zvýši produkcia elektriny z obnoviteľných zdrojov (zo súčasných 20 % na 27 % v roku 2020), a tiež zo zemného plynu.

Zaviesť sa majú opatrenia, ktorými sa znížia emisie metánu, ktoré sa do atmosféry dostávajú pri ťažbe ropy a plynu.

Zároveň sa majú čiastočne odstrániť dotácie na fosílne palivá.

Zdroj: IEA

Sektor sa musí pripraviť na zmeny

Autori správy tiež poukázali na to, že samotný sektor energetiky nie je vôbec imúnny voči reálnym dopadom klimatickej zmeny a sám sa musí adaptovať. V správe sa identifikuje niekoľko zraniteľných miest energetického systému, náhle a deštruktívne dopady spôsobené extrémnymi prejavmi počasia, ale aj neskoršie postupné zmeny vyvolané nárastom teplôt, stúpaním oceánov a posunom vzorcov počasia.

Aby sa zlepšila odolnosť energetického systému je podľa IEA úlohou národných vlád povzbudiť prezieravú adaptáciu a zmierňovanie dopadov, firmy zase musia súvisiace klimatické riziká zohľadňovať vo svojich investičných rozhodnutiach.

Finančné implikácie klimatických politík na ceste k cieľ 2°C sa pre jednotlivé zložky odvetvia líšia. Čisté príjmy OZE a jadrových elektrární stúpnu do roku 2035 spolu o 1,8 bilióna dolárov (€1,4 bil.), zatiaľ čo elektrárne na uhlie stratia v príjmoch rovnakú sumu.

Žiadne pole, ktoré dnes produkuje ropu alebo plyn nebude nutné predčasne uzavrieť. V niektorých náleziskách sa začne s produkciou až po roku 2035, čím sa návratnosť nákladov vynaložených na prieskum značne odsunie.