Energie pohltia asi 12 % príjmov domácností v SR

Priemerná slovenská domácnosť minula v 2. štvrťroku 2011 takmer 12 % svojho príjmu na energie. V celkovom hodnotení sa tak podľa indexu energetickej chudoby Slovensko zaradilo za ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky.

Ako na včerajšom workshope uviedol Peter Marčan z Inštitútu energetickej bezpečnosti (ESI), energetická chudoba získava na význame najmä počas krízy. „Energetická chudoba, ako sociálny fenomén, sa dostáva do popredia aj na úrovni celej Európskej únie," uviedol.

Podľa ESI bol vývoj v období rokov 2006 – 2011 priaznivý, keďže priemerný pomer výdavkov na energie ku príjmom domácností klesol zhruba o 4 percentuálne body na 12 %. V porovnaní s krajinami Európskej únie je však podľa indikátora energetickej chudoby Slovensko na poslednej priečke rebríčka.

Marčan ale upozornil, že na umiestnenie jednotlivých krajín do veľkej miery vplýva aj rozdielna použitá metodika, pretože zber a vyhodnocovanie dát je v jednotlivých štátoch odlišné. Európske inštitúcie sa totiž stále nedohodli na jednotnej metodike určovania miery energetickej chudoby.  Väčšina krajín za jej hranicu považuje stav, kedy domácnosť míňa na energie viac ako 10 % svojho disponibilného príjmu, čím rastie riziko neplatenia účtov a odpojenia od energetickej siete.

Platí teda, že Slovensko patrí v rámci rizika energetickej chudoby medzi najohrozenejšie krajiny Únie.

„Ten problém u nás je do veľkej miery významnejší ako v západnej Európe," podotkol Marčan a dodal, že problém energetickej chudoby by sa podľa neho mohol týkať až 50 miliónov Európanov.

Mimovládne organizácie naň dlhodobo upozorňujú, pričom ich heslom je to, aby si ľudia nemuseli vyberať medzi tým, či si kúpia jedlo alebo teplo či elektrinu, čo platí najmä počas zimnej vykurovacej sezóny. 

V rámci riešenia tohto problému organizácie odporúčajú zadefinovať energetickú chudobu a zraniteľnosť odberateľov. Prípadná ochrana zraniteľného odberateľa pred odpojením by však bola len krátkodobým riešením. Únia a členské štáty by preto mali vypracovať komplexnú stratégiu a konkrétne nástroje boja s energetickou chudobou a nedostatkom palív, aby mali domácnosti svoje energetické účty pod kontrolou, a to intenzívnejšou podporou energetickej efektívnosti či zavedením sociálnych taríf s participáciou štátu.

(EurActiv/TASR)