Energosektor o návrhu Komisie: Na rýchlejšie znižovanie emisií doplatia spotrebitelia

Ilustračná fotografia. [pxfuel.com]

Veľký legislatívny balík Komisie môže negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a energetiky. Ambicióznejšie klimatické ciele zvýšia náklady predovšetkým domácnostiam, varujú slovenskí energetici.

S balíkom legislatívnych pravidiel „fit for 55″ v oblasti klímy a energetiky prišla Komisia v júli. Cieľom je prispôsobiť právne normy novým ambíciám Únie pri znižovaní emisií. Členské štáty sa zaviazali, že zredukujú emisie do roku 2030 o 55 percent v porovnaní s rokom 1990.

Zástupcovia slovenského energetického sektora sa na diskusii organizovanej pod záštitou europoslanca Roberta Hajšela zhodli, že vyššie čiastkové ciele napríklad v sektore obnoviteľných zdrojov či teplárenstva bude možné splniť len za cenu veľkých nákladov. Tie si podľa nich odnesú najmä slovenské domácnosti.

Fit for 55: Sociálne dôsledky obchodu s emisiami má tlmiť nový fond

Vypúšťanie skleníkových plynov bude po reforme obchodu s emisiami pre priemyselné podniky a elektrárne drahšie. Emisie sa spoplatnia aj pre oblasť budov a dopravy. Kritici vystríhajú, že tento krok môže zasiahnuť chudobné domácnosti a malé podniky.

Plynári: Návrh môže ohroziť slovenský plán obnovy

Medzi najdiskutovanejšie návrhy balíka klimatických a energetických pravidiel patrí spoplatnenie emisií z vykurovania ako aj z palív v cestnej doprave. Sektory bývania a cestnej dopravy by sa podľa návrhu Komisie mali stať súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS).

Cieľom tohto kroku má byť podľa Komisie zrýchlenie tempa ich obnovy. Budovy sú zodpovedné za 40 percent spotreby energie a 36 percent produkcie CO2 v Európe. Budovy preto hrajú kľúčovú rolu európskych plánoch na znižovanie emisií skleníkových plynov.

Podľa kritikov bude tento krok mohol viesť k vyšším účtom za energie pre nájomníkov a tiež pre  majiteľov domov, ktorí si nemôžu dovoliť renovovať svoje domy alebo prejsť na obnoviteľné zdroje vykurovania.

V dôsledku spoplatnenia emisií z palív sa zvýšia náklady na vykurovanie zemným plynom. Aj keď sa pri jeho spaľovaní uvoľní menej emisií oxidu uhličitého ako pri spaľovaní uhlia, je to fosílne palivo. Ceny emisií tento rok prudko stúpla, takže kúrenie plynom sa môže do budúcna predražiť. To môže podľa plynárov zmariť zámery vlády, ktorá chce v rámci Plánu obnovy a odolnosti podporiť výmenu piecok na tuhé palivo za plynové kotle.

Plynové kotly v pláne obnovy: Prínos pre ovzdušie alebo krok zlým smerom?

Slovensko v pláne obnovy ráta pri obnove 30 tisíc rodinných domov s kotlami na zemný plyn, potvrdil šéf Slovenskej agentúry životného prostredia Michal Maco. Musíme uvažovať dlhodobo, plyn je už teraz minulosťou, varuje expertka na budovy.

„Ľudia by sa vracali k vykurovaniu tuhými palivami s negatívnymi dopadmi na kvalitu ovzdušia,“ upozornil riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.

Komisia chce zvýšené náklady domácnostiam kompenzovať novým Sociálno-klimatickým fondom. Ten pomôže zmierniť náklady nízkopríjmových domácností ktoré sú už teraz ohrozené energetickou chudobou. Sociálny klimatický fond by mal disponovať 72,2 miliardami eur v bežných cenách na obdobie 2025 až 2032.

Podľa europoslanca Róberta Hajšela sú prostriedky vo fonde nízke a nepokryjú náklady domácností na vyššie ceny palív či už vo vykurovaní alebo v cestnej doprave. „Je dôležité, aby prostriedky z nového fondu išli v prvom rade na priame kompenzácie pre ľudí,” myslí si europoslanec.

„Na prerozdeľovanie sa netreba pozerať ako na niečo škodlivé. Dochádza k nemu stále, napríklad vtedy, keď udeľujeme daňového úľavy Volkswagenu,“ upozorňuje Hajšel.

Balík „fit for 55“ si vyžiada zmenu paradigmy toho, ako pristupujeme k svojmu pohodliu. „Pravdepodobne nebude možné, aby všetci v Bratislave jazdili veľkými autami so spaľovacím motorom. Na presun po meste sa budú viac využívať elektromobily,“ myslí si europoslanec. Cena áut so spaľovacími motormi pravdepodobne stúpne, ako aj cena benzínu a nafty. To by malo konzumentov pozitívne stimulovať, aby začali rozmýšľať o nákupe elektromobilu, dodáva.

Technologická neutralita v závese

So zastrešujúcim cieľom celého balíka, teda so znížením emisií o 55 percent v rámci všetkých členských štátov nemajú zástupcovia energosektora problém. Podobne aj štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek v diskusii ocenil, že klíma a ochrana životného prostredia sú v legislatívnom balíku na prvom mieste. „Ak sa zmení klíma, tak si peniaze, ktoré smerujú na z Únie na Slovensko, neužijeme,“ zdôraznil.

Háčik vidia energetici v navýšení čiastkových cieľov. tie sa týkajú napríklad podielu obnoviteľných zdrojov v teplárenstve a doprave ale aj cieľov energetickej efektívnosti v priemysle. Ambiciózne ciele v jednotlivých sektoroch podľa nich nerešpektujú princíp takzvanej technologická neutrality, keďže príliš striktne určujú, akým spôsobom má krajina celkové ciele dosiahnuť.

Komisia: Význam technologickej neutrality bude v prepojenej Európe klesať

Slovensko podporí využívanie obnoviteľných plynov investíciami do existujúcej plynárenskej infraštruktúry. Argumentuje právom zvoliť si „technologicky neutrálnu“ cestu na dosiahnutie klimatických cieľov. Tento pojem býva zneužívaný na ospravedlnenie nečinnosti, upozorňuje Komisia.

Právo na vlastný energetický mix alebo technologickú neutralitu Slovensko dlhodobo presadzuje v jednaniach klimatických aj energetických politikách EÚ.

Táto zásada obhajuje nárok krajín zarátať do nízkouhlíkových technológií aj iné technológie než sú obnoviteľné zdroje. Slovensko uprednostňuje hlavne jadro, ktoré vyrába väčšinu elektrickej energie a zemný plyn. Napriek tomu, že ide o fosílne palivo, podľa slovenskej vlády predstavuje nákladovo-efektívny spôsob ako znížiť podiel uhlia v zásobovaní teplom.

„Zemný plyn v prípadoch, kde nahradí pevné fosílne palivá, dokáže zaistiť významné zníženie emisií CO2 ako aj prachových častíc a môže byť tiež významným prvkom pri prechode na bezuhlíkové hospodárstvo vo forme zálohy pre obnoviteľné zdroje,“ povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek pre EURACTIV Slovensko.

Tento princíp je však podľa Galeka v nových legislatívnych palivách nedostatočne rešpektovaný. „Balík fit for 55 nezohľadňuje právo štátov zvoliť si vlastnú cestu na dosiahnutie klimatických cieľov. Tým obmedzuje manévrovací priestor pre krajiny, aby sa k splneniu cieľa, dopracovali z hľadiska nákladov čo najefektívnejšie,“ povedal na workshope.

Nerešpektovanie zásady technologickej neutrality v návrhoch Komisie bude pre Slovensko predstavovať veľký problém, myslí si vedúci rozvoja sieťového obchodu v SPP – distribúcia Jerguš Vopálenský z SPNZ.

„V návrhu smernice o energetickej efektívnosti  je uvedené, že do splnenia cieľa energetickej hospodárnosti nebudú započítané opatrenia na báze technológií z fosílnych palív. Znamená to, že prechodom z uhlia na plyn ušetríme energiu, ale nebudeme ju môcť započítať. Je to kontraproduktívne, lebo zemný plyn je palivo prechodu”.

„Je neprijateľné, aby sme boli nútení šetriť energiu len spôsobom, ktorý je eurokomfortný,“ dodal.

V doprave dáva Komisia zbohom rope. Necháva však pootvorené dvere pre zemný plyn

Komisia v svojom pláne zníženia emisií o 55 percent do roku 2030 navrhla radikálne opatrenia v doprave. Lacné letenky či autá na benzín sa stanú minulosťou. Pri riešení emisií v námornej doprave však počíta so zemným plynom. Je to krátkozraké, tvrdia environmentalisti.

Viac obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní

Podľa predsedu predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislava Janiša je ďalším problémom aj rýchlo meniace sa podmienky v energetickom sektore.

„Ešte sme nestihli implementovať Zimný energetický balíček a máme tu nové pravidlá a ciele,“ upozorňuje. Návrh Komisie prichádza v momente, keď sa ešte nerozbehli finančné nástroje, ktoré by slovenským firmám mali s dekarbonizáciou pomôcť ako je modernizačný fond. Pri rozšírení systému obchodovania s emisiami Janiš upozorňuje aj na riziko dvojitého zdanenia pre obyvateľov sídlisk, ktorí už teraz patria do systému EU ETS.

„Nie je možné vynútené náklady  preniesť na plecia spotrebiteľov,“ myslí si. Dôležité je vytvoriť stabilné legislatívne a regulačné prostredie, odstrániť diskrimináciu spotrebiteľov a podporiť výrobu obnoviteľných palív pre energetik. Zároveň je potrebné „odstrániť diskrimináciu spotrebiteľa centrálneho zásobovania teplom ako sú školy, škôlky a nemocnice, ktoré už teraz platia za emisie z vykurovania v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami.

Ďalší zdražovanie problém vidí Janiš v tom, že z revidovanej smernice pre zdaňovanie energetických výrobkov vypadlo oslobodenie od spotrebnej dane pre kombinovanú výrobu tepla a elektriny (KVET). To môže podľa neho spôsobiť ďalšie zvyšovanie cien za vykurovanie.

Regulačný úrad si výzvy v teplárenstve uvedomuje, povedal riaditeľ Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris. V súčasnosti podľa neho dostáva kombinovaná výroba elektriny a tepla rozsiahly balík prostriedkov, ktorý ide na jej podporu. Za riziko považuje Juris to, že vo vykurovaní sa používa stále do veľkej miere uhlie.

„Ak máme prispieť k cieľom balíčka fit for 55, tak to sú témy na prehodnotenie. Na jednej strane by mali už existujúce zdroje dokončiť svoje investičné a prevádzkové plány, ktoré majú v rámci súčasnej podpory. Následne však chceme systém podpory nastaviť tak, aby bol aj v rámci KVET viac využívané obnoviteľné zdroje energie,“ uzavrel riaditeľ regulačného úradu Juris.

Zemný plyn ako riešenie energetickej chudoby? Názory sa rozchádzajú

Výsledný Plán obnovy a odolnosti ráta s obnovou 30 tisíc rodinných domov. Nízkopríjmové domácnosti získajú vyššiu podporu na obnovu domu aj výmenu vykurovacieho zariadenia, avizuje rezort životného prostredia. Významnú úlohu má pritom zohrať zemný plyn.