Envirorezort chce uchlácholiť Brusel. Uvažuje o dotáciách na plynové kotly

Kotol na biomasu v Nemecku [AEE/Adelphi/Tobias Vollmer]

Ministerstvo životného prostredia sa snaží vyhnúť žalobe pre nedodržiavania európskej smernice o ovzduší. Za problém začína opatrne označovať aj lacnú biomasu.

Štát ešte udeľuje dotácie na biomasové kotly, už teraz však uvažuje o podpore pre vykurovanie zemným plynom. Pre euractiv.sk to uviedol na okraj Dialógu o čistom ovzduší štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd).

„Chceme prejsť z tuhého paliva na vhodnejšiu alternatívu – plyn, respektíve iné palivá,“ povedal Kurilla. Štátny tajomník sa koncom apríla zúčastnil spolu s ministrom životného prostredia Lászlóm Sólymosom (Most-Híd) na podujatí Európskej komisie, kde jej envirorezort spolu s ďalšími rezortmi predstavil opatrenia na zvýšenie kvality ovzdušia.

Slovensku totiž stále hrozí, že pre porušovanie smernice o ovzduší z roku 2008 podá naňho Komisia žalobu na Súdnom dvore Európskej únie tak, ako to už urobila v prípade Bulharska a Poľska.

Z tohto dôvodu predložila vláda do Národnej rady SR aj novelu zákona o ovzduší, ktorá prešla vo štvrtok 10. mája do druhého čítania. Legislatíva podľa envirorezortu stanovuje redukčné záväzky znižovania emisií pre oxid siričitý, oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické látky, amoniak a jemné prachové častice (PM2,5). Zdrojom týchto látok sú vo veľkej miere energetika, cestná doprava a lokálne kúreniská.

Dotácie pre biomasu sa nekončia

V rámci pilotného projektu Zelená domácnostiam udeľuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) dotácie na slnečné kolektory, fotovoltické panely, tepelné čerpadlá, ale aj na kotly na biomasu. Projekt je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Celkovo je naň vyčlenených 45 miliónov eur, doteraz boli preplatené poukážky v hodnote vyše 27 miliónov eur, uvádza SIEA.

Podporených bolo 12 373 zariadení, kotly na biomasu z nich tvoria 1504. Aktuálne, 24. kolo na predkladanie žiadostí o dotácie je posledné. V decembri pilotný projekt končí.

V Trebišove kúria biomasou namiesto plynu, Európska komisia si ich všimla

Rekonštrukcia vykurovania na Zemplíne sa stala finalistom celoeurópskej súťaže energetických projektov.

SIEA však na svojej webstránke píše, že od roku 2019 pripravuje pokračovanie projektu. Kvetoslava Šoltésová zo SIEA na aprílovom Dialógu o čistom ovzduší povedala, že podpora kotlov na biomasu bude pokračovať aj budúci rok.

Možno sa zavedú prísnejšie pravidlá a viac bude záležať na lokalite, spresnila Šoltésová.

Budú podporovať aj plynové kotly?

Štátny tajomník Kurilla naznačil, že ministerstvo uvažuje o podpore pre plynové kotly. „Budeme sa snažiť využiť dobré skúsenosti zo schémou Zelená domácnostiam, ktorá funguje,“ povedal pre euractiv.sk.

„Teraz… sa v súčinnosti so Svetovou bankou snažíme identifikovať nákladovo efektívne opatrenia. Veľkou inšpiráciou sú podporné schémy výmeny kotlov a pecí v Česku, ale aj v širšom regióne. Chceme ísť touto cestou,“ avizoval Kurilla.

Štátny tajomník vysvetlil, že v oblasti kvality ovzdušia za najväčšiu výzvu považuje ministerstvo lokálne kúreniská a dopravu. K riešeniu prvého problému má dopomôcť aj dotačná schéma na kotly s iným palivom ako biomasou.

„Momentálne ešte nemáme zadefinované presné parametre schémy. Je však nevyhnutné, aby sme s ňou čoskoro prišli, pretože zdroje znečistenia produkujú najmä (tuhé) častice PM10, respektíve PM2,5, a tie majú trvalý negatívny dopad na zdravie obyvateľstva. Je pravda, že doteraz sme sa tomu nijako strategicky, koncepčne, legislatívne tomu nevenovali,“ priznal Kurilla. Častice PM10 pochádzajú aj zo spaľovania biomasy.

Schéma by mala byť financovaná z eurofondov. So spustením však ministerstvo tento rok ešte nepočíta. Pripravovať ju bude aj na základe štúdie o nízkouhlíkovej ekonomike, ktorú vypracúva v spolupráci so Svetovou bankou a zverejní v júni.

Lacná biomasa ako problém

Rezort životného prostredia kritizuje využívanie biomasy v domácnostiach v Revízii výdavkov na životné prostredie z júla 2017.

Uvádza, že znečistenie v južných a severných okresoch stredného Slovenska „môže byť spôsobené ekonomickou výhodnosťou a dostupnosťou tuhých palív vrátane biomasy.“

Revízia zároveň dodáva, že hoci „väčšina z týchto domácností má dovedenú prípojku na plyn, ktorý má… násobne nižší emisný faktor prachových častí, … z pohľadu zmeny klímy stále nie je optimálnym riešením.“

Revízia pripisuje znečistenie ovzdušia tuhými časticami nefektívnemu využívaniu tuhých palív (najmä PM2,5) a spaľovacích motorov (predovšetkým PM10).

„Na tvorbe tuhých znečisťujúcich látok sa z približne 80 percent podieľa sektor domácností, obchodu a inštitúcií. Hlavnými príčinami sú vysoký podiel tuhých palív vrátane biomasy používaných v domácnostiach a využívanie menej kvalitných spaľovacích motorov v osobnej doprave. Cielená podpora efektívnejších spaľovacích zariadení v domácnostiach sa niekoľkonásobne vráti v podobe pozitívneho vplyvu na zdravie, životné prostredie a hospodárstvo,“ konštatuje ministerský dokument.

Ako zachrániť čistý vzduch

Kurilla na Dialógu o čistom ovzduší uviedol aj ďalšie opatrenia, ktorými chce štát zvýšiť kvalitu ovzdušia.

Novela zákona o ovzduší účinná od decembra 2017 umožňuje mestám a obciam vyhlasovať  nízkoemisné zóny a zavádza smogový varovný systém. V marci 2018 spustil v rámci Environmentálneho fondu dotačnú schému na nákup elektromobilov pre miestne a regionálne samosprávy. Do konca roka navyše stále beží schéma určená predovšetkým jednotlivcom a firmám. Štátny tajomník zdôraznil, že ministerstvo podporuje „všetky typy nízkoemisnej dopravy, nielen elektromobilitu.“

Štát už prispieva na elektromobily samosprávam. Zadotuje aj stavbu nabíjačiek

Obce, mestá a kraje majú prístup k novej, miliónovej dotačnej schéme pre nákup elektrických vozidiel. V druhom polroku by mala pribudnúť podpora na výstavbu nabíjacích staníc. Tiež však zrejme nepresiahne milión eur.

Envirorezort tiež chystá samostatnú stratégiu ochrany ovzdušia.

Generálny riaditeľ na generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre životné prostredie Daniel Calleja y Crespo na Dialógu o čistom ovzduší povedal, že „Únia je pripravená Slovensko podporiť finančne.“ Ako vhodné uviedol dotačné schémy pre projekty v oblasti životného prostredia LIFE, program na podporu výskumu Horizont 2020 a technickú pomoc, ktorá zahŕňa aj výmenu skúseností.

Calleja však zopakoval požiadavku Komisie, že Slovensko by malo skončiť „so škodlivými dotáciami ako tie, ktoré idú na hnedé uhlie.“

Nadrezortný prístup bez ministrov

Generálny riaditeľ z Komisie tiež podčiarkol, že problém s ovzduším nemôže vyriešiť len samotné ministerstvo životného prostredia. Za „nadrezortný prístup“ sa vyslovili aj zástupcovia envirorezortu.

Na časti Dialógu o čistom ovzduší, ktorá sa konala za zatvorenými dverami, sa zúčastnili zástupcovia ministerstiev životného prostredia, dopravy, zdravotníctva, pôdohospodárstva a hospodárstva. Z ministrov však prišli len László Sólymos za životné prostredie a Arpád Érsek, ktorí sú obaja členmi Mostu-Híd. Ministerstvo hospodárstva, ktoré má na silné slovo v energetike a doprave, vyslalo len štátneho tajomníka – podobne ako ostatné ministerstvá.

Daniel Lešinský z mimovládneho Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) na verejnej časti diskusie povedal, že „Slovensko prešľapuje na mieste a situácia sa zlepšuje pomaličky.“

Za prekážky považuje Lešinský nedostatok systémových opatrení, nesprávny prístup k riešeniam v jednotlivých sektoroch a zlé finančné toky.

Medzi chýbajúce systémové opatrenia zaradil nedostatok osvety, politickej akcieschopnosti a slabú vôľu vynucovať platné pravidlá.

Verejné financie a kvalita ovzdušia

V rámci jednotlivých sektorov označil Lešinský za problémové, že eurofondy financovali opatrenia vo veľkých energetických a priemyselných prevádzkach. „Oni si to mali platiť sami podľa princípu znečisťovateľ platí,“ skonštatoval ochranár.

V boji proti lokálnym znečisťujúcim kúreniskám vidí ako prekážku energetickú chudobu. Tá napríklad odlišuje Slovensko od Nemecka, ktoré sa tiež snaží vyhnúť žalobe pre porušovanie smernice o ovzduší.

V doprave zase Lešinský slovenským inštitúciám vyčíta „obrovský nepomer medzi tým, koľko tu ide na osobnú dopravu a čistú verejnú dopravu.“

Čo urobiť, aby environmentálne stratégie nezostali iba na papieri?

Znečistené ovzdušie a ďalšie problémy má pomôcť vyriešiť aj otvorenejší a pravidelnejší dialóg.

S tým súvisí aj tretia prekážka, na ktorú na Dialógu o čistom ovzduší poukázal: zlé finančné toky. Lešinský kritizoval, že Slovensko míňa eurofondy na stavbu diaľnic.

„Verejné financie by nikdy nemali zhoršovať kvalitu ovzdušia,“ uviedol aktivista. Za nedostatočné v tejto súvislosti označil, aj uplatňovanie pravidiel zeleného verejného obstarávania.

Pripomienky k novele zákona o ovzduší

Leinského CEPTA spolu s ďalšími dvoma mimovládkami predložili dve hromadné pripomienkynovele zákona o ovzduší, ktorá sa medzitým dostala už do parlamentu.

V prvej pripomienke žiadali, aby bol Národný program znižovania emisií prijímaný ako všeobecne záväzný dokument, a to ministerskou vyhláškou. Ministerstvo životného prostredia pripomienku akceptovalo čiastočne. Odmietlo síce prijímať program vyhláškou, súhlasilo však s jeho schvaľovaním vo vláde.

Druhou pripomienkou chceli mimovládky rozšíriť možnosti verejnosti vstupovať do tvorby národného programu. Túto pripomienku ministerstvo akceptovalo.

Pripomienkovaný zákon o ovzduší, ktorý vo štvrtok 10. mája posunuli poslanci do druhého čítania, transponuje do slovenskej legislatívy európsku smernicu o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie.

Ministerstvo životného prostredia vysvetlilo, že redukčné záväzky sú ustanovené v dvoch etapách: pre obdobie od roku 2020 a od roku 2030. Podľa európskej smernice sa majú od roku 2030 uplatňovať redukčné záväzky pre oxid siričitý o 82 percent v porovnaní s rokom 2005, pre oxidy dusíka o 50 percent, pre nemetánové prchavé organické látky o 32 percent, pre amoniak o 30 percent a pre jemné tuhé častice (PM2,5) o 49 percent.