Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent

Štrajk z klímu v Bratislave 15. marca. [TASR/Pavol Zachar]

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi. 

Ak Slovensko neprijme dodatočné opatrenia, jeho emisie do roku 2030 mierne stúpnu. Ak ich naopak prijme, emisie môžu poklesnúť až o polovicu oproti roku 1990. Do roku 2050 by to mohlo byť až o 70 percent.

Konštatuje to štúdia nízkouhlíkového rastu, ktorú ministerstvo životného prostredia predstavilo 27. marca na veľtrhu Coneco. Štúdia bude základom pre budúcu stratégiu nízkouhlíkového rastu, teda znižovania emisií s výhľadom do roku 2050.

Na veľtrhu predstavil envirorezort aj ďalší dokument – Envirostratégiu 2030, ktorá je zameraná na širokospektrálnu ochranu životného prostredia.

Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku prinesie Slovensku obrovské príležitosti pre rozvoj služieb, ekonomiky aj celkovej kvality života. Ochranu životného prostredia však treba prestať oddeľovať od ostatných rezortov, odznelo pri predstavovaní oboch dokumentov na veľtrhu.

Štyri scenáre štúdie

Štúdiu nízkouhlíkového rozvoja, ktorá je podkladom pre vypracovanie stratégie s výhľadom do roku 2050, predstavil na Coneco riaditeľ ministerského Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Martin Haluš.

Štúdia modeluje možnosti a náklady znižovania emisií na Slovensku. To je podľa Haluša možné dosiahnuť kombináciou zvyšovania energetickej efektívnosti a podporou obnoviteľných zdrojov energie. Štúdia ponúka štyri scenáre dekarbonizácie slovenskej ekonomiky, pričom každý predpokladá inú váhu týchto dvoch zložiek.

So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

Haluš ocenil pokrok, ktorý Slovensko za posledné roky dosiahlo. Oproti roku 1990 znížilo Slovensko emisie o 44 percent, a to aj napriek výraznému rastu ekonomiky.

„Znižovanie emisií a rast ekonomiky je v stredoeurópskom priestore rarita,“ zhodnotil Haluš.

Pokles o 70 percent

Šéf analytikov však varoval, aby prílišná spokojnosť so znižovaním emisií neviedla k nečinnosti. „Pokiaľ neurobíme nič a naša politika v oblasti dekarbonizácie ostane rovnaká ako dnes, emisie do roku 2030 mierne porastú,“ povedal Haluš.

Ak sa prijmú dodatočné opatrenia, emisie môžu oproti roku 1990 klesnúť o polovicu. Medzi priority štúdia radí zatepľovanie budov, regulácie v oblasti ekodizajnu, aplikáciu najlepších možných technológií v sektoroch výroby ocele, cementu a hliníka, elektrifikáciu dopravy, dôraz na zelené verejné obstarávania, ako aj podporu obnoviteľných zdrojov.

„V dlhodobom výhľade do roku 2050 by celkové emisie mohli oproti roku 1990 poklesnúť až o takmer 70 percent,“ píše IEP v komentári k štúdii.

Henrich Krejčí, vedúci útvaru energetického práva, regulácie a verejných záležitostí Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), v diskusii povedal, že „už sa nesmie stať, aby sa v mestách kupovali dieselové autobusy ako nedávno stalo v Bratislave“.

Transparentný proces

Envirostratégiu 2030 schválila vláda na konci februára. Dokument nahradzuje vôbec prvú environmentálnu stratégiu prijatú v roku 1993.

Pavol Široký z Inštitútu environmentálnej politiky, ktorý sa na príprave materiálu podieľal, ho označil za „nutnosť“, nakoľko starý dokument už dávno nereflektoval súčasnú klimatickú a spoločenskú realitu.

Je dosť silná? Kandidáti na europoslancov sa sporia o schválenú envirostratégiu

Vláda odobrila dokument, ktorý určuje environmentálnu politiku na 12 rokov dopredu. Expertovi Progresívneho Slovenska Martinovi Hojsíkovi v ňom chýba viac záväznosti a ambicióznosti.

Vláda jeho prijatím zároveň naplnila jeden z bodov svojho programového vyhlásenia.

Účastníci diskusie pochválili transparentnú tvorbu dokumentu, na ktorej sa okrem ministerstva podieľali zástupcovia regiónov, mimovládnych organizácií a akademickej obce. Pozitívom je aj jednoduchá čitateľnosť a zrozumiteľnosť, ktoré sprístupňujú laikom.

Pretrvávajúci rezortizmus

Krejčí povedal, že SPP pri tvorbe Envirostratégie 2030 zaujímalo najmä zlepšenie kvality ovzdušia. Ocenil pozitívnu úlohu zemného plynu v novom dokumente. Varoval však pred trvajúcim rezortizmom, ktorý dokument môže potopiť podobne ako sa to stalo stratégii trvalo udržateľného rozvoja z roku 2001. „Ochranu životného prostredia nemožno oddeľovať od iných rezortov,“ povedal.

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) priznal, že úspech dokumentu bude závisieť od toho ako dokáže ministerstvo životného prostredia spolupracovať s inými rezortmi. „Nevieme všetko vyriešiť sami. Na niektoré politiky jednoducho nemáme vplyv, a preto musíme spolupracovať,“ povedal.

Rezortizmus je vážnou hrozbou aj podľa Juraja Melichára z občianskeho združenia Priatelia Zeme – CEPA. Stratégii tiež vytkol slabú reflexiu európskych environmentálnych cieľov schválených vlani a prístup k uhliu. Dokument nehovorí o konkrétnom dátume utlmenia výroby elektriny z uhlia, iba o jeho „postupnom utlmení do roku 2030“.

„Útlm uhlia je pozitívom, ale je škoda, že nepríde skôr. Prostriedky na to máme,“ vyhlásil Melichár.

Splnená domáca úloha

Norbert Kurilla, ktorý je kandidátom Mostu-Híd v eurovoľbách, na podujatí skonštatoval, že „sme si spravili domácu úlohu“. Odkazoval tak na povinnosť členských štátov Európskej únie vypracovať národný energeticko-klimatický plán s výhľadom do roku 2030.

Prvú verziu plánu Slovensko zaslalo do Bruselu na konci minulého roka. Do konca júna dostane pripomienky Komisie, aby mohlo konečnú verziu predložiť do konca tohto roka. Štúdia nízkouhlíkového rastu aj Envirostratégia 2030 sú zohľadňované pri tvorbe národného energeticko-klimatického plánu.

Ministerstvá sa sporia ako využiť príjmy z predaja emisných kvót

Úradníci zodpovední za životné prostredie sa chcú s financmajstrami dohodnúť na využití príjmov z dražby emisných povoleniek do konca marca. Dlhodobé priority klimatickej politiky majú byť jasnejšie do konca roka.

Plány jednotlivých členských štátov doplnia európsku klimatickú stratégiu s výhľadom do roku 2050. O tej v týchto mesiacoch diskutujú ministri členských štátov, európski lídri by k nej mali zaujať stanovisko na júnovom summite.

Za Slovensko predložil pripomienky vo februári rezort životného prostredia. Slovensko súhlasí s cieľom obmedzenia oteplenia na zeme na 1,5 stupňa. V stratégii by však envirorezort rád videl väčší priestor venovaný úlohe jadra v elektroenergetike.

Ekonomika sa musí zmeniť

Európsku komisiu, ktorá pripomienkuje národné energeticko-klimatické plány a pracuje na spoločnej európskej klimatickej stratégii, zastupoval na podujatí generálny riaditeľ pre klímu Mauro Petriccione. Ten v týchto dňoch obchádza členské krajiny a vysvetľuje víziu Komisie.

„Smerom k ochrane životného prostredia ide celý svet, ale nikto sa nechce chopiť úlohy lídra. Únia je pripravená, máme prostriedky a máme aj know-how,“ vyhlásil Petriccione.

Upozornil, že Komisia predložila osem scenárov dlhodobého znižovania emisií tak, aby sa podarilo naplniť ciele Parížskej klimatickej dohody. Všetky počítajú s redukciu o minimálne 80 percent do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990. Iba dva scenáre však mieria na udržanie otepľovania na 1,5 stupni Celzia do konca storočia, čo je ambicióznejším cieľom klimatickej dohody.

Pre záchranu planéty musíme podľa Petriccioneho urobiť „všetko čo môžeme.“ Z dekarbonizovanej ekonomiky bude prosperovať celá spoločnosť, pričom pre záchranu planéty sa podľa neho nemusíme vzdať nášho blahobytu, myslí si. „Nebude to obchod planéta za prosperitu. Boj proti klimatickej zmene nás bude niečo stáť, ale z modernizácie ekonomiky môžu prísť príležitosti, ktoré si dnes nevieme ani len predstaviť. Výsledkom môže byť výkonnejšia ekonomika a čistejšia planéta. Ekonomika však musí zmeniť spôsob, akým funguje,“ vyhlásil.

Bez vzdelávania sa nezaobídeme

Dôležitým bodom Envirostratégie 2030 je vzdelávanie a osveta v oblasti klímy. Dokument konštatuje, že environmentálne povedomie u občanov je stále na nízkej úrovni a nevedie k zmene správania a nastavenia hodnôt v zmysle udržateľného rozvoja.

„Bez systému kvalitného vzdelávania v tejto oblasti bude veľmi ťažké dosiahnuť akýkoľvek cieľ,“ povedal Kurilla z ministerstva životného prostredia.

EURACTIV Podcast: Od bratislavského protestu k bruselskému summitu: Ako sa Slovensku a Európe darí bojovať s emisiami?

Klimatická politika bola témou posledného európskeho summitu. Ešte pred tým ľudia protestovali za ochranu klímy v 2 000 mestách na celom svete vrátane Slovenska.

Podľa expertov je so vzdelávaním nutné začať už v mladom veku, kedy deti ešte nemajú vyvinuté negatívne environmentálne návyky. Kurilla vysvetlil, že v tomto bode musí dôjsť k spolupráci s ministerstvom školstva. Envirostratégia ráta s vytvorením medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá má dohliadať na zapracovanie Cieľov OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 do vzdelávacieho systému.

Vyššie povedomie občanov o otázkach životného prostredia by malo viesť k prísnejšej kontrole politikov a verejnej správy verejnosťou. Podľa Henricha Krejčího je už dnes verejnosť omnoho citlivejšia ako kedysi, čo sa ukázalo aj pri protestoch za klímu, ktoré sa v polovici marca uskutočnili v Bratislave či Košiciach.