E.ON zvažuje prísnejšie štandardy jadrových elektrární

Foto: mmisso.deviantart.com

Výkonný riaditeľ E.ON Johannes Teyssen pre týždenník Focus uviedol, že firma sa bude snažiť obnoviť dôveru obyvateľov v jadrovú energiu, čo „zahŕňa aj zvýšenie bezpečnostných štandardov“.

Z problémov v japonskej elektrárni Fukušima plynie podľa neho poučenie, a to potreba viac sa sústrediť na chladiace systémy a elektrické napájanie.

V inom rozhovore pre týždenník Der Spiegel ale zároveň varoval pred úplným odklonom od jadrovej energie. Viedlo by to podľa neho k rozvráteniu nemeckej energetickej siete.

Vývoj situácie v Japonsku obrátili v mnohých krajinách verejnú mienku proti jadru. Nemecko malo byť podľa pôvodných plánov bez jadra od roku 2021.

Merkelová: Bezpečnosť na prvom mieste, ale jadra sa nevzdáme

Kancelárka Angela Merkelová vydala minulý utorok (15.3.) vládne nariadenie o odstavení siedmich najstarších jadrových elektrární, ktoré vstúpili do prevádzky pred rokom 1980. Moratórium má platiť najmenej tri mesiace, počas ktorých úrady vykonajú vo všetkých sedemnástich reaktoroch v Nemecku bezpečnostné previerky. Nie je pritom isté, či sa v júni opäť do prevádzky uvedú.

Deň predtým Berlín oznámil, že na tri mesiace pozastavuje platnosť rozhodnutia o predĺžení životnosti všetkých domácich jadrových elektrární.

Merkelová uviedla, že jej rozhodnutie dočasne odstaviť spomínaných sedem elektrární vychádza z princípu, že „bezpečnosť je na prvom mieste“.

Zároveň ale doplnila, že je proti zatvoreniu všetkých jadrových elektrární, pretože by to pre Nemecko znamenalo potrebu dovážať elektrinu vyprodukovanú v jadrových elektrárňach v zahraničí.

Bolo odstavenie elektrární zbytočné, prirýchle alebo protiprávne?

Výkonný riaditeľ E.ON považuje rozhodnutie vlády o dočasnom odstavení niekoľkých jadrových elektrární za čisto politický krok a varoval nemeckú vládu pred nekoordinovaným postupom voči jadrovej energii. K zastaveniu činnosti starých atómových elektrární okrem firmy E.ON pristúpili aj spoločnosti EnBW, RWE a Vattenfall.

Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle odmietol výhrady, že vláda konala protiprávne, keď bez predchádzajúceho súhlasu parlamentu rozhodla o dočasnom zatvorení elektrární. Pochybnosti o spôsobe vyhlásenia tejto regulácie vyjadril nielen predseda Bundestagu Norbert Lammert zo strany CDU kancelárky Merkelovej, ale aj bývalý predseda Spolkového ústavného súdu Hans-Jürgen Papier.

Podľa Papiera „možno opätovne zmeniť zákon. Ale len samotným nariadením vlády to nejde.“ Vysvetlil, že na vyhlásenie atómového moratória je potrebná zmena zákona.

Rýchly postup bez konzultácie so zákonodárnym zborom zdôvodnil minister Westerwelle tým, že „vláda musela konať rýchlo“. Pripomenul, že k podobným krokom ako vládny kabinet v Berlíne pristúpili aj Rusko, USA alebo Čína.

(EurActiv/TASR)