EP podporil rýchlejšiu výstavbu energetickej infraštruktúry

Európsky parlament v rámci plenárneho hlasovania podporil nové pravidlá pre rýchlejšiu výstavbu prioritných cezhraničných projektov energetickej infraštruktúry. V nariadení sa upravuje transparentný a urýchlený proces udeľovania povolení, ktorý vo všeobecnosti neprekročí 3,5 roka. Administratívne náklady pre developerov by sa mali zredukovať o 30 %.

„Ide skutočne o prelom , ktorý dá silný popud veľmi potrebnej infraštruktúre: Namiesto čakania na povolenie  až do 12 rokov alebo dlhšie, budú mať developeri kľúčovej cezhraničnej infraštruktúry, ako sú plynovody alebo elektrické sústavy, rozhodnutie asi za 4 roky,“ reagoval komisár pre energetiku Günther Oettinger na výsledky hlasovania.

„Ušetrí im to čas a peniaze a pomôže vytvoriť skutočne európsky trh, kde sú energetické systémy navzájom fyzicky prepojené. Spotrebitelia a firmy budú profitovať, pretože konkurencia udrží náklady nízko,“ dodal Oettinger.

Nariadenie upravuje transparentný a urýchlený proces udeľovania povolení, ktorý vo všeobecnosti neprekročí 4,5 roka. Administratívne náklady pre developerov by sa mali zredukovať o 30 %.

Správu k návrhu nariadenia, ktorú vypracoval portugalský europoslanec António Fernando Correia de Campos (Socialisti a Demokrati), podporilo 539 europoslancov vrátane všetkých zástupcov zo Slovenska, proti bolo 85 europoslancov, 16 sa zdržalo.

„Nariadenie vzniká v kontexte kedy už členské štáty nemôžu svoje trhy s energiou uzavrieť v logike sebestačnosti a protekcionizmu,“ uviedol de Campos. Nariadenie podľa neho „podporí verejné a súkromné investície, pomôže hospodárskeho rastu a tvorbe pracovných miest, ktoré v dnešnej Európe tak chýbajú“.

Český europoslanec Pavel Poc (S&D), tieňový spravodajca nariadenia za Výbor pre životné prostredie, v rámci rozpravy zdôraznil, že plánovanie projektu by malo byť v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a do plánovania infraštruktúry „musia byť začlenené požiadavky na ochranu životného prostredia a mali by sa uprednostňovať také projekty, ktoré sa obídu bez nadbytočných environmentálnych nákladov“.

„Aj tieto náklady treba zohľadniť v analýze nákladov a prínosov,“ dodal s tým, že posudzovať sa majú jednotlivé prípady s ohľadom na miestne a regionálne environmentálne podmienky.

Prioritné koridory a projekty

V októbri 2011 zverejnila Európska komisia návrh nariadenia o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktoré má stanoviť pravidlá pre včasný rozvoj a intereoperabilitu sietí, zaistiť fungovanie vnútorného trhu s energiou, zabezpečiť dodávky v Únii, podporiť energetickú efektívnosť a rozvoj nových a obnoviteľných zdrojov energie.

Vymedzil sa obmedzený počet 12 transeurópskych prioritných koridorov a oblastí pre elektrinu a plyn, ako aj prepravnú infraštruktúru ropy a oxidu uhličitého.

Komisia vo svojej správe určenej Rade pre energetiku odhadla celkovú sumu potrebnú na investície do infraštruktúr európskeho významu do roku 2020 na 200 miliárd eur.

Projekty, ktoré získajú status spoločného záujmu, budú môcť získať finančnú pomoc z Nástroja pre prepojenie Európy (Connecting Europe Facility). Tento status sa bude pokúšať získať aj niekoľko projektov týkajúcich sa Slovenska, napr. poľsko-slovenský plynovodný interkonektor.

Hoci EK pôvodne navrhla pre spomínaný nástroj rozpočet vo výške 9,1 miliardy eur, lídri členských štátov ho počas februárových rokovaní o podobe rozpočtu na obdobie 2014-2020 zoškrtali na sumu 5,126 miliárd eur.  

O podobe nariadenia ešte budú hlasovať členské štáty v Rade EÚ .