Eurokomisia našla 11,5 miliardy eur na záchranu firiem. Zelené podmienky pomoci sú otázne

Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa dostala v rámci koronakrízy štátnu pomoc vo výške 9 miliárd eur. [EPA-EFE/Oliver Lang]

Popri núdzovej štátnej pomoci, ktorú Komisia povolila členským štátom už v marci, ide  o ďalšie „rýchle“ peniaze. Pri štátnej pomoci sú zelené podmienky na rozhodnutí členských štátov, v prípade nástroja na záchranu európskych firiem sú formulované vágne. 

Európska komisia navrhla, aby sa do konca tohto roka uvoľnilo 11,5 miliardy eur z rozpočtu pre obdobie 2014 – 2020 na záchranu podnikov ohrozených krízou (Nástroj na podporu solventnosti). Peniaze z rozpočtu EÚ majú byť k dispozícii čo najskôr a preklenúť obdobie, kým budú členské štáty diskutovať o konečnej podobe pokrízového balíka. Tieto peniaze sa budú pravdepodobne riadiť inými pravidlami ako plán ekonomickej obnovy.

Ako eurofondy pomáhajú v boji proti COVID-19

Výnimočné situácie vyžadujú výnimočné rozhodnutia. Tak sa určite dajú nazvať zmeny čerpania eurofondov, ktoré predstavila eurokomisia. Úprava predpisov umožňuje Slovensku na boj s koronavírusom použiť 4,1 miliardy eur z fondov EÚ.

Návrh Európskej komisie je technickým doplnkom veľkého plánu obnovy, ktorý Komisia predložila minulý týždeň a ktorý sa skladá z nového nástroja na oživenie hospodárstva s názvom EÚ novej generácie (Next Generation EU) v hodnote 750 miliárd eur.

Na aprílovom summite väčšina členských štátov potvrdila, že programy masívnych investícií do naštartovania ekonomiky nemajú prebiehať na úkor environmentálnych cieľov. Komisia pri predstavení pokrízového finančného balíka avizovala, že obnova hospodárstva má byť v zhode s klimatickými cieľmi Únie.

Členské štáty momentálne diskutujú o konkrétnej podobe plánu obnovy, keďže si takéto masívne investície vyžadujú jednomyseľné rozhodnutie všetkých členských štátov EÚ. To môže trvať niekoľko mesiacov.

Dovtedy chce Európska komisia poskytnúť „rýchlejšie“ prostriedky v hodnote 11,5 miliárd cez Nástroj na podporu solventnosti (REACT-EU), ktorý sa vytvoril v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). V oznámení Komisie, ktoré popisuje štruktúru, fungovanie a cieľ tohto nástroja však chýbajú presnejšie environmentálne podmienky.

Zelené podmienky sú nezáväzné

Nástroj na podporu solventnosti bude fungovať prostredníctvom záruk, ktoré poskytne Európska investičná banka (EIB) v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). EIB bude využívať záruky členských štátov na poskytnutie priameho financovania a investícií. Peniaze tiež budú prúdiť cez finančných sprostredkovateľov ako sú banky alebo podielové fondy.

Podľa Európskej komisie má Nástroj na podporu solventnosti podporiť životaschopné spoločnosti, ktoré v súčasnosti čelia problémom s platobnou schopnosťou kvôli kríze spôsobenej koronavírusom. Komisia tiež uvádza, že tento nástroj bude rešpektovať priority EÚ týkajúce sa prechodu na ekologickú a digitálnu ekonomiku.

Ekologické štandardy, ktoré musia podporené firmy splniť, sú však podľa zverejneného oznámenia veľmi slabé a nemajú záväzný charakter. Spoločnosti, ktoré dostanú financie z nástroja, by mali dodržiavať minimálne sociálne a environmentálne štandardy v súlade s usmerneniami, ktoré im poskytne riadiaci výbor fondu EFSI. Tieto usmernenia by nemali znamenať dodatočnú administratívnu záťaž pre podporené spoločnosti a mali by byť ešte menej náročne pre malé a stredné podniky.

Prísnejšie environmentálne podmienky nemusia splniť ani spoločnosti, ktorých činnosť spadá „do preddefinovaného zoznamu environmentálne škodlivých, napríklad sektory zaradené do Európskeho obchodu s emisiami – EU Emissions Trading System (EU ETS)“. Tie majú podľa oznámenia vytvoriť svoje vlastné plány na zelenú, prípadne digitálnu transformáciu. Rozhodnutie, ktoré spoločnosti budú zo spomínaných nástrojov čerpať, bude prijímať riadiaci výbor fondu EFSI zložený zo zástupcov Komisie a EIB. Členské štáty nemajú dosah na to, ktoré podniky podporu dostanú.

Štátna pomoc: Rozhodnutie je na členských štátoch

Členské štáty však majú dosah na podmienky štátnej pomoci firmám. Európska komisia v polovici marca pozastavila prísne obmedzenia štátnej pomoci, čo umožnilo 27 štátom Únie naliať peniaze do ekonomík a pre firmy, ktoré zasiahlo utlmenie ekonomiky. Doteraz boli schválené národné schémy v hodnote viac ako 1,9 bilióna eur.

Remišová: Eurofondy chceme využiť aj na pokrytie strát firiem postihnutých koronavírusom

Slovensko má podľa Veroniky Remišovej k dispozícii štyri miliardy eur nevyčerpaných eurofondov. Ministerstvá vykonajú audit, aby zistili, ako peniaze využiť na zmiernenie krízy spojenej s ochorením COVID-19. 

„Je na členských štátoch, aby sa rozhodli, či chcú poskytnúť štátnu pomoc a zosúladiť ju s politickými cieľmi ako sú Európska zelená dohoda a digitálna transformácia ekonomík,“ uviedol hovorca Európskej komisie pre EURACTIV.com.

Výsledkom je, že niektoré členské štáty ekologické podmienky podpory problémových firiem nastavili a iné nie. Napríklad Francúzsko podmienilo pomoc leteckej spoločnosti Air France, zrušením vnútroštátnych letov, ktoré konkurujú železničnej doprave.

V návrhu oznámenia Európskej komisie, ktorý má EURACTIV k dispozícii, je uvedené, že prijímajúce firmy navrhnú splátkový kalendár, ktorý posúdi Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž Európskej komisie.

Príjemcovia by mali podať správu o implementácii splátkového kalendára a o „dodržiavaní podmienok“ do šiestich mesiacov od prijatia pomoci. Následne by mali podávať správu každý ďalší polrok, uvádza sa v dokumente.

Pokiaľ ide o ekologické podmienky, Komisia „posúdi, či činnosti zahrnuté v pláne reštrukturalizácie zabezpečujú životaschopnosť príjemcu, a to aj so zreteľom na záväzky EÚ a vnútroštátne záväzky súvisiace s ekologickou a digitálnou transformáciou,“ hovorí návrh textu.

Francúzsky europoslanec Pascal Canfin (Renew) ktorý predsedá Výboru pre životné prostredie v Európskom parlamente, hovorí, že štandardy podmienok štátnej pomoci sú nedostatočné. Európska komisia by mala podľa neho žiadať od členských štátov, aby čerpanie financií boli naviazané na určité požiadavky. Komisia má podľa neho dve možnosti. Môže žiadať európske štáty, aby pri pomoci firmám požadovali splnenie aspoň základných klimatických a environmentálnych štandardov alebo uzavrieť s podporenými spoločnosťami „zmluvy o zelenej transformácii“ (green transition pacts).

Prvá možnosť podľa Canfina oslabí európsky trh a otvára dvere greenwashingu, zatiaľ čo druhá možnosť je v súlade s klimatickými cieľmi EÚ a Parížskou klimatickou dohodou.

Návrh oznámenia Európskej komisie o štátnej pomoci si môžete stiahnuť tu.

State_aid_COVID