Komisia v hodnotení energetického plánu Slovenska do roku 2030 žiada nielen zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov z 22 na 35 percent, ale chýbajú jej aj detailné sektorové plány a ciele pre budovy, priemysel či záväzné ciele pre vykurovanie a chladenie. Pochybnosti má aj o udržateľnosti plánov na energetické využívanie lesnej biomasy.
Eurokomisia začiatkom týždňa (18. decembra) zverejnila svoje hodnotenie návrhov národných energetických a klimatických plánov (NECP) a vydala odporúčania, ktoré majú členským štátom pomôcť dať ich do súladu s klimatickými a energetickými cieľmi pre rok 2030.
Nejde však len o ciele, ale aj o to, ako chcú krajiny implementovať len nedávnu legislatívu, ako je balík energopolitík Fit for 55 a plán na oslobodenie sa závislosti od ruských palív REPowerEU. Je tiež jasné, že EÚ bude musieť vyvinúť mimoriadne úsilie aj vzhľadom na výsledok klimatickej konferencie COP28, tvrdí eurokomisia.
Konečné plány musia európske štáty predložiť do 30. júna 2024.
Hĺbková analýza Komisie je založená na 21 NECP, ktoré boli predložené už skôr a doplnené o ďalšie dostupné údaje. Tri členské štáty predložili svoje návrhy plánov príliš neskoro na posúdenie a tri ich ešte stále neposlali.
Podobne ako aj iné krajiny, Slovensko s prvým návrhom aktualizácie meškalo a do Bruselu ho poslalo po termíne – namiesto júna až v septembri.
Okrem iného, eurokomisii chýba na slovenskom pláne súlad politík a opatrení s Plánom obnovy a odolnosti vrátane kapitoly REPowerEU. Slovensko má tiež objasniť, kedy má v úmysle postupne ukončiť dotácie na fosílne palivá, a vysvetliť, ako plánuje vyraďovať tuhé fosílne palivá z výroby elektriny.
Nízke ambície európskych štátov
Okrem individuálneho hodnotenia jednotlivých NECP Komisia vydala aj celoeurópske hodnotenie, ako majú štáty ďalej postupovať.
V ňom konštatuje, že v tomto štádiu ešte nie sú návrhy NECP dostatočné na zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. Súčasné opatrenia by podľa exekutívy viedli k zníženiu len o 51 percent.
Málo ambiciózne sú aj plány štátov v oblasti čistej energie – štátom by sa podľa ich vlastných plánov podarilo spoločne dosiahnuť iba 38,6- až 39,3-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe EÚ do roku 2030 v porovnaní s cieľom 42,5 percenta. Ešte horšie je na tom energetická účinnosť – tu by návrhy viedli k 5,8-percentnému zlepšeniu v porovnaní s cieľom 11,7 percenta.
Komisii sa tiež nepozdáva tempo, akým chcú krajiny vyraďovať fosílne palivá pri výrobe energie. Pretrvávajúce dotácie na fosílne palivá v doprave vo všetkých členských štátoch považuje za ďalšiu prekážku na ceste EÚ ku klimatickej neutralite.
Nabáda členské štáty, aby vo svojich konečných NECP venovali väčšiu pozornosť energetickej bezpečnosti a udržaniu globálnej konkurencieschopnosti. Konečné NECP by mali podnikom a investorom poskytnúť jasnosť a predvídateľnosť, ako aj uľahčiť plánovanie využívania verejných prostriedkov.
Ako je na tom Slovensko
Komisia vidí veľké rezervy najmä v tých častiach slovenského plánu, ktoré sa týkajú rozvoja obnoviteľných zdrojov. Slovensko v ňom totiž odkazuje na zastaralý európsky cieľ 32 percent podielu OZE na energetickom mixe EÚ. To znamená, že nereflektuje novú smernicu EÚ, podľa ktorej by sa mali obnoviteľné zdroje v roku 2030 podieľať na konečnej spotrebe energie v rámci Európy 42,5 percentami.
V revízii svojho klimatického plánu zvyšuje zastaraný cieľ 19,2 percenta podielu zelenej energie na 23 percent do konca tohto desaťročia. To je však podľa eurokomisie primálo, a preto požaduje „výrazne zvýšiť ambíciu podielu obnoviteľných zdrojov energie aspoň o 35 percent ako príspevok k záväznému cieľu Únie v oblasti obnoviteľnej energie na rok 2030″. Slovensko by do plánu malo zahrnúť aj indikatívnu trajektóriu, koľko chce mať zelených zdrojov v rokoch 2025 až 2027.
Slovensko má predstaviť, ako konkrétne plánuje ďalej uľahčiť povoľovanie zelených zdrojov, a podrobne opísať, aké technológie bude preferovať jednoduchšími a rýchlejšími postupmi.
Ďalej má ukázať, ako plánuje uplatniť dlhodobé dohody o nákupe obnoviteľnej energie, záruky pôvodu a podporiť vlastnú výrobu energie a energetických komunít.
V hľadáčiku sú budovy
Celkovo vyčíta Európska komisia slovenskému NECP malú prepojenosť navrhovaných opatrení s európskymi cieľmi a politikami, nekvantifikovateľné ciele a nízku úroveň detailu.
Chýbajú jej napríklad trajektórie a dlhodobý plán zavádzania technológií obnoviteľnej energie do roku 2030 a tiež počas nasledujúcich desiatich rokov, s výhľadom do roku 2040.
Slovensko by malo do prepracovaného dokumentu zahrnúť aj špecifické ciele pre budovy a priemysel a potvrdiť záväzné ciele v oblasti vykurovania a chladenia na roky 2021 až 2025 a 2026 až 2030.
Komisia žiada, aby Slovensko uviedlo konkrétny národný príspevok, ktorým sa chce podieľať na zvyšovaní energetickej účinnosti. Má vyčísliť, aké množstvo energie majú ušetriť verejné orgány rozčlenené podľa sektorov a určiť celkovú podlahovú plochu vykurovaných a/alebo chladených budov vo vlastníctve verejných orgánov, ktoré sa majú ročne renovovať.
Slovensko by malo podrobne povedať, akými politikami a opatreniami to chce splniť a špecifikovať rozsiahle programy financovania energetickej účinnosti a schémy finančnej podpory, ktoré sú schopné mobilizovať súkromné investície a dodatočné spolufinancovanie.
Pochybnosti o biomase
Slovensko by malo dodať aj viac informácií o tom, odkiaľ a akým spôsobom mieni naplniť svoje plány so spaľovaním biomasy na výrobu tepla a elektriny. Je to práve biomasa, ktorá pomohla naplniť ciele krajiny v oblasti obnoviteľných zdrojov energie stanovené na rok 2020.
Podľa Eurostatu sa vtedy Slovensko skokovo zaradilo medzi krajiny, ktoré vedú v zelenej energii. Do štatistiky sa totiž dostali nové údaje o spotrebe biomasy v domácnostiach.
Slovensko zvýšilo podiel obnoviteľnej energie v energetickom mixe medzi rokmi 2018 a 2019 o neuveriteľných päť percentuálnych bodov z 11,9 na 16,9 percenta. Znamená to, že pohodlne splnilo svoje záväzky pre rok 2020 a v návrhu NECP má biomasa dôležité miesto.
Komisia by však chcela podrobne vedieť, koľko domácej lesnej biomasy chce Slovensko využiť na energetické účely v rokoch 2021 až 2030, aby to bolo v súlade so sprísnenými kritériami udržateľnosti podľa smernice o obnoviteľných zdrojoch.
Žiada tiež posúdiť, či sú biomasové plány zlúčiteľné s revidovaným nariadením o emisiách a odstraňovaní skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (takzvané nariadenie o LULUCF), najmä na roky 2026 až 2030.
