Dopyt po plyne v Európe aj na Slovensku klesá – čoraz viac terminálov na skvapalnený zemný plyn ide len na 50 percent svojej kapacity. Región však pokračuje v budovaní dovoznej infraštruktúry, ktorá môže skončiť ako uviaznuté aktíva, varujú analytici.
Európa pravdepodobne dosiahla svoj vrchol v spotrebe skvapalneného zemného plynu (LNG), no napriek tomu pokračuje v rozširovaní svojej dovoznej infraštruktúry. Tento vývoj vyvoláva značné obavy, že tieto zariadenia skončia ako uviaznuté investície, tvrdia analytici Inštitútu pre energetickú ekonomiku a finančné analýzy (IEEFA). Ten dlhodobo monitoruje dodávky LNG do Európy.
Podľa nich sa dovoz LNG do Európy tento rok zníži o 11 percent, pričom ďalší pokles by mal do konca desaťročia dosiahnuť 37 percent. Táto prognóza prichádza v situácii, keď sa polovica existujúcich terminálov LNG v Únii využíva na menej ako 50 percent svojej kapacity.
Európa za posledné dva roky rapídne zrýchlila rozvoj obnoviteľných zdrojov aj opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti, čo môže viesť k nadmernej ponuke dovozných kapacít LNG, keďže dopyt po fosílnych palivách klesá v prospech čistejších energetických alternatív. Európska komisia tento týždeň oznámila, že výroba energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ v prvej polovici tohto roka prekonala fosílne palivá. Zároveň členské štáty vyzvala, aby v zvyšovaní kapacít zelených zdrojov ešte zrýchlili.
Ak budú súčasné trendy pokračovať a ďalšie terminály budú stále vo fáze plánovania, do roku 2030 by mohli byť nedostatočne využité až tri štvrtiny európskej kapacity na dovoz LNG, varuje IEEFA.
Rozšírenie infraštruktúry LNG sa spolu s rastom obnoviteľných zdrojov a tlakom na zvyšovanie energetickej efektívnosti pôvodne považovalo za strategický míľnik na zvýšenie energetickej bezpečnosti po prerušení dodávok ruského plynu. Teraz však čelí riziku, že sa stane ekonomicky nezodpovedným krokom. Nesúlad medzi rozvojom infraštruktúry a prognózami budúceho dopytu si podľa analytikov vyžaduje prehodnotenie súčasných energetických stratégií.
Energetické prostredie Európy sa nachádza na križovatke, pričom vrchol spotreby LNG signalizuje nielen posun v modeloch spotreby energie, ale aj varovanie pred nadmernými investíciami do infraštruktúry, ktorá by sa mohla čoskoro stať zastaranou a nepotrebnou.
Trendy spotreby plynu a výhľad pre LNG
Dôvodmi poklesu dopytu po plyne v Európe je okrem zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a opatrení v oblasti energetickej účinnosti aj spomalenie priemyselnej výroby. Po páde na 10-ročné minimum v roku 2023 sa spotreba plynu v Európe v prvom polroku 2024 medziročne znížila o 5,4 percenta na 232,1 miliardy m3. Spotreba plynu v EÚ klesla o 3,2 percenta.
Nórsko a Spojené kráľovstvo zaznamenali v prvom polroku 2024 výrazný pokles spotreby plynu o 36 percent a 13 percent.
Pokles spotreby zemného plynu zaznamenalo aj Slovensko. V roku 2023 sa spotrebovalo celkovo 45 537 gigawatthodín (GWh) zemného plynu, čo oproti predošlému roku 2022 predstavovalo zhruba šesťpercentný pokles. V porovnaní s rokom 2021 bola vlaňajšia spotreba plynu nižšia takmer o štvrtinu. Klesajúci trend zatiaľ pokračuje aj v roku 2024.
Pri všetkých mesiacoch s medziročne nižšou spotrebou plynu SPP – distribúcia ako dôvod uvádza nižšiu spotrebu na veľkých odberných miestach, ktorými sú hlavne priemyselné podniky. K tomu sa v niektorých mesiacoch pridalo aj teplejšie počasie.
Krajiny EÚ, ktoré najviac znížili spotrebu plynu, boli Portugalsko (–18 percent medziročne), Malta (–15 percent), Chorvátsko (–14 percent), Rakúsko (–9 percent), Belgicko a Česko (každé –8 percent). Na druhej strane, medzi krajiny EÚ, ktoré zvýšili spotrebu plynu, patrili Fínsko (37 percent), Grécko (30 percent), Litva (27 percent), Estónsko (25 percent) a Švédsko (24 percent).
Potreba dovozu LNG dosiahla vrchol
Tento trend sa premieta do zníženej potreby dovozu LNG.
V prvej polovici roku 2024 sa dovoz LNG do Európskej únie medziročne znížil o 11 percent a pokryl 35 percent dopytu po zemnom plyne. Menia sa aj dodávateľské krajiny – kým dovoz LNG do Európy zo Spojených štátov sa medziročne znížil o 15 percent, dovoz z Kataru o 31 a dovoz z Nigérie o 43 percent, import z Ruska vzrástol o 11 percent, z Nórska o 19 percent a z Alžírska o 9 percent.
Klesajúci trend sa odráža na nižších výdavkov krajín EÚ na dovoz LNG v polovici roku 2024. IEEFA odhaduje, že medziročne klesli o 41 percent na 21 miliárd eur.
IEEFA predpovedá, že európsky dopyt po palive tento rok klesne o 11,2 percent na 148 miliárd m3, čo znamená, že kontinent už pravdepodobne prekonal maximálnu spotrebu LNG. Do roku 2030 to podľa analytikov bude pokles dopytu po LNG na 93 miliárd m3.
Terminály idú na pol plynu
Prevádzkové terminály na dovoz LNG už môžu byť ovplyvnené touto zníženou spotrebou. Priemerná miera využitia terminálov v EÚ klesla zo 62,8 percenta v prvom polroku 2023 na 47,2 percenta v prvom polroku 2024.
Priemerná miera využitia LNG terminálov v Grécku a Španielsku bola v prvom polroku 2024 obzvlášť nízka, a to 23 percent a 27 percent.
V prvých šiestich mesiacoch roku 2024 mala polovica terminálov LNG v EÚ mieru využitia nižšiu ako 50 percent: v Barcelone a nemeckom Lubmine fungovali zariadenia len na 11 percent, na menej ako štvrtinu svojej kapacity išli terminály v španielskych mestách Sagunte a Cartagene, ale aj v Revithousse v Grécku či v prístave Le Havre vo Francúzsku.
Napriek tomuto vývoju plánujú európske krajiny investície do nových terminálov na dovoz LNG. IEEFA predpovedá, že do roku 2030 by to mohlo mať za následok viac ako 300 miliárd m3 nevyužitej kapacity v Európe.
Investičné plány aj zastavené projekty
Od rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu pridala Európska únia 50,8 miliardy kubických metrov (bcm) novej kapacity spätného splyňovania LNG. Táto zostava zahŕňa 47,7 miliárd m3 nových plávajúcich skladovacích jednotiek na opätovné splyňovanie (FSRU) a 10,8 miliárd m3 rozšírených terminálov.
Krajiny, ktoré pridali najväčšiu kapacitu opätovného splyňovania od februára 2022, sú Nemecko (16 bcm), Holandsko (13 bcm), Turecko (7,7 bcm), Taliansko (7,5 bcm), Francúzsko (6,5 bcm) a Fínsko (5 bcm).
Keďže dopyt po plyne klesá a čoraz viac terminálov LNG je nedostatočne využívaných, niektoré krajiny si podľa analytikov možno začínajú uvedomovať, že nová infraštruktúra na dovoz LNG môže byť zbytočná.
V Grécku bolo zahájenie terminálu odložené a očakáva sa, že komerčnú prevádzku začne v októbri 2024. Pri klesajúcom dopyte po LNG nie je jasné, či budú pokračovať tri ďalšie plánované grécke importné terminály. Predbežne dostal stopku aj cyperský terminál s kapacitou 2,4 miliardy m3.
Minulý rok stratil lotyšský terminál Skalte podporu zo strany vlády krajiny, pretože to už považovala za nepotrebné. Stopku dostali aj plány na druhý plávajúci terminál v poľskom Gdansku, podobne ako aj zariadenie Dioriga Gas v Grécku, Shannon v Írsku a Vlora v Albánsku.
