Európa bude šetriť plynom za cenu veľkých ústupkov

Európske štáty sa nakoniec dohodli, že si navzájom pomôžu, ak by mali túto zimu núdzu o zemný plyn. Znížia tiež jeho spotrebu až o 15 percent. Slovensko si vyjednalo výnimku a bude môcť naopak spaľovať viac.

(Článok je rozšírený o reakciu Klimatickej koalície a europoslanca Martina Hojsíka.)

Európe hrozí, že pre prerušované dodávky zemného plynu z Ruska bude mať problémy s nedostatkom energií v priemysle aj domácnostiach. Komisia zobrala túto hrozbu vážne a navrhla pre všetky štáty radikálne úspory plynu. V nariadení Rady sa tiež predpokladá možnosť spustiť „varovanie Únie“ o bezpečnosti dodávok.

Varovanie by sa v podstate týkalo vyhlásenia energetického núdzového stavu a v tom prípade by sa šetrenie plynom stalo povinným. Podobne by sa núdzovým stavom stala povinnou aj plynová solidarita medzi členskými štátmi. Podľa tohto princípu by štáty s dostatkom plynu museli pomôcť tým, ktorým chýba plyn v kľúčových sektoroch.

Členské štáty sa na utorňajšom stretnutí Rady ministrov (26. júla) zodpovedných za energetiku nakoniec s Komisiou dohodli v rekordnou čase, čo eurokomisia prezentovala ako demonštráciu európskej jednoty. Bolo to však za cenu veľkých ústupkov a celkového oslabenia pôvodného návrhu škrtov.

Ešte začiatkom týždňa to totiž vyzeralo, že návrh povinného šetrenia a solidarity zmetú niektoré európske krajiny zo stola. Proti návrhu sa nakoniec postavilo iba Maďarsko, ktoré sa dlhodobo spolieha na vlastnú energetickú politiku voči Rusku.

 

Jednota za cenu kompromisov

Proti prvotnému návrhu boli najmä Španielsko, Portugalsko, Grécko, Cyprus a Írsko, ktoré nie sú závislé od ruského plynu. Kompromis sa nakoniec našiel, no za cenu veľkých ústupkov voči jednotlivým členským štátom. Výnimky, ktoré boli potrebné na udržanie jednotného postoja EÚ, sa týkajú aj Slovenska, čo minister hospodárstva Richard Sulík prezentoval ako veľký úspech.

Štáty môžu požiadať napríklad o výnimku z povinného cieľa zníženia emisií, čo znamená, že sa dočasne môžu vrátiť k výrobe elektriny z uhlia. To im dovolí ušetriť zemný plyn na iné účely.

Rada súhlasila s tým, že členské štáty, ktoré nie sú prepojené s plynárenskými sieťami iných členských štátov, sú oslobodené od povinného zníženia plynu, pretože by neboli schopné uvoľniť významné objemy plynovodného plynu v prospech iných členských štátov. Toto sa týka predovšetkým ostrovných štátov ako Malta či Cyprus. Členské štáty, ktorých elektrické siete nie sú synchronizované s európskou elektrizačnou sústavou a sú vo veľkej miere závislé od plynu na výrobu elektriny, sú tiež vyňaté, aby sa predišlo riziku krízy dodávok elektriny.

O výnimku z cieľa zníženia dopytu o 15 percent môžu požiadať aj tie štáty, ktoré preukážu, že majú obmedzené prepojenia s inými členskými štátmi (Portugalsko, Španielsko), a môžu preukázať, že ich vývozné kapacity prepojovacích vedení alebo ich domáca infraštruktúra LNG sa využívajú na presmerovanie plynu do iných členských štátov v plnej miere.

Slovensko splnilo podmienky

Členské štáty môžu tiež požiadať o výnimku, ak prekročili svoje ciele plnenia zásobníkov plynu, a tiež, ak sú silne závislé od plynu ako suroviny pre kritické priemyselné odvetvia. Ústupky z povinného cieľa získajú aj v prípade, ak sa ich spotreba plynu za posledný rok v porovnaní s priemerom zvýšila aspoň o 8 percent za posledných päť rokov.

To sú všetko podmienky, ktoré nahrali do karát ministrovi Sulíkovi pri vyjednávaní výnimiek pre Slovensko. Slovensko má relatívne naplnené zásobníky. Množstvo plynu v zásobníku sa nebude rátať do povinného zníženia, čo je pre Slovensko pri jeho zásobách zemného plynu výhodné.

Zároveň Sulík vyjednal, že namiesto priemeru z posledných päť rokov bude referenčným obdobím pre určovanie úspor len posledný rok, kedy naša spotreba plynu z dôvodu plnenia zásobníkov rástla.

Ministrovmu úspechu ďalej pomohlo aj to, že viaceré kľúčové podniky sú kriticky závislé. Znamená to, že slovenský priemysel a domácnosti môžu namiesto šetrenia spáliť plynu až o päť percent viac.

„S týmito tromi výnimkami sme docielili, že slovenský priemysel nebude ohrozený znížením množstva plynu, domácnosti už vôbec nie. Naopak, oproti päťročnému priemeru mame 200 miliónov kubíkov rezervu,“ komentoval vyjednávania minister hospodárstva na sociálnej sieti.

Viac právomocí štátom

Jadrom sporu medzi členskými štátmi a Komisiou bol posun v kompetenciách v prípade vyhlásenia núdzového energetického stavu.

Podľa pôvodného návrhu by mohla totiž v čase núdzového stavu Komisia spolu s dvoma štátmi vyhlásiť škrty v spotrebe plynu za povinné a tiež odštartovať princíp povinnej solidarity. To by podľa členských štátov zásadne oslabilo ich právomoci, keďže by stratili možnosť rozhodovať o škrtoch v spotrebe energie. Nakoniec sa európske štáty dohodli, že posilnia svoju úlohu pri spúšťaní „výstrahy Únie“.

Varovanie by po novom aktivovalo vykonávacím rozhodnutím Rady na návrh Komisie. Komisia predloží návrh na spustenie „výstrahy Únie“ v prípade závažného rizika vážneho nedostatku plynu alebo mimoriadne vysokého dopytu po plyne. Spustiť povinné úspory ďalej môže päť alebo viac členských štátov, ktoré vyhlásia výstrahu na vnútroštátnej úrovni, požiadajú Komisiu, aby tak urobila.

Minister nepochopil rozsah klimatickej krízy

Podľa platformy environmentálnych organizácií Klimatická koalícia je z postoja ministra Sulíka zrejmé, že nechápe rozsah problému, ktorému ako krajina, Európska únia a svet čelíme, a to v rovine nezávislosti od ruských palív ani v rovine klimatickej krízy.

„Je nebezpečné, kam nás šéf hospodárskeho rezortu vedie, a ľudia to žiaľ veľmi konkrétne pocítia. Namiesto toho, aby sme sa zamerali na všetky dostupné príležitosti na zvýšenie energetickej efektívnosti a rozvoj OZE, my sa zubami nechtami držíme našej závislosti. Podkopávame tým nielen seba, ale aj európsku solidaritu, ktorú ale radi využívame, keď sa nám to hodí,“ konštatuje pre EURACTIV Slovensko Dana Mareková z platformy.

Podľa europoslanca Martina Hojsíka (PS/Renew) to, čo Richard Sulík prezentuje ako veľké víťazstvo, je v skutočnosti pre Slovensko prehra. Úlohou zodpovedného politika by v tejto situácii mala byť podpora energetickej efektívnosti, zelenej energie a celkového odklonu od plynu. My však nielen predlžujeme, ale dokonca zvyšujeme našu závislosť od plynu. To je v kontexte klimatickej krízy, ruskej agresie a neustále rastúcich cien plynu absolútne nezodpovedné, hovorí pre EURACTIV Slovensko Hojsík.