Európa sa vracia k uhliu. Má ísť o núdzové a krátkodobé riešenie

Najväčšia uhoľná elektráreň v Nemecku v Manheime zachytená termokamerou. [EPA-EFE/Ronald Wittek]

Viaceré európske štáty sa rozhodli pre vysychajúce toky ruského plynu opäť spaľovať uhlie na výrobu elektriny. Má to byť dočasné riešenie pre vykurovanie domácností nadchádzajúcu zimu. Ak prejdú z uhlia rovno na obnoviteľné zdroje, klimatické ciele to podľa Komisie neohrozí.

Holandsko plánuje využívať uhoľné elektrárne na plný výkon, aby zabezpečilo, že v nadchádzajúcej zime zostane dostatok plynu na vykurovanie domácností. Podobne je na tom aj Nemecko. Rakúsko zatiaľ len reaktivovalo uzavretú uhoľnú elektráreň pre prípad núdze.

Všetky krajiny tak rozhodujú v rozpore s vlastnými klimatickými plánmi, keďže pôvodne plánovali uhlie zo svojho energetického mixu skôr vyraďovať.

Ako je na tom Európa s uhlím? Zákaz jeho dovozu z Ruska domáci priemysel neohrozí

Uhlie nepotrebuje dovoznú infraštruktúru ako plyn a preto sú jeho dodávky z Ruska ľahšie nahraditeľné. Slovensko uhoľné sankcie prežije, povedal šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík. Súhlasia s ním aj oceliari, ktorí sú na výpadky dodávok pripravení.

Čo bude s klimatickými cieľmi?

Nemecko, Rakúsko, Holandsko ako aj ďalšie krajiny vrátane Slovenska mali až do ruskej invázie na Ukrajinu svoje stratégie znižovania emisií založené na využívaní zemného plynu ako prechodového paliva. Keďže spaľovanie plynu produkuje menej emisií oxidu uhličitého ako uhlie, mal umožniť postupný odklon od uhoľnej energetiky.

Začiatkom roka tiež členské štáty schválili, že investície do plynu a jadra budú považované za udržateľné a v súlade s plánmi bloku dosiahnuť nulové emisie v roku 2050.

S čoraz prísnejšími sankciami na dovoz ruských energií ako aj s priškrcovaním plynových kohútikov zo strany Kremľa však museli viaceré európske štáty tieto plány prehodnotiť.

Európska komisia pripravila súbor opatrení na zníženie závislosti Únie od plynu, ropy a uhlia z Ruska s názvom REPowerEU, ktorý ráta s rýchlym rozvojom obnoviteľných zdrojov energie, s veľkými úsporami energie a diverzifikácii plynových dodávok z iných krajín ako je Rusko.

Aj keď táto stratégia uhlie nezmieňuje, klimatický šéf Európske komisie Frans Timmermans v máji pripustil, že niektoré krajiny „nemajú inú možnosť“, ako pokračovať v spaľovaní znečisťujúceho uhlia. Môžu sa podľa neho rozhodnúť využívať uhlie dlhšie než plánovali a následne prejsť rovno na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov.

Rekordne vysoké ceny palív a elektriny v Európe, zlacňovanie obnoviteľných zdrojov energie ako vysoká cena uhlíka pravdepodobne povedú k tomu, že opätovná aktivácia uhoľných elektrární bude len dočasná. Dlhodobo sa vládam spaľovať uhlie neoplatí, keďže jeho využívanie na výrobu elektriny je príliš drahé.

Nemecko bude pokutovať výrobu elektrinu z plynu

Nemecko vyrába z plynu približne 15 percent svojej elektriny. Spaľovanie uhlia má nahradiť zemný plyn na výrobu elektriny a ušetriť ho pre vykurovanie domácností v prípade zastavenia dodávok z Ruska.

Nemecko bude dokonca penalizovať výrobu elektriny z plynu, aby zabezpečilo, že zvyšný plyn bude smerovať na vykurovanie a priemyselné využitie. Okrem toho 31. decembra tohto roku Nemecko odstaví svoje posledné jadrové reaktory, čím sa zníži množstvo domácej výroby elektriny v krajine.

V prípade zastavenia dodávok ruského plynu by malo byť pripravených približne 6,9 ​​gigawattu (GW) uhoľných kapacít, uvádza nemecká vláda.

Nemecko masívne podporí obnoviteľné zdroje v zelenej „reforme desaťročia"

Nemecká vláda chce vyrábať elektrinu do roku 2035 výlučne z obnoviteľných zdrojov. Urýchli preto postupy udeľovania povolení,  masívne zvýši prírastky veternej a solárnej energie a obnoviteľné zdroje vyhlási za verejný záujem. Aby zvýšila popularitu zelenej energie medzi ľuďmi, zvýhodní lokálne zdroje.

Holandsko ťažbu vlastného plynu odmieta

Gazprom oznámil prerušenie dodávok do Holandska 31. mája po tom, čo sa holandský dodávateľ plynu GasTerra odmietol podriadiť požiadavke Kremľa platiť v rubľoch, aby neporušil podmienky sankcií EÚ. Aj keď má Holandsko vlastné plynové polia v provincii Groningen, pre nárast zemetrasení sa ťažba obmedzila. Štátny tajomník pre baníctvo Hans Vijlbrief povedal, že plánuje uzavrieť polia Groningen v roku 2023 alebo 2024, ale zatiaľ ich nechá otvorené pre prípad núdze. Groningenský plyn sa podľa neho nedá bezpečne používať a dá sa použiť len vtedy, keď je ohrozená verejná bezpečnosť.

Krajina momentálne nedostatkom plynu netrpí a opätovné naštartovanie uhoľných elektrární vníma ako preventívny krok. Zároveň holandská vláda vyzvala obyvateľov, aby znížili svoju spotrebu plynu napríklad kratším sprchovaní, ale aj aby si rýchlo obnovili svoje domy a pripravili sa tak na nadchádzajúcu zimu.

Rakúsko: Uhlie len v prípade núdze

Rakúsko dostáva čoraz menej plynu z Ruska a signalizuje návrat k uhoľnej energii, ktorú chcela krajina od roku 2020 postupne vyraďovať.

Rakúsko je veľmi závislé od dovozu ruského plynu. Vzhľadom na to, že dodávky fosílnych palív z Kremľa sú čoraz náročnejšie, rakúska vláda zaviedla množstvo iniciatív na zabezpečenie vysokej úrovne skladovania plynu v zime.

Krajina má tiež vysokú skladovaciu kapacitu zemného plynu. Aby ju bolo možné naplniť pred nadchádzajúcou zimou, rakúska vláda rozhodla o súbore opatrení.

Približne 6,6 miliardy eur poskytne na nákup plynu v objeme približne 20 terawatthodín, z ktorých približne jedna tretina musí pochádzať z krajín mimo Ruska. Aby Rakúsko využilo zásobníkmi v držbe Gazpromu, zavedie pravidlo, že ich firma musí buď naplniť, alebo uvoľniť.

Zároveň bude reaktivovaná zatvorená uhoľná elektráreň Mellach v Štajersku a v prípade núdze pripravená vyrábať energiu z uhlia. Uhoľná elektráreň má kapacitu 832 MW elektriny a 400 MW tepla, ktoré sa má použiť na diaľkové vykurovanie.

Holandsko aj Rakúsko dajú stopku plynovým kotlom

Rakúsko zakáže predaj nových plynových kotlov už v roku 2023, Holandsko o tri roky neskôr. Obe krajiny chcú zemný plyn vo vykurovaní nahradiť tepelnými čerpadlami a podporiť ekologickejšie centrálne vykurovanie.