Európa smeruje k nulovým emisiám. Ako sa pripravujú košické železiarne?

U.S. Steel Košice [TASR/Milan Kapusta]

U.S. Steel Košice hľadá spôsob, ako znížiť budúce náklady na znižovanie emisií. V súčasnej podobe ich považuje za „takmer likvidačné“.

Znížiť emisie skleníkových plynov o 80 – 95 percent medzi rokmi 1990 a 2050. S takýmto záväzkom sa Európska únia pripojila k Parížskej dohode o klíme v roku 2015.

Európska klimatická politika rezonovala aj na januárovom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu. Po zložitých rokovaniach napokon europoslanci schválili cieľ dekarbonizovať európsku ekonomiku do roku 2050. Hoci na konečnom znení sa ešte musia dohodnúť s členskými štátmi v Rade EÚ, trend je jasný.

Potvrdila ho aj reforma Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS). Na podobe systému, ktorý má zabezpečiť pokles emisií v energetike a priemysle, sa európske inštitúcie dohodli vlani v novembri.

U.S. Steel Košice je najväčším slovenským producentom emisií v ETS. Až po košických železiarňach nasleduje novácka uhoľná elektráreň a bratislavská rafinéria.

Novú podobu obchodovania s povolenkami, ktorá má viesť k zvyšovaniu ich ceny, kritizovali železiarne už vlani. Stúpajúca cena emisných kvót však nie je ich jediným problémom. Tým je aj medzinárodná celosvetová konkurencia v oceliarskej produkcii. Tá nemusí vždy spĺňať prísne európske environmentálne štandardy.

Ako vnímajú svoju budúcnosť košické železiarne? A akú pozíciu zastávajú slovenské ministerstvá životného prostredia a hospodárstva, ktoré sa podieľajú na tvorbe európskej klimatickej a obchodnej politiky?

Voľné kvóty už nemá nikto

„Pre náš sektor vzniknú ďalšie priame náklady,“ napísal o reforme ETS v odpovediach na otázky portálu euractiv.sk viceprezident U.S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga.

Železiarne podľa neho už nemajú voľné povolenky na emisie, ktoré by mohli využiť podobne ako v predchádzajúcom období.

Dohodnutá reforma emisných kvót nás znevýhodní, tvrdia oceliari

Oceliarsky priemysel sa obáva, že privysoká cena uhlíka ho znevýhodní vo svetovej súťaži.

„V dôsledku svetovej hospodárskej recesie v rokoch 2008 – 2009… sa v systéme objavil prebytok emisných kvót. Boli sme kritizovaní, že sme dosiahli neočakávaný zisk. Nie je tomu tak, v dôsledku recesie sa jednoducho menej vyrábalo a tým pádom aj menej emitovalo a teda sme použili menší počet emisných kvót,“ vysvetľuje Kiraľvarga.

Všetci európski oceliari sú na tom podobne. Manažér tvrdí, že voľné kvóty dnes už nemá „s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou takmer s istotou“ žiadna fabrika v Európskej únii.

Takmer likvidačné náklady

V rokoch 2021 – 2030 budú teda musieť košické železiarne kvóty dokupovať. Zároveň budú hľadať nové technológie, ktoré znížia celkovú uhlíkovú náročnosť pri výrobe železa a ocele a znížia im tak náklady na povolenky.

„Vyžiada si to prelomové technológie a teda obrovské investičné náklady,“ predpovedá viceprezident U.S. Steel Košice.

„Nikdy sme netvrdili, že ciele EÚ v oblasti klímy nemajú byť ambiciózne, avšak  schéma ETS  zároveň musí chrániť konkurencieschopnosť kľúčových priemyselných sektorov EÚ. Z tohto pohľadu nás konečná dohoda sklamala,“ napísal.

Varuje dokonca, že „náklady, ktoré z nej pre oceliarstvo do roku 2030 vyplývajú, sú takmer likvidačné.“

Cena povoleniek porastie

Zelení europoslanci a aktivisti reformu ETS kritizovali ako príliš miernu. Podľa nich nezabezpečí taký rast ceny, ktorý povedie k zníženiu emisií v súlade s klimatickými cieľmi Únie. Spoliehajú sa radšej na národné opatrenia, ktoré pôjdu nad rámec európskych politík.

Ministerstvo životného prostredia, ktoré má na Slovensku ETS na starosti, zdôrazňuje, že cena povoleniek každopádne porastie.

Envirorezort o emisných kvótach: Únia sa musí brániť pred konkurenciou

Na zmenu Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) sa portál EurActiv.sk opýtal cez e-mail hovorcu ministerstva životného prostredia TOMÁŠA FERENČÁKA.

„Zdvojnásobí sa množstvo kvót, ktoré sa v roku 2019 prevedie do trhovej stabilizačnej rezervy, ale aj ustanovenie, že sa tieto prebytočné kvóty budú postupne rušiť. Toto posilní aj dopad na cenu,“ napísal v odpovediach na otázky portálu euractiv.sk hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.

„Už teraz vidieť, že trh na to zareagoval a cena emisných kvót sa za posledný rok posilnila približne o dve eurá. V tomto a hlavne v budúcom roku preto očakávame rast ceny emisných kvót,“ argumentuje ministerstvo.

Rovnaké pravidlá hry?

V dôsledku odlivu kvót zo systému sa U.S. Steel Košice pripravuje na „výrazný rast“ ceny kvót zostávajúcich v systéme. Dokonca tvrdí, že konečné znenie reformy sa odklonilo od ducha smernice a pôvodného zámeru reformy.

„Najviac ohrozené a medzinárodnému trhu otvorené sektory by nemali na systém ako taký doplácať. A toto vo výslednom návrhu neplatí. Ani tie technologicky najpokročilejšie prevádzky nebudú mať stopercentne bezplatné kvóty tak, ako to hovorí legislatíva a ako to má logicky zmysel,“ napísal Kiraľvarga.

Envirorezort si však myslí, že „oceliari môžu byť spokojní“. Tvrdí totiž, že presadilo aj ich priority.

Európski oceliari majú hrať podľa rovnakých pravidiel. „Referenčné úrovne budú prepočítané na základe dosiahnutého technologického pokroku pre jednotlivé odvetvia a výrobky, čím sa zohľadní aj celkový stav technológií v EÚ,“ vysvetľuje hovorca envirorezortu.

Zabrániť odlivu výroby

Odlivu výroby z Európy do iných častí sveta bude podľa Ferenčáka možné zabrániť.

„Pravidlá na ochranu priemyslu budú pokračovať a odvetvia, prípadne pododvetvia ohrozené rizikom úniku uhlíka (presunutie výroby mimo Úniu do krajín s miernejšími environmentálnymi pravidlami) budú mať bezodplatnú alokáciu do 100 percent svojej emisnej potreby.“

EÚ v roku 2018: Energetika

Tento rok môže byť dobrým pre obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu a zemný plyn. Diskutovať sa bude o tom, kto zaplatí ústup od uhlia a dekarbonizáciu priemyslu.

Nový systém bude tiež lepšie zohľadňovať zmenu v objeme výroby, tvrdí ministerstvo.

„Pokiaľ bude podnik vyrábať menej, dostane nižšiu alokáciu, pokiaľ viac, tak dostane vyšší prídel emisií. Hranicou bude zmena o 15 percent, doteraz sa musela táto činnosť zmeniť až o 50 percent. Tieto aspekty presadzovali aj priemyselné zväzy a aj oceliari,“ dodal na túto tému hovorca.

Problém odpadových plynov

Kiraľvarga z košickej fabriky však označil za najväčší problém reformy neuznanie celkového objemu uhlíka obsiahnutého v plynoch vznikajúcich pri výrobe koksu, železa a ocele.

„Nie sú to zdroje obnoviteľnej energie, ale predstavujú sekundárny energetický zdroj, ktorý využívame na výrobu tepla a elektriny pre našu produkciu a v ďalších výrobných procesoch. Preto by bolo korektné, aby sa pri výpočte referenčných hodnôt („benchmarkov“) pre výrobu tekutého železa započítavala a zohľadňovala ich skutočná uhlíková stopa,“ tvrdí viceprezident U.S. Steel Košice.

Ministerstvo životného prostredia napísalo, že aj v tejto veci dosiahlo kompromis.

Oceliari „budú môcť žiadať kompenzácie na nepriame emisie aj za vyrobenú elektrickú energiu z odpadových plynov a zároveň bude na ňu aj čiastočná bezodplatná alokácia.“

Nepriame náklady na elektrinu

V reforme ETS, ktorá určí finančnú aj technologickú budúcnosť oceliarskeho priemyslu, vidí Kiraľvarga ešte jeden problém.

„Nevyriešenou zostala aj otázka nepriamych nákladov v dôsledku ETS premietnutých do cien elektrickej energie. Nielenže nebudeme za takéto náklady plne kompenzovaní, ale vytvorí sa aj nerovné súťažné prostredie na jednotnom európskom trhu. Niektoré krajiny budú výrobcov kompenzovať viac, iné menej, ďalšie možno vôbec,“ tvrdí manažér.

EÚ v roku 2018: Životné prostredie a klíma

Európsku úniu čakajú rozhodnutia v oblasti čistej dopravy, riadenia energetickej únie a uplatňovania Parížskej dohody o klíme. Diskutovať bude o obehovom hospodárstve, inteligentných mestách a zelenej Číne. 

Rezort životného prostredia priznal, že k harmonizácii pravidiel nedôjde.

„Ale nastavili sa aspoň určité limitné hodnoty v rámci schém štátnej pomoci. Toto v určitej miere obmedzí prípadné narušenia trhu. Zaviesť kompenzácie však bude na rozhodnutí každého členského štátu,“ upozorňuje Ferenčák.

Vyhnúť sa likvidačným nákladom

U.S. Steel Košice napriek tomu opakuje, že „náklady (ETS) môžu byť likvidačné“. Ako ich teda dokáže znížiť?

„Súčasťou revidovanej smernice o ETS sú derogačný, inovačný a modernizačný fond. Slovensko sa bude môcť uchádzať o prostriedky zo všetkých troch,“ vysvetľuje Kiraľvarga. Fondy budú financované z predaja povoleniek.

Manažér však zdôrazňuje, že „je dôležité, aby sa naplnila základná myšlienka ETS, teda použiť príjmy štátov z predaja kvót na dražbách na uľahčenie technologickej modernizácie priemyslu v oblasti životného prostredia a energetiky, a nie napríklad na sanáciu schodku štátneho rozpočtu.“

Rezort životného prostredia tvrdí slovenské podniky sa budú môcť vzhľadom na geografické a hospodárske kritériá zapojiť do čerpania prostriedkov z inovačného aj modernizačného fondu. Podporovať budú technológie zachytávania, využívania a ukladania uhlíka (CCUS), obnoviteľné zdroje energie, celkovú modernizáciu energetických systémov a rozvodov, či projekty zamerané na skladovanie energie.

Reforma slovenskej energetiky

U.S. Steel Košice si veľa sľubuje od opatrení v domácej legislatíve.

„Na Slovensku… dlho čakáme na reformu regulácie energetického trhu, z pohľadu energeticky náročného priemyslu predovšetkým tarify za prevádzkovanie systému (TPS), z ktorej sa financuje podpora obnoviteľných zdrojov aj domáceho uhlia,“ napísal Kiraľvarga.

Šefčovič: Mexiko má solárnu energiu takmer zadarmo, dokáže to aj Európa

ŠPECIÁL / Pri obnoviteľných zdrojoch uprednostňujeme právne záväzné národné ciele, členské štáty ich však odmietnu, hovorí pre EURACTIV.sk podpredseda Európskej komisie MAROŠ ŠEFČOVIČ.

Energeticky náročný priemysel na Slovensku podporuje ministerstvo hospodárstva, ktoré si chce osvojiť nemecký model zvýhodňujúci priemysel ohrozený únikom uhlíka. „Na obnoviteľné zdroje by prispievali menej len tie výrobné firmy, ktoré spĺňajú prísne kritériá,“ upozorňuje viceprezident železiarní. Obnoviteľné zdroje podľa neho už nie je potrebné masívne dotovať, keďže ich výrobné náklady sa postupne dostávajú na trhovú úroveň.

„V krátkom časovom horizonte bude potrebné vyriešiť aj efektívnosť domácej ťažby uhlia a súlad jej podpory s legislatívou EÚ,“ dodáva Kiraľvarga.

Jedenásťkrát viac elektriny

V sektore, ktorý čakajú obrovské investície, sa však neplánuje na 15 rokov dopredu, ale na oveľa dlhšie obdobie. To isté platí aj o európskej klimatickej politike. Oceliari už teraz uvažujú, ako sa prispôsobiť cieľu dosiahnuť takmer úplnú dekarbonizáciu európskej ekonomiky medzi rokmi 2030 a 2050.

„Ak má EÚ dosiahnuť dekarbonizáciu o 80 – 85 percent, náš priemysel sa napríklad musí zmeniť od základu,“ myslí si Kiraľvarga.

Odhaduje, že uhlík bude v technologickom procese pravdepodobne nahradený vodíkom. To si vyžiada oveľa vyšší dopyt po čistej energii.

„Ak by som vychádzal z momentálnych čísiel, celkovej kapacity európskej výroby ocele a predpokladov o budúcom dopyte po oceli, na takúto prevratnú technologickú zmenu budeme potrebovať zhruba 11-krát viac elektriny ako dnes, čo je objemovo toľko, koľko dnes spotrebuje za jeden rok celé Nemecko,“ tvrdí viceprezident košickej fabriky.

Oceľ: Akčný plán pre budúcnosť odvetvia

Európska komisia predstavila v roku 2013 akčný plán pre oceľ, v ktorom analyzuje výzvy a prináša návrhy opatrení, pripomína strategický význam odvetvia v EÚ a tiež úzke väzby na ďalšie priemyselné sektory. Slovensko naň ako prvá členská krajina nadviazala vlastnou národnou stratégiou.

Oceľ je všade

Kiraľvarga podčiarkuje, že dekarbonizovať však budú aj iné odvetvia, a to si tiež bude vyžadovať oveľa viac elektrickej energie. „Preto platí, že zmeniť sa musí nielen oceliarsky priemysel, ale aj ostatné odvetvia.“

Dopyt po oceli zároveň porastie. „Oceľ a všetky jej varianty sa používajú v takmer všetkých environmentálnych technológiách. Nie je len v budovách, cestách a čipoch, ale aj vo veterných a vodných elektrárňach či energetickej infraštruktúre. Oceľ je všade, je našim strategickým nástrojom,“ vysvetľuje.

Podľa neho by bolo „doslova ekonomickou samovraždou“, keby sa Európa stala plne závislou na dovoze.

Prvým krokom je správne nastavenie rámcového výskumného programu Európskej únie (FP9), ktorý sa bude realizovať od roku 2021. Ten môže poskytnúť verejné prostriedky, ktoré potrebujeme pre výskum technológií, ktoré sa uplatnia v budúcnosti.

Projekty bezemisnej ocele

Nad budúcnosťou ocele sa zamýšľa aj europoslanec Claude Turmes (Zelení), ktorý v európskej legislatíve tvrdo presadzoval rok 2050 ako cieľový pre dekarbonizáciu ekonomiky.

„Emisie potrebujeme dostať na nulu. Na to potrebujeme nielen cestovnú mapu, ale aj prvé testovacie projekty o bezemisnej oceli, chemikáliách, cemente. Vďaka kombinácii európskeho rozpočtu, pôžičiek Európskej investičnej banky a verejno-súkromným partnerstvám ich môžeme rozbehnúť,“ povedal pre portál euractiv.sk Turmes, ktorý je spravodajcom nariadenia o energetickej únii.

Líder zelených europoslancov: Pre Slovensko a Česko hľadáme úspešný príbeh

ŠPECIÁL / Najväčším rizikom pre energetickú bezpečnosť je jadrová energia, tvrdí CLAUDE TURMES. Spravodajca nariadenia o energetickej únii však chce rokovať s českou aj slovenskou vládou.

Slovenské ministerstvo životného prostredia pripomína, že práve pracuje na nízkouhlíkovej stratégii rozvoja krajiny do roku 2030 s výhľadom do roku 2050.

„V rámci tejto stratégie sa budeme venovať jednotlivým možnostiam dekarbonizácie energetiky a priemyslu s cieľom zamerania sa na dosiahnutie uhlíkovej neutrality.“

Nahradenie uhlíka vodíkom

K nahradeniu uhlíka vodíkom, ktoré spomenul ako riešenie Kiraľvarga, vie prispieť proces zachytávania, skladovania a využívania uhlíka (CCUS). Jeho vývoj a uplatnenie má byť financované z fondov v rámci ETS.

Nad touto technológiou uvažuje aj envirorezort. Dodáva však, že „je veľmi nákladná a nie je ju možné všade využiť, pretože je pre ňu potrebné vhodné geologické podložie.“

„V rámci výroby ocele sa objavujú technológie na využívanie vodíka, ktoré by mohli byť riešením. Tieto technológie sú však ešte ďaleko od komerčného využitia a je možné, že v budúcnosti sa nakoniec odvetvie priemyslu zameria na iné technológie,“ pokračuje Ferenčák.

Jedna z technológií umožňuje, aby sa na výrobu elektriny pre priemysel už nevyužíval plyn, ale vodík. K ich oddeleniu by došlo hneď na začiatku. Do potrubného systému by potom prúdil len vodík. Jeden taký projekt najnovšie zaradený na európsky zoznam Projektov spoločného záujmu opísala pre portál euractiv.sk viceprezidentka nórskeho Statoilu.

Nórsky plynový gigant: Zemný plyn má miesto aj vo svete bez emisií

Vďaka zachytávaniu a ukladaniu uhlíka dokážeme dekarbonizovať priemysel, potrebujeme však pomoc EÚ, hovorí pre EurActiv.sk SONJA CHIRICO INDREBØ.

Musia pomôcť verejné zdroje

Ministerstvo však zdôrazňuje, že technológie tohto typu „nebude možné dosiahnuť bez výrazných finančných investícií a technologických zmien.“

Na verejné zdroje sa po roku 2030 spoliehajú aj oceliari.

„Prevratné technologické riešenia… sú finančne veľmi náročné. Investície samotných firiem v tomto prípade stačiť nebudú, kompletná dekarbonizácia je nemožná bez výraznej spoluúčasti financovania z verejných zdrojov,“ vysvetľuje Kiraľvarga.

Manažér však tvrdí, že preto od štátu potrebujú stabilné regulačné prostredie; „aby nám nehádzali polená pod nohy“. „Keď budeme investovať do prelomových technológií, nesmú sa zmeniť priority, aby masívne investície nevyšli navnivoč.“

Férový obchod s oceľou

U.S. Steel má na inštitúcie ešte jednu požiadavku – garancie férovej obchodnej súťaže s tretími krajinami.

„Nemôžeme trpieť pod vplyvom dumpovaných dovozov, nezarábať, avšak zároveň vynakladať obrovské objemy prostriedkov na vývoj prevratných nizkouhlíkových technológií,“ vysvetľuje Kiraľvarga.

Čínsky Nový rok v Európe: Boj s dotovanou oceľou pokračuje

Zoznam netrhových ekonomík zanikne. Európska únia plánuje nové nástroje na ochranu férového obchodu.

Rok 2017 bol pre boj proti dotovanej oceli kľúčový. Európske inštitúcie sa dohodli na novej legislatíve, ktorá umožňuje efektívnejšie trestať dovoz výrobkov vyrábaných pod náklady. Schválili reformu antidumpingovej metodológie aj nástrojov na ochranu obchodu.

Dôvodom pre reformu antidumpingovej metodológie bola obava z dôsledkov vypršania prístupového protokolu Číny do Svetovej obchodnej organizácie. Čína je popredným svetovým výrobcom ocele. Veľa jej dováža aj do Európy.

Diabol je v detailoch

„Po vzore Spojených štátov Komisia navrhla novú antidumpingovú metodológiu s cieľom chrániť európsky priemysel pred deformáciami trhu v tretích krajinách, čo považujeme za správny krok,“ hodnotí Kiraľvarga.

Dopĺňa však, že „diabol je často skrytý v detailoch, počkáme si preto najmä na to, ako sa v praxi aplikuje zodpovednosť za dôkazné bremeno v antidumpingových konaniach. Podľa viceprezidenta košickej fabriky je podstatné, aby dôkazné bremeno neznášal európskym priemysel.

„Určité aspekty novej metodiky sa vyjasnia až v rámci jej používania,“ priznáva tlačový odbor rezortu hospodárstva pre portál euractiv.sk.

Rezort je však presvedčený, že „riziko väčšieho dôkazného bremena je minimálne. Súbežne so vstupom do platnosti novej antidumpingovej legislatívy zverejnila Európska komisia obsiahlu približne 400-stranovú správu o Číne. Vo všeobecnosti sa budú môcť žiadatelia o antidumpingové prešetrovanie spoľahlivo na túto správu odvolať.“

Zlá dohoda je lepšia ako žiadna

Aj v prípade modernizácie nástrojov na ochranu obchodu železiarne oceňujú dohodu, no obávajú sa uplatňovania legislatívy. „Hlavne v oblasti pravidla nižšieho cla členské krajiny zvolili taký kompromis, ktorý sa nedá dosť dobre realizovať,“ vysvetľuje Kiraľvarga.

Európske inštitúcie vyzýva, aby záverečný kompromis, aj keď „nie je taký ambiciózny, ako sme dúfali,“ formalizovali čo najskôr.

Nové antidumpingové pravidlá už platia, Komisia si okrem Číny posvieti na Rusko

Komisia môže na základe dôkazov uvaliť antidumpingové clá na ktorúkoľvek členskú krajinu WTO.

„Táto dohoda je totiž určite lepšia ako žiadna,“ podčiarkol viceprezident U.S. Steel Košice.

Za pozitívne prvky považuje zvýšenie spodnej hranice oprávneného zisku pri výpočte ujmy na 6 percent, skrátenie lehôt medzi zadaním podnetu a zavedením predbežných ochranných opatrení proti dumpingu na 7 – 8 mesiacov aj možnosť neuplatnenia pravidla nižšieho cla v prípade masívnych narušení trhu v tretích krajinách.

Rezort hospodárstva je spokojný

Ministerstvo hospodárstva je s výslednou dohodou spokojné.

„Vítame možnosť v určitých prípadoch obmedziť použitie pravidla nižšieho cla, nové pravidlá, ktoré umožnia pri výpočte cieľovej ceny použiť vyšší cieľový zisk, nástroje, ktoré umožnia lepšie zapojenie malých a stredných podnikov do systému nástrojov na ochranu obchodu ako aj možnosť zohľadniť rozdiely v nákladoch v EÚ a v prešetrovanej krajine spôsobené prísnejšími sociálnymi a environmentálnymi štandardmi v EÚ,“ vymenúva tlačový odbor rezortu.

Pozitívne hodnotí aj zrýchlenie konaní. V prípade obmedzenia uplatňovania pravidla nižšieho cla hovorí o „veľmi solídnom kompromise“.

„Práve oceliarsky priemysel je jedným z odvetví, v ktorom sa podľa predbežných analýz Komisie môže obmedzenie pravidla nižšieho cla reálne uplatniť. Ministerstvo hospodárstva nikdy nechcelo úplné zrušenie tohto pravidla. Znamenalo by to v konečnom dôsledku neskoršie zavádzanie predbežných opatrení a to je  jednoznačne v rozpore s našimi záujmami i záujmami priemyslu,“ uzavrelo ministerstvo.