Europarlament dal zelenú financovaniu plynu pri transformácii uhoľných regiónov

Mannheim AG je najväčšia uhoľná elektráreň v Nemecku. [EPA-EFE/Ronald Wittek]

Stanovisko europoslancov je v rozpore s pohľadom Európskej komisie a členských štátov, ktoré plyn z financovania vylúčili. Peniaze z Fondu majú uľahčiť uhoľným regiónom zbaviť sa hospodárskej závislosti na uhlí.

Poslanci europarlamentu týmto krokom pootvorili dvere financovaniu plynárenských projektov. To je v rozpore s hlavným poslaním Fondu, ktorý má umožniť environmentálne šetrnú transformáciu uhoľných regiónov a vytvárať nové príležitosti pre miestnych obyvateľov, myslia si enviroorganizácie a časť europoslancov. Podľa nich tento krok predĺži závislosť týchto regiónov na fosílnych palivách.

Rozdelení europoslanci

Zaradenie plynu do transformačného fondu podporili najmä poslanci politickej skupiny Európskych ľudovcov (EPP), ale pridali sa aj poslanci z liberálno-centristickej skupiny Renew Europe. K nej patrí aj slovenský europoslanec Martin Hojsík (PS), ktorý však hlasoval proti financovaniu plynových projektov z prostriedkov Fondu.

Podľa Hojsíka je postoj Európskeho parlamentu v rozpore s environmentálnymi cieľmi EÚ ako aj s požiadavkou navýšiť klimatické ciele EÚ do roku 2030.

„Mrzí ma, že Európsky parlament teraz vysiela veľmi nejasnú správu ostatným inštitúciám. Rada EÚ vylúčila všetky fosílne palivá. Tieto investície nemajú miesto v spravodlivom prechode. Rada si to uvedomila, a tak by to mal urobiť aj Európsky parlament,“ zdôrazňuje Hojsík.

Fond spravodlivej transformácie nepodporí plyn ani jadro, dohodli sa členské štáty

Členské štáty sa zhodli, že Fond pre spravodlivú transformáciu nebude financovať ani jadro, ani zemný plyn. Apely z východnej Európy o úlohe plynu v prechode na uhlíkovú neutralitu tak tomto finančnom nástroji neboli vypočuté. 

Hlavný spravodajca pre túto legislatívu Manolis Kefalogiannis (EPP) financovanie plynu z Fondu podporuje. Pre EURACTIV.com uvádza, že podmienky pre podporu plynárenských projektov z Fondu sú relatívne prísne. Plyn má v tomto prípade plniť úlohu „preklenovacieho paliva“, hovorí spravodajca pre Fond spravodlivej transformácie.

Spravodajcami pre túto legislatívu v ďalších výboroch boli europoslanci z tých členských krajín, ktoré chceli financovanie plynu do Fondu spravodlivej transformácie presadiť.

Autormi správ vo výboroch boli napríklad poľský europoslanec Jerzy Buzek (EPP), Siegfried Mureșan z Rumunska (EPP)  a Čech Alexandr Vondra  z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Zo slovenských europoslancov to bol Róbert Hajšel (S&D, nom. Smer-SD), ktorý sa v minulosti financovaniu plynu z transformačného fondu nebránil.

Pascal Canfin (Renew Europe), predseda Výboru pre životné prostredie europarlamentu poukazuje na to, že financovanie plynárenských projektov z transformačného Fondu bude možné, ale za veľmi prísnych podmienok.

Podľa Canfina sa to týka len 15 regiónov, v ktorých nie je možný rýchly prechod na obnoviteľné zdroje. Plyn tu má umožniť urýchlené odstavenie uhoľných elektrární, zdôvodňuje Canfin pre EURACTIV.com.

Hlasovanie v pléne Európskeho parlamentu označuje Canfin len za „čiastočný krok“. Hovorí, že výsledok bude jasný až po trojstranných rokovaniach medzi europarlamentom, Európskou komisiou a Radou EÚ, ktoré boli proti financovaniu fosílnych palív z Fondu.

Slovensko chce pokračovať vo financovaní plynu, vyplýva z uniknutého dokumentu

Skupina ôsmich, prevažne východných krajín EÚ, sa spojila  v obrane „úlohy zemného plynu v klimaticky neutrálnej Európe“.

Enviroorganizácie sú výsledkom hlasovania pobúrené

Podľa zelených organizácii bolo hlasovanie Európskeho parlamentu o transformačnom fonde kľúčové. Ešte pre plenárnym zasadnutím apelovali na europoslancov, aby nepovolili ďalší rozvoj novej infraštruktúry založenej na ťažbe a spaľovaní zemného plynu.

„Je to jednoduché – poslanci sa práve dohodli, že peniaze daňových poplatníkov je možné použiť na dotovanie fosílneho plynu. Riskujú tým uviaznutie investícií vo fosílnej infraštruktúre, ktoré sú neperspektívne s vo veľkej miere prispievajú ku klimatickej zmene“ hovorí Katie Treadwellová zo Svetového fondu na ochranu prírody (World Wide Fund for Nature – WWF).

Treadwellová upozorňuje, že postoj poslancov nie je len v rozpore s názorom Európskej komisie a členských štátov EÚ, ale nerešpektuje ani občiansku spoločnosť. Tá je podľa nej zajedno v tom, aby sa z Fondu nefinancovali fosílne projekty. Tento názor vyjadrilo v otvorenom liste europoslancov viac ako 60 mimovládnych organizácií, upozorňuje Katie Treadwell z WWF.

Environmentálna skupina CAN Europe hovorí o „dvojtvárnosti“ Európskeho parlamentu, ktorý na jednej strane presadzuje vyššie klimatické ciele do roku 2030 a na druhej strane dal zelenú podpore plynu z verejných zdrojov.

„Fosílny plyn je v čase hospodárskej krízy slepou uličkou, pretože obnoviteľné zdroje energie a obnova budov poskytujú trikrát viac pracovných miest ako akékoľvek fosílne palivo. Dnešné hlasovanie je pre ľudí, ekonomiku a klímu trojnásobnou stratou, “ tvrdí Marcus Trilling z CAN.

Prečo môže byť podpora plynovej infraštruktúry problematická?

Ťažba plynu sa z nových ložísk sa podľa klimatológov nevojde do tzv. „uhlíkového rozpočtu“. To je celkové množstvo emisií, ktoré je podľa vedcov ešte možné uvoľniť do atmosféry bez toho, aby oteplenie prekročilo bezpečné hodnotu oteplenia 1,5 – 2 stupne Celzia.

Rozvoj nových plynových kapacít ohrozuje klímu tiež tým, že k fosílnym palivám zaväzuje aj do budúcnosti. Plynová infraštruktúra je obvykle plánovaná na desiatky rokov dopredu. Zatváranie zariadení pred koncom ich ekonomickej životnosti znamená v podstate zmarenie vstupných investícií a vo väčšine trhových demokracií čelí právnym a politickým prekážkam, upozorňujú enviroorganizácie.

Skleníkový efekt metánu, ktorý je hlavnou zložkou zemného plynu, je 25 krát väčší ako pri oxide uhličitom. Veľké množstvo tohto skleníkového plynu uniká do atmosféry pri ťažbe zemného plynu, kedy sa prebytočný plyn spaľuje (gas flaring). Úniky metánu vznikajú aj pri skladovaní a preprave zemného plynu.

Zdroj: CEE Bankwatch Network, 2019 na základe údajov (EBRD 2018) a (IPCC 2014)

 

Plynári: veľká plynárenská infraštruktúra nie je na programe dňa

Podľa Martina Kečkéša zo Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) je potrebné rozlišovať dva typy plynárenskej infraštruktúry. Jedna vec je distribučná sieť, teda to, ako sa plyn dostane ku koncovému zákazníkovi. Tá bola vybudovaná v minulosti a je ju potrebné už len obnovovať, myslí si.

Iná vec je budovanie nových tranzitných plynovodov ako je napríklad projekt Nord Stream 2. „Ak sa vybuduje niečo takéto, znamená to, že od okamihu spojazdnenia by to malo fungovať 50 rokov. Takýto veľký projekt zvyšuje závislosť voči jednému konkrétnemu dodávateľovi a neotvára priestor pre budovanie vlastných zdrojov ako je napríklad biometán,“ hovorí Kekéš z SPP.

Slovensko dosiahlo podľa neho energetickú bezpečnosť vybudovaním prepojenia plynovodov s Maďarskom. Spojenie s Poľskom je v štádiu dokončenia.

„Splnili sme tým ‘domácu úlohu’ zabezpečiť dodávky zemného plynu,“ uzatvára Kečkéš.

Využitie plynárenskej infraštruktúry môže výrazne znížiť náklady spojené s dosiahnutím klimatických cieľov EÚ, hovorí Richard Kvasňovský zo Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Opiera sa pri tom o analýzu globálnej poradenskej spoločnosti Det Norske Veritas (DNV). Podľa jej záverov je možné využitím plynárenskej infraštruktúry dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 omnoho lacnejšie ako pri scenári, kde bude hrať dominantnú dekarbonizačnú úlohu plošná elektrifikácia.

Celkové náklady na dosiahnutie čistých nulových ambícií Európskej komisie sú do roku 2050 o 4,1 bilióna eur nižšie v prípade využitia plynárenskej infraštruktúry. To sa rovná úspore 130 miliárd eur ročne alebo 600 eur na domácnosť ročne počas 32-ročného obdobia medzi rokmi 2018 a 2050, vyčíslila štúdia.

Existujúca plynárenská infraštruktúra sa dá okrem prepravy plynu využiť aj na distribúciu vodíka či biometánu, upresňuje Kvasňovský zo SPNZ.

Úloha plynu pri transformácii hornej Nitry má byť dočasná

Suma, ktorou má disponovať Fond spravodlivej transformácie sa viackrát menila. Po júlovom stretnutí lídrov EÚ je to 17,5 miliardy eur. Pre Slovensko by to malo znamenať, že na transformáciu uhlíkovo náročných regiónov dostane približne 400 miliónov eur podľa toho, aký alokačný kľúč sa nakoniec použije.

Slovensko má dostať ďalšie stovky miliónov eur na transformáciu priemyselných regiónov

Komisia navrhuje v rámci plánu oživenia európskej ekonomiky navýšiť Fond spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF) z pôvodných 7,5 miliardy eur na 40 miliárd eur.

Slovensko chce z Fondu zaplatiť nízkouhlíkovú transformáciu dvoch krajov – Trenčianskeho a Košického. V trenčianskom kraji ide o prechod na nízkouhlíkový ekonomický model po útlme ťažby a využívania hnedého uhlia. V Košickom kraji sa zas nachádzajú najväčší slovenský producent oxidu uhličitého, U. S. Steel Košice, uhoľná elektráreň Vojany a cementáreň v Turni nad Bodvou.

Europoslanec Hojsík hovorí, že z Fondu nebude možné financovať zemný plyn, „ak v danom regióne existujú čistejšie riešenia na báze energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov“.

Európsky parlament sa totiž v svojej pozícii odvoláva na Taxonómiu zelených investícií. Tá umožňuje podporu plynárenských projektov v prípade, ak nie je možné realizovať alternatívy v obnoviteľných zdrojov. To však nie je prípad hornej Nitry, myslí si slovenský europoslanec.

Ministerstvo hospodárstva však s využitím zemného plynu pri transformáciu regiónu hornej Nitry ráta. Chce tak riešiť budúce vykurovania Prievidze, Novák a Zemianskych Kostolian po skončení výroby elektriny a tepla z hnedého uhlia v Elektrárni Nováky.

O dodávky tepla v tomto regióne súperia Slovenské elektrárne a Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Obe počítajú s využitím zemného plynu.

„Tepelné riešenie pre Prievidzu po roku 2023 by malo byť povinne dočasné a prehodnotené v roku 2030 tak, aby sme znížili potrebné množstvo energie, ktoré treba vyrobiť a tým znížili ceny tepla a chránili životné prostredie,“ zdôrazňuje Juraj Melichár z Priateľov Zeme-CEPA.