Europarlament schválil ambiciózne klimatické ciele, zemný plyn je prechodným palivom

Plynárenská infraštruktúra môže rátať s verejnými dotáciami aj po roku 2025. [commons.wikimedia]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zemný plyn v časoch Európskej zelenej dohody

Podľa pôvodného návrhu Klimatického zákona mali členské štáty stopnúť všetky dotácie do plynovej infraštruktúry po roku 2025. Nakoniec pozmeňovacími návrhmi otvorili europoslanci možnosti jeho financovania nielen z Plánu obnovy EÚ, ale aj z Viacročného finančného rámca aj po tomto termíne.

Klimatického zákona vypadlo ustanovenie, ktoré zaväzovalo členské štáty, ukončiť „priame a nepriame dotácie fosílnych palív od 31. decembra 2025.“

Európsky parlament prijal pozmeňovací návrh, ktorý síce hovorí o zrušení priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá, ale zdôrazňuje, že „postupné rušenie týchto dotácií by nemalo mať vplyv na úsilie bojovať proti energetickej chudobe a malo by zohľadňovať preklenovaciu úlohu zemného plynu pri prechode na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.“

Ďalší pozmeňovací návrh ku Klimatickému zákonu potvrdil možnosti financovania zemného plynu aj z Viacročného finančného rámca, kde by „rozvoj (…) plynárenských sietí mal mať najvyššiu prioritu.“

Programy obnovy po skončení pandémie ochorenia COVID-19 by podľa neho mali podporovať aj rozvoj energetických sietí s tým, že „účinné a rýchle rozhodovacie postupy sú potrebné na podporu rozvoja nadnárodných sietí, najmä v oblasti plynárenskej infraštruktúry orientovanej na budúcnosť, ktorá je kompatibilná s vodíkom,“ hovorí prijaté uznesenie.

Zrušenie presného termínu ukončenia dotácií do zemného plynu bolo len jedným bodom ambiciózneho Klimatického zákona, ktorý v stredu schválil europarlament. Podľa neho by mala Európska únia do roku 2030 produkovať o 60 percent menej emisií skleníkových plynov než v roku 1990. Jednu z hlavných zmien, ktoré zákon priniesol je, že členské štáty individuálne zaväzuje dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, teda  nielen prispieť k spoločnému európskemu cieľu.

Europoslanci z envirovýboru žiadajú významné navýšenie klimatických cieľov

Členské štáty by mali do roku 2030 produkovať o 60 percent menej emisií skleníkových plynov než v roku 1990. Včera (10.9.) to odsúhlasil Výbor pre životné prostredie Európskeho parlamentu.

O ďalšom osude Klimatického zákona budú teraz rozhodovať lídri členských štátov v Rade Európskej únie.

Rozporuplné signály z europarlamentu

Slovenský europoslanec Róbert Hajšel (nom. Smer-SD, S&D) tento vývoj ešte minulý týždeň na konferencii Slovenského a plynárenského zväzu (SPNZ) nepredpokladal. Podľa neho je nie je celková atmosféra v Európskom parlamente naklonená ďalšiemu financovaniu „klasickej“ infraštruktúry po roku 2025.

„Európska únia po tomto termíne podporí len tú plynárenskú infraštruktúru, ktorá bude potom využiteľná pre biometán a vodík,“ uviedol europoslanec na minulotýždňovej konferencii.

Objasnil, že Európsky parlament je v otázke ďalšej podpory plynu z verejných zdrojov rozdelený medzi frakciu zelených (Zelení/Európska slobodná aliancia) a progresívcov (S&D), ktorí sa „snažia vytláčať fosílne palivá, vrátane plynu.“

On sám sa snažil dostať zemný plyn do „všetkých dôležitých zákonov a politík, aby zohrával úlohu pri dekarbonizácii,“ zdôraznil.

Naproti tomu europoslanec Martin Hojsík v rámci ankety pre EURACTIV.sk uviedol, že podpora fosílneho plynu (vrátane infraštruktúry) z verejných zdrojov môže byť iba veľmi dočasná a obmedzená. Podľa neho by sa z fondov EÚ pre obnovu sa nemal financovať.

„Podporu pre projekty na báze spaľovania fosílneho plynu je potrebné podmieniť vyradením minimálne energeticky identického množstva fosílnych palív inde. Potrebujeme stratégiu dekarbonizácie plynárenského sektora v SR v súlade s kľúčovými klimatickými cieľmi, ktorá by identifikovala aj zmysluplné dočasné výnimky, napríklad pri riešení znečisťovania ovzdušia,“ uviedol europoslanec v stanovisku o otázke budúcnosti zemného plynu pri dekarbonizácii.

Má zemný plyn miesto na ceste ku klimatickej neutralite Slovenska? (ANKETA)

Je zemný plyn prekážkou alebo prostriedkom na dosiahnutie dekarbonizácie slovenskej ekonomiky? Názory expertov a expertiek sa líšia, v jednom sa však zhodnú – s plynom do určitej miery musíme na Slovensku rátať aspoň v nasledujúcom desaťročí.

Slovensko plyn podporuje

V prípade plynu patrí Slovensko ku krajinám, ktoré bránia „úlohu zemného plynu v klimaticky neutrálnej Európe“. Spolu s ďalšími siedmymi krajinami adresovali v máji tohto roka Európskej komisii pozičný dokument, v ktorom vyjadrili svoje obavy, že kvôli podmienkam Európskej zelenej dohody a plánu Zelenej obnovy po kríze COVID-19, nebude dostatok finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na nové projekty a údržbu plynovej infraštruktúry.

„Prechod založený výlučne na obnoviteľných zdrojoch energie nezohľadňuje potrebu diverzifikovaného energetického mixu v EÚ,“ uvádza sa v stanovisku. Dokument s názvom „Úloha zemného plynu v klimaticky neutrálnej Európe“ podpísalo Bulharsko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. V dokumente krajiny zdôrazňujú úlohu plynu ako prechodového zdroja energie po útlme uhlia.

Zemný plyn dosahuje takmer štvrtinový podiel v energetickom mixe Slovenskej republiky. Na Slovensku je plynofikovaných 2 233 (77 percent) obcí a sme druhou najviac plynofikovanou krajinou EÚ.

Na minulotýždňovej konferencii SPNZ sa štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek vyjadril, že vláda chce podporiť plynárenské infraštruktúru najmä v oblasti výmeny kotlov v centrálnom zásobovaní teplom. Podľa neho na Slovensku neexistuje za plyn okamžitá dostupná alternatíva.

„A tak otázkou do budúcnosti nie je, „či zemný plyn na Slovensku?“, ale „odkiaľ?“, pričom Rusko pre Európu už dávno nie je jedinou možnosťou, uviedol pre EURACTIV.sk.

Ďalšou príležitosťou pre zemný plyn, no najmä využitie plynárenskej infraštruktúry, je primiešavanie a preprava zeleného vodíka, pričom je ale nevyhnutné vopred stanoviť štandardy, ktoré zaistia bezpečnosť prevádzky existujúcich plynárenských sietí a zachovanie tokov plynu, povedal Karol Galek.

Galek: Plynárenstvo je súčasťou slovenskej energetiky a nebude chýbať ani v pláne reforiem

Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Plynárenské projekty má posudzovať taxonómia

Investície v rámci balíka obnovy európskej ekonomiky po koronakríze by sa mali riadiť riadiť taxonómiou zelených investícií (Taxonomy for Sustainable Investments).

Tá má nasmerovať súkromné investície do technológií, ktoré prispievajú k najmenej jednému zo šiestich definovaných environmentálnych cieľov:

  1. Zmiernenie zmeny klímy
  2. Prispôsobenie sa zmene klímy
  3. Trvalo udržateľné využívanie a ochrana vodných zdrojov
  4. Prechod na obehové hospodárstvo, predchádzanie vzniku odpadu a recykláciu
  5. Prevencia a kontrola znečisťovania
  6. Ochrana ekosystémov

Aby bola akákoľvek investícia v súlade s taxonómiou musia výrazne prispieť k jednému zo šiestich environmentálnych cieľov a ďalších päť nesmie „významne ohroziť“ (do no significant harm – DNSH).

Princíp DNSH v rámci taxonómie nestojí samostatne, ale je mechanizmom, ktorý má pomôcť posúdiť environmentálny prínos investícií.

Taxonómia zelených investícií je podľa Európskej komisie prvý spoločný klasifikačný systém, ktorý na základe technických kritérií definuje „environmentálne udržateľné“ investície.

Cieľom zoznamu udržateľných hospodárskych činností je poskytnúť podnikom a investičným spoločnostiam prehľad o tom, aké činnosti a v akých sektoroch považuje Európska únia za „zelené“.

Investorom a firmám to má pomôcť naplánovať si dlhodobú ekologizáciu investičných stratégií. Taxonómia rozlišuje tri druhy technológií alebo hospodárskych aktivít: čisto zelené, prechodné a pomocné (enabling).

Ak by podľa taxonómie mala byť posúdená napríklad výmena kotla na uhlie za plynový v rámci centrálneho zásobovania teplom, tak len za predpokladu, že splní technické kritériá a kvalifikuje sa ako „prechodná aktivita“. To znamená, že táto činnosť musí významne prispievať k cieľu „zmierňovanie zmeny klímy“. Zároveň nesmie mať významný negatívny vplyv ani na jeden z ostatných environmentálnych cieľov ako je napríklad „prispôsobenie sa zmene klímy“.

Aby sa napríklad projekt výmeny kotla kvalifikoval ako činnosť prispievajúca k zmierňovaniu zmeny klímy, musia byť jeho emisie skleníkových plynov výrazne nižšie, ako je priemer u daného priemyselného odvetvia. Ďalej nesmie brániť rozvoju a zavádzaniu nízkouhlíkových alternatív.

Posudzovaný projekt by tiež nemal viesť k zakonzervovaniu činnosti, ktorá je nezlučiteľná s cieľom klimatickej neutrality. O tom, či je projekt nezlučiteľný s cieľom klimatickej neutrality, rozhoduje to, aké množstvo emisií produkuje a aká je jeho životnosť.

Z dohody európskych lídrov vypadli zelené investície

V dohode o fonde obnovy a európskom rozpočte, ktorú dosiahli 27 lídri EÚ, chýba taxonómia zelených investícií. Je to sklamanie, hovorí slovenský europoslanec a tieňový spravodajca pre taxonómiu Martin Hojsík.

Technické skríningové kritériá pre tieto prechodové hospodárske činnosti by podľa Nariadenia o zverejňovaní informácií o udržateľnosti (Taxonomy Regulation 2019/2088) mali zabezpečiť, aby projekty, kde figuruje zemný plyn „dôveryhodným spôsobom smerovali ku klimatickej neutralite.“

Podľa nariadenia by mali byť s týmto cieľom aj pravidelne upravované. Delegované akty, ktoré sú potrebné, aby taxonómia vstúpila do platnosti ešte nie sú prijaté a začnú platiť až od roku 2022.

Plné znenie taxonómie sa nedostalo do konečnej podoby fondu obnovy vo výške 750 miliárd eur. Ten si majú vo forme nenávratných grantov a výhodných pôžičiek rozdeliť krajiny zasiahnuté pandémiou.

Výsledná podoba dohody o rozpočte a fonde obnovy sa ešte bude meniť, keďže ju Európsky parlament jednoznačnou väčšinou zamietol. Poslancom europarlamentu prekážali okrem iného aj zmeny v klimatických programoch.

Regionálne obmedzenia

Poslanci Európskeho parlamentu zahlasovali za financovanie plynu aj z Fondu spravodlivej transformácie. Ten má uľahčiť uhoľným regiónom zbaviť sa hospodárskej závislosti na uhlí.

Zaradenie plynu do transformačného fondu podporili najmä poslanci politickej skupiny Európskych ľudovcov (EPP), ale pridali sa aj poslanci z liberálno-centristickej skupiny Renew Europe. Za boli aj poslanci zo skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR).

Slovenskí europoslanci Michala Wiezika (EPP) a Martina Hojsíka (PS, Renew Europe) v tomto prípade hlasovali proti väčšinovým názorom svojich frakcií nepodporili zaradenie plynu do transformačného fondu.

Europarlament dal zelenú financovaniu plynu pri transformácii uhoľných regiónov

Stanovisko europoslancov je v rozpore s pohľadom Európskej komisie a členských štátov, ktoré plyn z financovania vylúčili. Peniaze z Fondu majú uľahčiť uhoľným regiónom zbaviť sa hospodárskej závislosti na uhlí.