Europoslanci: S uhlíkovým clom netreba otáľať

Ilustračná fotografia. [EPA/Everett Kennedy Brown]

Zákonodarcovia vyzvali Európsku komisiu, aby zaviedla mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie najneskôr v roku 2023. Zhodli sa, že uhlíkové clo bude znamenať koniec bezplatných kvót na produkciu emisií pre európsky priemysel.

Zavedenie nového mechanizmu platenia dane z uhlíka na hraniciach Únie (Carbon border adjustment mechanism – CBAM) má viacero cieľov. Tým hlavným je motivovať krajiny mimo EÚ, aby dekarbonizovali v súlade s cieľmi Parížskej dohody. V žiadnom prípade by nový nástroj nemal fungovať ako nástroj protekcionizmu európskeho trhu, zhodli sa poslanci Výboru pre životné prostredie Európskeho parlamentu v uznesení.

Napriek deklarovanému dôrazu na klimatickú diplomaciu, má uhlíkové clo pomôcť európskym firmám pred neférovou konkurenciou z krajín mimo EÚ. Nákup emisných povoleniek zvyšuje náklady pre európskych výrobcov. V Číne, USA a iných krajinách priemyselné firmy takúto povinnosť nemajú. Lacnejšie importy by teda mohli z európskeho trhu vytlačiť domácich výrobcov.

Europoslanec Canfin: Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie nie je daň

Budúci mechanizmus Európskej únie na úpravu uhlíkových hraníc musí odzrkadľovať cenu uhlíka a  európsky systém obchodovania s emisiami. Len tak bude v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, tvrdí poslanec europarlamentu PASCAL CANFIN.

Francúzsky europoslanec a spravodajca pre túto legislatívu Yannick Jadot uviedol, že pre Európu je to zásadný politický test. „EÚ musí prestať byť naivná a uplatňovať rovnakú cenu uhlíka na výrobky bez ohľadu na to, či sa vyrábajú v EÚ alebo mimo nej,“ upozornil v rozprave.

Súlad s pravidlami medzinárodného obchodu

Otvorenou otázkou zostáva zlučiteľnosť uhlíkového cla s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organization).

Komisia v súčasnosti zvažuje dva spôsoby výberu cla: vo forme dane vyberanej na hraniciach alebo pomyselného poplatku za emisie, ktorý by odzrkadľoval systém obchodovania s emisiami v EÚ (EU ETS).

Europoslanci sa v uznesení prikláňajú k druhej možnosti. Alternatíva dane vyberanej na hraniciach má dva problémy: v otázke daní je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín, čo by skomplikovalo prijatie. Okrem toho, ak sa cena za uhlík na hraniciach označí ako „daň,“ zvyšuje sa šanca, že nebude kompatibilná s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Klimatické reformy naberú v roku 2021 na obrátkach

Revízia systému obchodovania s emisiami, uhlíkové clo, priemyselná stratégia a nové klimatické ciele do roku 2030. Aké bude klimatická agenda v roku 2021?

Podľa poslancov envirovýboru Európskeho parlamentu bude uhlíkové clo perspektívne pokrývať všetok dovoz do EÚ. V prvej fáze by sa malo vzťahovať len na energetický sektor a uhlíkovo náročné priemyselné odvetvia. Najpravdepodobnejšími kandidátmi sú výroba cementu, oceliarstvo a chemický priemysel. Tieto odvetvia produkujú až 94 percent všetkých priemyselných emisií, uvádzajú europoslanci.

Voľné povolenky majú skončiť

Súladu uhlíkového cla s WTO bránia podľa europoslancov aj emisné povolenky, ktoré sa európskym priemyselným podnikom prideľujú z veľkej časti zdarma. Eurokomisia avizovala, že množstvo voľných povoleniek na trhu sa bude znižovať. Poslanci v uznesení žiadajú ich postupné odstránenie. Odvolávajú sa na správu Európskeho dvora audítorov, ktorá analyzovala fungovanie emisných povoleniek v rámci systému EU ETS.

Európski audítori konštatujú, že systém voľných emisných povoleniek má mnohé nežiadúce dôsledky. Priemyselným podnikom, ktoré sú hlavnými producentami emisií, sa prideľovalo toľko bezplatných povoleniek, že ich neboli schopné využiť. Nevyužité emisné kvóty mohli podniky zobchodovať na trhu. To podľa audítorov viedlo k neočakávaným ziskom pre firmy, ktoré by naopak mali za znečistenie platiť.

„Klimatická politika môže byť označená za ambicióznu, len ak zruší bezplatné kvóty, ktoré bránia správnemu fungovaniu trhu s uhlíkom, a stanoví minimálnu cenu pre každú tonu CO2,“ zdôrazňujú poslanci v uznesení.

Slovensko uhlíkové clo na summite podporilo, víta ho aj priemysel

Predstavitelia slovenského priemyslu podporujú zavedenie uhlíkového cla. Nevidia ale dôvod, aby sa zároveň rušilo bezplatné prideľovanie emisných kvót ako to navrhuje Európska komisia.

Ochrancovia životného prostredia súhlasia. „Toto je jasná výzva na odstránenie medzery, ktorá chráni veľkú väčšinu veľkých priemyselných producentov, aby platili cenu za znečistenie, ktoré spôsobujú,“ hovorí aktivistka organizácie Climate Action Network Europe Doreen Fedrigo.

Poľský europoslanec Adam Jarubas, ktorý bol jedným zo spoluautorov uznesenia za Európsku ľudovú stranu (EPP) varoval, že odstraňovanie bezplatných kvót zo systému obchodovania s emisiami je potrebné robiť postupne. Opatrné znižovanie bezplatných povoleniek podľa neho zabráni presídleniu firiem do zahraničia na miesta, kde sú náklady na znečistenie nižšie.

„Oba systémy, bezplatné emisné kvóty a mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc, by mali fungovať súčasne. Mechanizmus uhlíkových hraníc sám osebe nezabezpečí konkurencieschopnosť európskych vývozcov,“ upozornil poľský europoslanec.

Stopnutie bezplatných kvót na znečisťovanie kritizovali aj európski konzervatívci a reformisti (ECR). Tí hlasovali proti prijatému uzneseniu.

„Rýchlym odstránením bezplatných kvót z trhu riskujeme dôveru investorov,“ uviedol ich hovorca pre EURACTIV.com. Dodal, že dôsledky tohto kroku by mohli byť pre európsky priemysel zdrvujúce. Návrh zrušenia bezplatných povoleniek dosiaľ neprešiel riadnym procesom posúdenia vplyvov, pripomenul hovorca ECR.

Európsky parlament by mal hlasovať o uznesení počas plenárneho zasadnutia v marci. Komplexný návrh mechanizmu uhlíkového cla plánuje Európska komisia predstaviť v júni.

Partner