Europoslanci tlačia na znižovanie emisií áut, plyn nepodporili

Otvorenie výroby elektromobilu nemeckej pošty StreetScooter [EPA-EFE/FRIEDEMANN VOGEL]

Podľa Európskeho parlamentu by sa exhaláty CO2 z osobných vozidiel mali do roku 2030 znížiť až o 40 percent. Členské štáty zostávajú rozdelené, výsledok bude zrejme medzi 30 a 40 percentami.

Poslanci Európskeho parlamentu sa v stredu 3. októbra v Štrasburgu rozhodli podporiť správu maltskej poslankyne Miriam Dalliovej (S&D). Tá hovorí o znížení emisií CO2 nových automobilov o 20 percent do roku 2025 a o 40 percent do roku 2030 v porovnaní s hodnotami v roku 2021.

Dalliovej návrh sprísňuje pôvodný plán Európskej komisie, ktorý sa zasadzuje za zníženie emisií o 15 percent do roku 2025 a o 30 percent do konca nasledujúcej dekády.

Cieľ 30 percent pre rok 2030 najnovšie presadzuje aj Nemecko. Stojí tak v opozícii nielen k Európskemu parlamentu, ale aj k ambicióznejším členským štátom ako Holandsko, ktoré tiež žiadajú 40 percent. Rakúske predsedníctvo v Rade EÚ plánuje na budúcotýždňovom rokovaní ministrov životného prostredia navrhnúť cieľ 35 percent.

Výsledná podoba nariadenia bude výsledkom kompromisu medzi Parlamentom, Radou a Komisiou. Pravdepodobne sa teda bude pohybovať niekde medzi 30 a 40 percentami.

Pokuty za porušenie limitov

Pôvodný návrh nariadenia tiež počítal so zvýšením podielu elektrických a nízkoemisných vozidiel na trhu o 15 percent do roku 2025 a o 30 percent do roku 2030.

Aj tieto ciele Parlament navýšil – na 20 a 35 percent.

Parlament v tejto súvislosti vyzval Európsku komisiu, aby do dvoch rokov zaviedla systém testovania reálnych emisií CO2 pomocou prenosného zariadenia. Poslanci presadzujú, aby bol systém testovania emisií v skutočných jazdných podmienkach plne funkčný v roku 2023.

Merkelová nechce novými limitmi na CO2 vyhnať automobilky z Európy 

Predstavitelia nemeckého automobilového priemyslu pokladajú plány Európskej komisie na sprísnenie limitov za realizovateľné. Spochybňujú však cieľ stanovený do roku 2025.

Automobilky, ktoré limity emisií nedodržia, by mali byť podľa europoslancov vystavené sankciám. Od tých Komisia po tlaku nemeckých automobiliek v pôvodnom návrhu upustila. Príjem z pokút by mal smerovať do európskeho rozpočtu. Takto získané prostriedky by sa podľa poslancov mali vynaložiť na zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov automobilového priemyslu, ktorých negatívne zasiahnu zmeny v sektore.

„Získať podporu pre 40-percentný cieľ zníženia emisií CO2 do roku 2030 nebolo ľahké, na úspešne dosiahnutý výsledok som však hrdá. Rovnako dôležitý je aj 20-percentný cieľ do roku 2025,“ uviedla Dalliová.

Dodatok k bioplynu neprešiel

Poslanci Európskej ľudovej strany (EPP) sa pokúsili do návrhu nariadenia pretlačiť dodatok, ktorý by vytvoril uhlíkový korekčný faktor. Ten by automobilkám umožnil využiť na dosiahnutie stanoveného cieľu bioplyn. Plénum však návrh zamietlo.

S&D podľa Dalliovej požiada Komisiu, aby sa k návrhu pred rokom 2023 vrátila. Plynárenský priemysel by ho ale na stole rád videl o niečo skôr.

Slovenské automobilky považujú Šefčovičov dopravný balíček za „nerealistický“

Zväz automobilového priemyslu chce minimalizovať svoje ohrozenie novou legislatívou.

Bioplynová asociácia ePure napriek sklamaniu z rozhodnutia Parlamentu uvítala krok k zmene metodológie počítania emisií. Podľa generálneho tajomníka ePure Emmanuela Desplechina „je dobré, že poslanci začínajú vnímať nedostatky súčasnej metodiky a prechádzajú na realistickejší výpočet emisií vozidiel počas ich životného cyklu“.

Na druhej strane barikády stoja environmentálne mimovládne organizácie ako Transport & Environment (T&E). Prijatie pozmeňujúceho návrhu by podľa nej umožnilo automobilkám dvojitý odpočet biopalív a alternatívnych palív vďaka článku v už schválenej smernici o  obnoviteľných zdrojoch.

T&E ďalej upozorňuje, že ani prísnejšie emisné limity, ktoré parlament schválil nedokážu splniť cieľ stanovený Parížskou dohodou udržať rast teploty na 1,5 stupňa Celzia.

Macron chce rozšíriť šrotovné

Ministri životného prostredia by sa na spoločnom stanovisku mali dohodnúť počas zasadnutia v Luxemburgu v utorok 9. októbra.

Zníženie emisií o 35 percent, ako to navrhuje rakúske predsedníctvo v Rade EÚ, môže byť pre niektoré krajiny ťažko stráviteľné. Iné krajiny považujú tento cieľ naopak za nedostatočný. Krajiny ako Holandsko, Írsko a Dánsko navrhli do roku 2030 znížiť emisie o 40 – 70 percent.

Slovensko sa obáva prirýchleho nástupu elektromobility

Na rokovaní európskych enviroministrov vznikla „skupina za zelený rast“, ktorá žiada ambicióznejšie emisné ciele. Slovensko do nej nepatrí.

Parlamentný návrh sa teda pohybuje pod spodnou hranicou ich návrhu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok 1. októbra pred zástupcami automobilového priemyslu naznačil, že za lepšiu cestu znižovania emisií považuje odstraňovanie starých, viac emitujúcich vozidiel z ciest. Macron dodal, že znižovanie emisií musí ísť ruka v ruke so zvyšovaním kúpyschopnosti francúzskeho obyvateľstva, aby tak mohli vymeniť svoje staré automobily za nové, nízkoemisné. Automobilky vyzval, aby podporili financovanie vládneho šrotovného programu.

Medzivládny panel o zmene klímy budúci týždeň vydá správu, v ktorej podľa všetkého predĺži obdobie potrebné pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody. Dôsledky ich nesplnenia však budú o to horšie.