Europoslanci z envirovýboru žiadajú významné navýšenie klimatických cieľov

Záplavy spôsobené prívalovým dažďom v meste Vigo v Španielsku. Klimatológovia varujú, že extrémne výkyvy počasia budú v dôsledku meniacej sa klímy stále častejšie a budú spôsobovať veľké škody. [EPA/Salvador Sas]

Členské štáty by mali do roku 2030 produkovať o 60 percent menej emisií skleníkových plynov než v roku 1990. Včera (10. septembra) to odsúhlasil Výbor pre životné prostredie Európskeho parlamentu.

Európsky parlament má v prípade znižovania emisií náskok pred Európskou komisiou. Tá navrhuje sprísniť záväzné ciele len o 50 alebo 55 percent.

„Som šťastná, že sme dnes dosiahli pokrok v návrhu Klimatického zákona. Je to jasný signál Európskej komisii a Európskej rade pre budúce vyjednávanie o tomto zákone,“ hovorí spravodajkyňa pre túto legislatívu Jytte Gutelandová zo skupiny sociálnych demokratov (S&D) v europarlamente.

Europoslanec Hojsík: Na pozícii Slovenska záleží

Okrem europarlamentu však musia s navýšením cieľov do roku 2030 súhlasiť aj lídri členských krajín. Diskutovať o Klimatickom zákone by mali v polovici októbra. Jeho schválenie predpokladá Komisia koncom roka.

O tom, aké bude záverečné znenie zákona, rozhodne aj Slovensko, pripomína europoslanec Martin Hojsík (PS, Renew Europe). Ten je členom Výboru pre životné prostredie Európskeho parlamentu.

Poukazuje na to, že tri zo štyroch vládnych strán (OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí) pred voľbami sľubovali, že budú podporovať cieľ zníženia emisii aspoň o 65 percent. „Dúfam preto, že naša vláda svoje sľuby dodrží, a zasadí sa o kľúčové zníženie emisii do roku 2030 na úrovni 65 percent a ak to nebude priechodné, tak aspoň 60 percent,“ apeluje europoslanec Hojsík.

Doterajšia pozícia slovenskej vlády tomu zatiaľ nenasvedčuje.

Slovensko sa hlási k cieľu dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Minister životného prostredia Ján Budaj sa v čase vrcholiacej koronakrízy zapojil do iniciatívy Zelenej obnovy.

Zároveň však Slovensko v júli tohto roka adresovalo spolu s ostatnými štátmi V4, Rumunskom a Bulharskom Európskej komisii list, v ktorom vyjadrili obavy z navýšenia klimatických cieľov na 50 či 55 percent. Upozorňujú v ňom, že Komisia by pri presadzovaní ambicióznejších klimatických cieľov mala rátať s ekonomickým prepadom, ktorý spôsobila pandémia COVID-19.

Pri klimatických cieľoch musíme byť realisti, upozorňujú východoeurópske štáty

Európska komisia v septembri predloží návrhy na navýšenie cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030. Urobí to navzdory obavám, ktoré majú štáty strednej a východnej Európy, že ambiciózne ciele skomplikujú ich ekonomickú obnovu po pandémii.

V liste Komisiu žiadajú, aby podrobne rozpracovala konkrétne kroky v rôznych hospodárskych odvetviach. Európska komisia budúci týždeň predstaví podrobnú analýzu, aké prínosy a náklady bude mať navýšenie klimatických cieľov.

Kým východoeurópske krajiny sú vo svojich vyjadreniach opatrné a čakajú na analýzu, západné a severské krajiny podporujú ciele navrhnuté Komisiou.

Rozdelený je aj europarlament

Rozdielne názory ohľadom klimatických cieľov panujú aj v Európskom parlamente. Europoslanci budú o zákone hlasovať na plenárnom zasadnutí, ktoré by malo byť v prvej polovici októbra.

Europoslanec Martin Hojsík objasňuje, že proti prijatiu vyšších klimatických cieľov boli hlavne reprezentanti Európskej ľudovej strany (EPP) a Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

Podľa europoslanca Petera Lieseho, ktorý je hovorca frakcie ľudovcov pre životné prostredie v Európskom parlamente, je 60 percentný cieľ odhlasovaný envirovýborom „Pyrrhovým víťazstvom“.

Liese tvrdí, že tento ambiciózny cieľ europarlament neprijme. Dôležité je, že Európsky parlament je jednotný pokiaľ ide o cieľ uhlíkovej neutrality, hovorí europoslanec Liese. Podľa neho je v Parlamente priechodný cieľ maximálne vo výške 55 percent.

„Cieľ 55 percent podporíme, ak bude hodnotenie vplyvu, ktoré bude zverejnené budúcu stredu, presvedčivé. Určite sa musíme pozrieť na konkrétne opatrenia. Sme dôrazne proti prílišnému veleniu a kontrole, ale podporujeme trhové opatrenia,“ uvádza europoslanec Liese.

Pôvodné ciele sú prekonané

Klimatický zákon je hlavným legislatívnym návrhom Európskej zelenej dohody. Má zabezpečiť, aby členské štáty dodržali záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody o zmene klímy a klimatickej neutralite. Hovorí o tom, o koľko majú krajiny EÚ, a teda aj Slovensko, znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030. Rieši, aké klimatické plány si majú jednotlivé odvetvia priemyslu pripraviť pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.

Prijatím vyšších klimatických cieľov členské štáty ušetria, tvrdia analytici

Plán Európskej únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 až o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 je technicky a ekonomicky možný, hovorí analýza rešpektovaného nemeckého think-tanku.

Pôvodný návrh Klimatického zákona z dielne Európskej komisie z marca tohto roku, hovorí o cieľoch v oblasti emisií skleníkových plynov vo výške 50 až 55 percent do roku 2030.

Tento cieľ je podľa vedcov málo ambiciózny.

Poukazujú na to, že podľa správy OSN o znižovaní emisií bude nasledujúca dekáda kľúčová pre zmiernenie negatívnych vplyvov klimatickej zmeny. Podľa Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy pre zosúladenie klimatických opatrení EÚ s cieľmi Parížskej dohody potrebuje EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 65 percent.

Len tak bude možné udržať globálnu teplotu výrazne pod 2°C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia, hovoria klimatológovia.

Nevyhnutné bude podľa správy OSN podniknúť „rýchle a ďalekosiahle“ zmeny vo všetkých oblastiach či už ide o energetiku, priemysel alebo dopravu a znižovanie energetickej náročnosti budov.

S tým, že obmedzenie produkcie emisií na 50 percent nie je dostatočné, súhlasí aj slovenský europoslanec Hojsík. Nevyžaduje podľa neho od členských štátov žiadne zvláštne úsilie.

Potvrdzuje to aj analýza Európskej komisie Čistá planéta pre všetkých (A Clean Planet for all) z novembra 2018. Tá hovorí, že ak by sa dodržali už schválené politiky EÚ (do jari 2019) znížilo by to emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 46 percent oproti roku 1990.

S názorom, že navrhované ciele sú príliš nízke, súhlasí aj štúdia think-tanku Sandbag z marca 2019. Tá zohľadňuje nielen politiky EÚ, ale aj verejné záväzky štátov o útlme uhlia. Podľa štúdie by Európska únia dosiahne 50 percentný cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 bez väčších problémov. Stačí, ak členské štáty dodržia už schválené politiky a záväzky.

Aj desatina stupňa zaváži, tvrdia klimatológovia

Je veľký rozdiel v tom, či globálna teplota stúpne o 1,5°C alebo o 2°C, upozorňuje klimatický panel OSN. Ak sa udrží oteplenie na úrovni 1,5°C, výrazne tým stúpne šanca pre záchranu tropických koralových útesov. V oblasti Stredomoria by sa dostupnosť vodných zdrojov zhoršila dvojnásobne pri oteplení do 2°C v porovnaní s 1,5 °C.

Ak by globálna teplota stúpla o 2°C, niektoré z najhustejšie obývaných regiónov sveta ako je južná Ázia, by čelili výrazne vyššiemu riziku straty poľnohospodárskych výnosov v dôsledku kombinácie extrémne vysokých teplôt vzduchu a dlhotrvajúceho sucha.

„Obmedzenie globálneho otepľovania na úroveň 1,5 °C by takisto poskytlo ľuďom a prírodným spoločenstvám dlhší čas pre adaptáciu na nové klimatické podmienky,“ hovoria klimatológovia.