Europoslanec Hajšel: Zemný plyn určite zohrá úlohu pri znižovaní emisií

Plynová elektráreň Malženice, ktorá zatiaľ nebola uvedená do prevádzky. [TASR/Henrich Mišovič]

V plánovaní energetickej transformácie sa musia zohľadňovať aj negatívne dôsledky pre tie najzraniteľnejšie sociálne skupiny, vyzýva europoslanec za Smer-SD Robert Hajšel.

Zemný plyn bude ešte niekoľko desaťročí zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri transformácii na nízkouhlíkovú ekonomiku, respektíve pri dekarbonizácii.

Myslí si to slovenský europoslanec Robert Hajšel (zvolený za Smer-SD a člen frakcie S&D), ktorý sa tento týždeň vo Vysokých Tatrách zúčastnil na jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

„Zohrá veľkú úlohu aj pri znižovaní úrovne skleníkových plynov v celej Európskej únii, a tak to bude určite aj na Slovensku,“ skonštatoval.

Dôležité postavenie na Slovensku

Zemný plyn podľa neho bude mať dôležité postavenie na Slovensku aj z krátkodobého hľadiska, a to najmä pri prechode kúrenia z uhlia na plyn, čo môže mať hneď veľký efekt na znižovanie emisií skleníkových plynov.

„Je tu aj otázka bioplynu, ale zase z toho dlhodobého hľadiska, určite bude rásť tendencia nahrádzať plyn obnoviteľnými zdrojmi energie. Plyn však naďalej ostane, podobne ako jadro, súčasťou energetického mixu pre viaceré európske krajiny,“ upozornil Hajšel.

Čaputová na klimasummite: Užívame si pokrok, ale zabudli sme zaplatiť účet

Slovenská prezidentka sa na klimatickom summite prihlásila k iniciatíve svojho rakúskeho kolegu, ktorá je kritická k fosílnym palivám. Vyšehradskú skupinu, ani jadrovú energiu nespomenula.

Nálady v tomto smere v Európskom parlamente sú podľa neho rôzne. Existujú tam radikálnejšie sily, ktoré požadujú veľký a intenzívny prechod na obnoviteľné zdroje za každých okolností, ďalej sú takí, ktorí si želajú, aby nárast podielu obnoviteľných zdrojov pri výrobe energie postupne narastal.

„Na druhej strane sú aj takí, ktorí sa snažia tento proces pribrzdiť a tvrdia, že všetky negatívne projekcie o klimatických zmenách sú v podstate výmyslom, ktorý slúži na to, aby tí, ktorí nabiehajú na tieto nové technológie, ich vedeli v praxi lepšie využiť a speňažiť,“ dodal Hajšel.

Sociálne citlivá transformácia

Vo frakcii sociálnych demokratov je podľa neho názor, že prechod by mal byť čo najintenzívnejší, no zároveň, aby sa vykonával citlivo. Aj preto bude v prechodnom období zohrávať veľmi dôležitú úlohu práve plyn.

„Musia sa zohľadňovať aj negatívne dôsledky pre tie najzraniteľnejšie sociálne skupiny. Na to by sa dal využiť v ďalšom programovacom období 2021 – 2027 fond pre energetickú transformáciu. Z neho by sa dali refinancovať rôzne schémy podpory v tých najzraniteľnejších oblastiach, napríklad pri nahradzovaní uhoľných elektrární inými zdrojmi energie, hlavne aj tepla pre domácnosti,“ ozrejmil slovenský europoslanec.

Zemný plyn si silné postavenie v slovenskom priemysle udrží zrejme aj v budúcom desaťročí

Napriek silnej úlohe plynu v slovenskom energetickom mixe vláda do dnešného dňa nepredstavila víziu jeho budúceho vývoja. Jeho spotreba bude závisieť od rozvoja energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov, či trendov v jednotlivých sektoroch.

Dodal, že v rámci Európskeho parlamentu je konsenzus a Európa by mala byť v tomto smere príkladom, najmä v súvislosti so záväzkami z Parížskej dohody.

„Aj keď je pravda, že Európa sa podieľa len desiatimi percentami na produkcii skleníkových plynov vo svete, mali by sme byť v podstate prvým kontinentom, ktorý sa dopracuje k neutrálnej klimatickej ekonomike,“ dodal na záver Hajšel.