Europoslanec Hojsík odmieta investície do veľkých plynovodov, odporúča bioplyn

Europoslanec Martin Hojsík (PS, Obnovme Európu) na diskusii EURACTIV.sk o zemnom plyne. [EURACTIV/Štefan Bako]

Zástupca Progresívneho Slovenska v Európskom parlamente považuje za prioritu energetickú efektívnosť budov, udržateľné využívanie obnoviteľných energií vrátane biometánu a biomasy, ako aj malé lokálne zdroje energie.

Martin Hojsík úplne nevylučuje verejné financovanie plynárenskej infraštruktúry. Odmieta však verejné investície do veľkých plynovodov. Platí to aj pre južný plynovodný koridor či slovensko-poľské prepojenie, ktoré Európska únia podporuje s cieľom zvýšenia energetickej bezpečnosti.

„Mali by sme si dať pozor, aby nešli veľké investície – aj z peňazí Európskej únie – do výstavby ďalšej rozsiahlej infraštruktúry na plyn, pretože to nemá želaný účinok, čo sa týka klimatickej zmeny,“ uviedol europoslanec Progresívneho Slovenska zaradený v liberálnej frakcii Obnovme Európu.

Hojsík oceňuje zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku vďaka zemnému plynu, no za priority verejnej politiky teraz považuje energetickú efektívnosť v budovách, udržateľné využitie obnoviteľných energií vrátane bioplynu a biomasy, ako aj budovanie malých lokálnych zdrojov.

Vyplynulo to z podujatia „Miesto plynu v energetickej transformácii Slovenska“, ktoré portál EURACTIV.sk zorganizoval 24. júna. Hojsík bude v Európskom parlamente podľa predbežných informácií členom výboru pre životné prostredie a náhradník vo výbore pre energetiku.

Spochybnenie dlhodobej návratnosti

Hojsík pripustil, že palivový mix vo vykurovaní slovenských domácností sa v prospech zemného plynu zmenil vďaka predchádzajúcej masívnej plynofikácii v 90. rokoch. „Malo to pozitívny efekt aj na kvalitu ovzdušia (…) Napriek mojej kritickosti k plynu ako fosílnemu palivu je toto prínos, ktorý sa nedá odoprieť,“ povedal Hojsík v diskusii.

Hoci koniec plynu v Únii podľa neho nastane neskôr ako v prípade uhlia, na ceste k nízkouhlíkovej ekonomike zostáva neodvrátiteľný. „Plyn je fosílne palivo a v konečnom dôsledku budeme musieť utlmiť jeho využívanie,“ povedal novozvolený europoslanec.

EURACTIV Podcast | Aké je miesto plynu v energetickej transformácii Slovenska?

O zemnom plyne, vodíku a bioplyne v kontexte nízkoemisnej ekonomiky diskutovali europoslanec Martin Hojsík, analytici Európskej komisie a envirorezortu Lívia Vašáková a Pavol Široký, ako aj zástupcovia priemyslu Ján Klepáč a Ján Weiterschütz. 

Podotkol, že spaľovanie plynu by nebolo ani ekonomicky prínosné. „Ďalšie investície do plynárenskej infraštruktúry v rámci EÚ nie sú zmysluplné práve pre ich dlhodobú návratnosť. Návratnosť bude v desiatkach rokov, pričom už počas tejto doby by sme mali znižovať spotrebu plynu v Európe,“ vysvetlil Hojsík.

Europoslancovi prekážajú aj úniky metánu, hoci podľa šéfa Slovenského plynárenského a naftového zväzu Jána Klepáča sú na Slovensku len na úrovni 1,3 – 1,6 percenta.

„To nie je len o tom, čo unikne u nás, to je aj o tom, čo unikne po ceste. Nemám informáciu, aké sú úniky v Rusku a na Ukrajine počas tranzitu. A obávam sa, že nie sú práve najmenšie. Toto potom veľmi rapídne ničí environmentálny profil plynu. V momente, keď sú (úniky metánu) tri percentá, sú dopady také zlé ako v prípade uhlia,“ vysvetlil Hojsík.

Kritika TAP aj Nord Streamu 2

Európska únia dnes prostredníctvom nenávratnej finančnej podpory a pôžičiek z Európskej investičnej banky (EIB) financuje viacero plynovodných projektov spoločného záujmu (PCI).

Slovensko-poľské prepojenie, ktoré sa práve stavia, získalo oba typy podpory. Jeho zhotovitelia, Eustream a Gaz-System, získali spolu dotáciu 112 miliónov eur z Nástroja na prepájanie Európy v roku 2017. Vlani zase Eustream na projekt získal od EIB pôžičku 70 miliónov eur. Celkové náklady na prepojenie majú byť podľa odhadov 270 miliónov eur, pričom slovenská časť má stáť 142 miliónov.

Banka Únie požičia peniaze na plynovod z Poľska. Klimatické ciele tým vraj neohrozí

Poľsko je posledná susedná krajina, s ktorou Slovensko nemá plynové prepojenie. Pôžičkou sedemdesiatich miliónov eur k vybudovaniu slovensko-poľského plynovodu prispeje aj Európska investičná banka.

Interkonektor s obojsmerným tokom má v strednej Európe zvýšiť energetickú bezpečnosť a znížiť emisie. Slovensko totiž vďaka nemu bude mať prístup k terminálu na skvapalnený zemný plyn u severného suseda, do Poľska zase privedie z juhu viac zemného plynu, ktorý nahradí uhoľné elektrárne.

EIB tiež požičala 1,5 miliardy eur na stavbu Transjadranského plynovodu (TAP), ktorý je súčasťou južného plynovodného koridoru.  Celkové náklady TAP sa odhadujú na asi 5 miliárd eur. Európe, ktorá dnes v dovoze plynu závisí z vyše jednej tretiny na Rusku, otvára cestu ku kaspickému plynu. V budúcnosti by sa menšie množstvá mohli dostať aj ku krajinám Vyšehradskej skupiny.

O južnom plynovodnom koridore Hojsík povedal, že „nie je malým prepojením, ale veľkou trasou na prívod plynu do Európy.“ Vníma ho ako príklad projektu, ktorý môže predražiť prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Podčiarkol však, že za nepotrebný považuje aj plynovod Nord Stream 2, ktorý Ukrajinu a krajiny strednej Európy pripraví o časť príjmov z prepravy zemného plynu.

Obmedzené využitie vodíka a CCS

Hojsík tvrdí, že plynárenská infraštruktúra nie je konkurencieschopná ani v skladovaní energie pre elektrické siete závislé na volatilných obnoviteľných zdrojoch ako slnko a vietor.

„Podľa analýz, ktoré zverejnil Bloomberg, budú batérie okolo roku 2022 lacnejšie ako využívanie plynu na vyrovnávanie výkyvov počas špičky,“ skonštatoval. „Prečo by mal odberateľ nakupovať elektrinu z plynovej elektrárne, keď ju môže mať lacnejšiu z batériového úložiska?“ opýtal sa europoslanec.

Nebránime sa ozeleneniu, hovorí šéf plynárov

Zemný plyn môže zohrať pozitívnu úlohu v nahrádzaní uhlia. Po roku 2030 sa však jeho úloha výrazne zníži, čo vytvorí väčší priestor pre bioplyn, syntetický plyn, vodík a zachytávanie a skladovanie uhlíka.

Bývalý aktivista Greenpeace sa pozerá skepticky tiež na niektoré z technológií, vďaka ktorým môže plynárenstvo ozelenieť. Člen výkonného výboru Národnej vodíkovej asociácie Slovenska Ján Weiterschütz na podujatí obhajoval primiešavanie vodíka do zemného plynu.

„Vodík je úžasné médium, ale jeho použitie v plynových rozvodoch je do istej miery obmedzené. Skôr ho vidím ako samostatné médium pre uskladnenie energie. V tomto má naozaj veľký potenciál,“ komentoval Hojsík.

V prípade zachytávania a skladovania uhlíka (CCS) z využívania zemného plynu vidí dve hrozby. „Čo sa týka CCS, neviem vylúčiť, že to nakoniec budeme potrebovať. Ale vidím to skôr ako záchrannú brzdu. Riziko vidím v tom, že CCS bude použité ako výhovorka, aby sa neustupovalo od využívania fosílnych palív.“ Ďalšie riziko vidí v možnom úniku CO2 do ovzdušia. „Keby nám takto ukladané plyny začali unikať, predstavuje to celoplanetárne riziko,“ varoval europoslanec.

Udržateľný biometán a biomasa

Zo zelených plynárenských technológií sa prihovoril len za biometán z bioplynu vyrobeného udržateľným spôsobom. Za potenciálny zdroj biometánu považuje na Slovensku obrovské množstvo biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré dnes končí v zmesovom odpade.

„Dúfam, že bioplynky budú konkurencieschopné o pár rokov aj bez dotácií. Či pôjde (biometán) do distribučnej siete plynu alebo sa využije v mieste výroby, je ekonomická otázka o tom, ako to najlepšie nastaviť. Je to obnoviteľný zdroj energie, ak bude citlivo a udržateľne využívaný,“ myslí si Hojsík.

Bude Slovensko vyrábať z odpadu bioplyn?

Životnému prostrediu by prospelo, keby ľudia namiesto odpadu kúrili zemným plynom. Či ešte lepšie – bioplynom.

Súhlasí aj s udržateľným využívaním biomasy. V diskusii vyzdvihol projekt environmentálnej organizácie Priatelia Zeme-CEPA na Podpoľaní. Vo vykurovaní tam pomohla nahradiť plyn miestnou odpadovou drevnou biomasou. „Toto sú veci, ktoré dokážu energetiku pretvárať,“ zhodnotil Hojsík.

V úvode svojho mandátu v Európskom parlamente sa chce zamerať na zvýšenie výdavkov na klímu v pripravovanom sedemročnom európskom rozpočte. „Dúfam, že sa priblížime k 40 percentám, ako to chce europarlament. Členské štáty sú skôr zatiaľ za 25 percent,“ skonštatoval. Zároveň si myslí, že „to nie je o množstve peňazí, ale o koherentnosti politík.“

„Slovensko aj iné štáty robia tú chybu, že hovoria jedno a peniaze tlačia do iného,“ tvrdí europoslanec. Všetky opatrenia financované z európskeho rozpočtu musia byť podľa neho uhlíkovo pozitívne alebo neutrálne vrátane projektov spoločného záujmu.