Európska investičná banka dala stopku fosílnym palivám, za bolo aj Slovensko

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Projekty zamerané na uhlie alebo ropu sa od roku 2022 k pôžičkám EIB nedostanú, zemný plyn podľa environmentálnych aktivistov nemá dvere úplne zatvorené.

Novú energetickú stratégiu, v ktorej Európska investičná banka (EIB) zo svojho financovania vylučuje fosílne palivá, vo štvrtok (14. novembra) večer schválili zástupcovia z 19 členských krajín EÚ. Za hlasovalo aj Slovensko.

Ministerstvo financií tvrdí, že Slovensko návrh novej energetickej stratégie podporovalo od začiatku a aktívne sa vyjadrovalo za schválenie „ambicióznej energetickej politiky bez dodatočných odkladov“.

Ešte pred pár týždňami sa však k hlasovaniu odmietlo jasne vyjadriť a s hodnotením stratégie chcelo počkať až na jej schválenie.

Slovensko ešte nevie, či podporuje európske financovanie zemného plynu

Ministerstvo financií vyjadruje podporu klimatickým ambíciám Európskej investičnej banky, ministerstvo hospodárstva zas zdôrazňuje úlohu zemného plynu v prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Rezort financií tiež hovorí, že práve Slovensko do stratégie presadilo výraznejšiu podporu v oblasti energetickej efektívnosti s dôrazom na garantované služby, ktoré umožňujú rekonštruovať verejné budovy čisto zo súkromných zdrojov.

„Investičné náklady uhrádza súkromný dodávateľ a tieto sú následne po rekonštrukcii splácané z dosahovaných energetických úspor,“ vysvetľuje ministerstvo.

Klimatická banka

Okrem stopky pre fosílne palivá a dôrazu na energetickú efektívnosť stratégia obsahuje aj ďalšie opatrenia, ktoré majú z EIB spraviť európsku klimatickú banku.

Investičná banka chce medzi rokmi 2021 a 2030 investovať do boja proti klimatickej zmene a environmentálnej udržateľnosti 1 bilión eur. Od roku 2025 by potom mala na tieto účely smerovať viac než polovica prostriedkov EIB.

Banka sa tiež zaviazala pomôcť spravodlivej transformácií regiónov, ktoré sú závislé od fosílnych palív. Krajinám, ktoré budú čerpať financie z fondu pre spravodlivú transformáciu, umožní získať pôžičku až na 75 percent projektu.

Aktivistov trápi zemný plyn

Environmentálni aktivisti rozhodnutie EIB vítajú a vyzývajú ostatné medzinárodné finančné inštitúcie, aby európsku banku nasledovali. Niektorí však upozorňujú, že financovanie zemného plynu nebude ani po roku 2020 úplne vylúčené.

Podpora „zelených plynov“ napríklad podľa európskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) znamená, že EIB môže teoreticky aj naďalej financovať infraštruktúru na prepravu zemného plynu. Stačí, keď predkladateľ projektu vyhlási, že sa bude v budúcnosti využívať na nízkouhlíkové plyny.

Mimovládke sa nepáči ani limit 250 gramov CO2 na kWh elektrickej energie pre financovanie elektrární. Ten podľa nej môžu spĺňať aj efektívne plynové elektrárne.

Pri odsunutí ukončenia financovania plynárenských projektov na koniec roka 2021 zas WWF vníma riziko, že zemnému plynu sa na poslednú chvíľu podarí získať pôžičky v hodnote niekoľkých miliónov eur, ktoré tým pádom nebudú smerovať na boj proti klimatickej zmene.

„EIB nesmie využívať výnimky vo svojej energetickej stratégii, ktoré jej umožňujú aj naďalej financovať niektoré projekty spojené so zemným plynom. Mala by sa sústrediť exkluzívne na zdroje čistej energie ako sú vietor a slnko. Len takýto spôsobom sa transformuje na európsku klimatickú banku,“ konštatoval ekonóm WWF Sébastien Godinot.

Vazil Hudák: Útlm financovania plynu by mal byť postupný, nie šokový

Slovensko potrebuje legislatívu, ktorá podporí využitie obnoviteľných zdrojov, hovorí VAZIL HUDÁK. Z postu viceprezidenta Európskej investičnej banky odchádza budovať český Národný rozvojový fond.

Nemecko prekvapilo

Ani pootvorené dvere pre plynárenské projekty však podľa Greenpeace nepresvedčili Poľsko, Rumunsko a Maďarsko, ktoré hlasovali proti prijatiu stratégie. Z rovnakého dôvodu sa hlasovania zdržali Estónsko, Litva, Cyprus a Malta.

Rakúsku a Luxembursku zas prekážalo, že EIB bude aj naďalej môcť financovať projekty jadrovej energie, preto sa tiež rozhodli nehlasovať.

Za stratégiu sa naopak nakoniec vyslovilo  Nemecko, o ktorom sa ešte deň pred hlasovaním hovorilo, že sa zdrží. Dôvodom mali byť nezhody medzi jednotlivými ministerstvami.