Európska komisia kritizuje Slovensko za nízky cieľ pre obnoviteľné zdroje

Veternú energiu Slovensko prakticky nevyužíva. [EPA-EFE//TOLGA BOZOGLU]

Národné energetické a klimatické plány sú podľa európskej exekutívy nedostatočné v oblasti obnoviteľných zdrojov energie aj energetickej efektívnosti. Dosiahnutie klimatických cieľov si bude vyžadovať kolektívne zvýšenie úsilia.

Európska komisia v utorok (18. júna) zverejnila posúdenie návrhov plánov členských štátov na dosiahnutie cieľov Európskej únie v oblasti energetickej únie a dohodnutých cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy na rok 2030.

Komisia upozornila na to, že vo viacerých oblastiach je priestor na zlepšenie, čo platí pre všetky členské štáty vrátane Slovenska.

Desať odporúčaní

Európska exekutíva vo svojej správe predložila Slovensku desať odporúčaní, ktoré by vláda mala zohľadniť pri vypracovaní konečného národného plánu, ktorý musí byť predložený Komisii do konca tohto roka:

  1. Výrazne zvýšiť úroveň ambícií na rok 2030 na podiel energie z obnoviteľných zdrojov z 18 percent na aspoň 24 percent, zvýšiť ambície v sektore vykurovania a chladenia, zaviesť do praxe vhodné opatrenia na splnenie cieľa v oblasti dopravy a predložiť konkrétne kroky na zníženie administratívneho zaťaženia, ako aj v súvislosti s podpornými rámcami pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov. Komisia žiada aj ďalšie podrobnosti o konkrétnych krokoch na zabezpečenie udržateľnosti dodávok a využitia biomasy v energetike vzhľadom na významný podiel biomasy na Slovensku v rámci energetického mixu.

K nízkouhlíkovej ekonomike sa Slovensko dostane obnovou budov

Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov, píše RICHARD PAKSI.

  1. Zvýšiť úroveň ambícií v oblasti konečnej aj primárnej energetickej spotreby a poskytnúť riadnu kvantifikáciu úspor energie očakávaných v dôsledku plánovaných politík a opatrení.
  2. Konkretizovať opatrenia na podporu cieľov energetickej bezpečnosti v oblasti diverzifikácie a znižovania energetickej závislosti vrátane opatrení na zabezpečenie flexibility a dlhodobých dodávok jadrových materiálov a paliva vzhľadom na rozvoj kapacít na výrobu jadrovej energie.
  3. Určiť výhľadové ciele a hodnoty, pokiaľ ide o integráciu trhu, a najmä opatrenia na rozvoj konkurenčnejších veľkoobchodných a maloobchodných trhov vrátane pokroku smerom k plne trhovým cenám.
  4. Objasniť národné ciele a ciele financovania v oblasti výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti, ktoré súvisia s energetickou úniou a ktoré sa majú dosiahnuť v rokoch 2023 až 2030.
  5. Pokračovať v konzultáciách so susednými štátmi EÚ a v regionálnej spolupráci v rámci Vyšehradskej štvorky (V4) a v rámci skupiny pre plynové prepojenie krajín strednej a juhovýchodnej Európy (CESEC), ako aj v dvojstrannej spolupráci napríklad s Českom v oblasti elektrických distribučných sústav. Regionálna spolupráca by sa mala zamerať na ďalšiu integráciu vnútorného trhu s energiou, hodnotenie primeranosti sústav, otázky spravodlivého prechodu a dekarbonizáciu, ako aj na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a ich vplyv na energetické sústavy.
  6. Rozšíriť analýzu investičných potrieb a zdrojov vrátane primeraného financovania na národnej, regionálnej a únijnej úrovni, ktorá sa v súčasnosti poskytuje len na aspekty energetickej efektívnosti a výskumu.

Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou

Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.

  1. Vytvoriť zoznam všetkých energetických dotácií vrátane dotácií na fosílne palivá a prijatých opatrení, ako aj plánov na ich postupné ukončenie.
  2. Doplniť analýzu interakcií s politikou v oblasti kvality ovzdušia a emisií do ovzdušia, v ktorej sa predložia a kvantifikujú vplyvy znečistenia ovzdušia v rôznych scenároch, poskytnú podkladové údaje a zohľadnia synergie a účinky kompromisu.
  3. Lepšie integrovať aspekty spravodlivého a férového prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku, najmä poskytnutím podrobnejších informácií o vplyvoch plánovaných zámerov, politík a opatrení na sociálnu oblasť, zamestnanosť a pracovné zručnosti. Konečný národný energetický a klimatický plán by sa mal zaoberať účinkami tohto prechodu na obyvateľov žijúcich v uhoľnom regióne hornej Nitry a prepojiť sa s vládnym akčným plánom transformácie tohto regiónu. Zároveň by sa mal zaoberať aj zmenami v iných energeticky náročných odvetviach a mal by viac rozvinúť koncepciu riešenia otázok energetickej chudoby.

Nedostatočné plány

V posúdení Komisie sa konštatuje, že národné plány dokazujú, že bolo vyvinuté značné úsilie, ale sú viaceré oblasti, v ktorých existuje priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o cielenú politiku zameranú na dosiahnutie cieľov stanovených na rok 2030 a zabezpečenie smerovania Únie ku klimatickej neutralite v dlhodobejšom horizonte.

Slovensko nakoniec podporí cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu

Premiér Peter Pellegrini to vyhlásil v utorok po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, ktorá tento krok uvítala. Ešte v pondelok hovoril Úrad vlády niečo iné. 

EÚ je prvou veľkou ekonomikou sveta, ktorá zaviedla právne záväzný rámec na splnenie svojich záväzkov podľa parížskej klimatickej dohody. Jej členské štáty po prvý raz vypracovali návrhy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.

Podľa Komisie tieto plány sú však nedostatočné tak z hľadiska ich príspevku v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj energetickej efektívnosti. Dosiahnutie celkových cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky si bude vyžadovať kolektívne zvýšenie úsilia.

Nič nie je perfektné

Podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič v správe pre médiá uviedol, že prostredníctvom prvých národných plánov v oblasti energetiky a klímy preniká problematika energetickej únie na národnú úroveň.

„Všetky členské štáty rovnako ako EÚ vypracúvajú politiky zamerané na transformáciu v oblasti klímy a energetiky integrovaným spôsobom a s desaťročným výhľadom. Všetky členské štáty dodali v pomerne krátkom čase pôsobivé návrhy. Žiadny z návrhov však nie je perfektný,“ opísal situáciu Šefčovič.

Slovenský eurokomisár dodal, že konečné plány je potrebné predložiť do konca tohto roka, pričom odporúčania Komisie ukazujú, kde je potrebné vynaložiť viac úsilia – niekde sú potrebné vyššie ambície, inde je potrebné bližšie rozpracovať politiku, lepšie špecifikovať investičné potreby alebo klásť väčší dôraz na sociálnu spravodlivosť.

Problematické oblasti

Eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete pripomenul, že vlani v novembri Komisia navrhla, aby sa Európska únia do roku 2050 stala neutrálnou z hľadiska klímy.

Eurokomisár pre klímu: Štáty musia do prípravy plánov zapojiť verejnosť

Európa by mala načúvať mladým ľuďom v uliciach, hovorí pre EURACTIV.sk eurokomisár pre energetiku a klímu, MIGUEL ARIAS CAñETE. Svet podľa neho má ešte trochu času, aby stabilizoval klimatické zmeny, ale už si nemôže dovoliť váhať.

„Ukázali sme, ako možno napredovať, a zároveň sme sa postavili na čelo tohto procesu. Je potešujúce vidieť, že čím ďalej, tým viac členských štátov nasleduje náš príklad a pracuje na dosiahnutí tohto cieľa. Preštudoval som návrhy národných plánov a je nepochybné, že členské štáty vynaložili v tejto oblasti značné úsilie. Konečné plány však musia byť ešte ambicióznejšie, aby sa EÚ dostala na správnu cestu v boji proti zmene klímy a pri modernizácii nášho hospodárstva,“ uviedol komisár.

Komisia sa vo svojej analýze návrhov národných plánov zamerala na ich súhrnný príspevok k dosiahnutiu cieľov EÚ v rámci energetickej únie a jej cieľov na rok 2030. Návrhy plánov sú v ich súčasnej podobe nedostatočné tak z hľadiska ich príspevku v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj energetickej efektívnosti. V prípade obnoviteľných zdrojov energie by rozdiel mohol dosahovať až 1,6 percentuálneho bodu (pb). Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, rozdiel môže predstavovať až 6,2 pb (pri zohľadnení spotreby primárnej energie) alebo 6 pb (pri zohľadnení konečnej spotreby energie).

Ešte šesť mesiacov

Členské štáty majú teraz šesť mesiacov na to, aby zvýšili ambície na národnej úrovni. Národné plány by mali zabezpečiť jasnosť a predvídateľnosť pre podniky a finančný sektor s cieľom stimulovať potrebné súkromné investície.

Zároveň členským štátom uľahčia programovanie financovania v rámci budúceho viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

Podľa právnych predpisov EÚ týkajúcich sa energetickej únie musia členské štáty náležite zohľadniť odporúčania Komisie alebo verejne zdôvodniť, prečo tak neurobili. Členské štáty sú povinné zapojiť do vypracúvania konečných plánov verejnosť a tieto plány predložiť do konca tohto roka. Termín na predloženie konečných plánov je 31. december 2019.