Európskej únii aj Nemecku sa emisie darí znižovať aj napriek útlmu jadra

Belgická atómka Doel [EPA-EFE/Julien Warnand]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Európske jadrové fórum 2018

Atómová energia v 90. rokoch výrazne prispela k dekarbonizácii európskej elektroenergetiky. Tá však dnes pokračuje najmä vďaka obnoviteľným zdrojom energie. Platí to aj pre Nemecko. 

Emisie skleníkových plynov v Európskej únii sa v roku 2016 znížili o 0,4 percenta. Vyplýva to z údajov, ktoré na konci mája zverejnila Európska environmentálna agentúra.

O 0,4 percenta sa emisie znížili medzi rokmi 2015 a 2016. Ak sa z výpočtov vynechajú letecké emisie, medziročné zníženie je ešte výraznejšie: o 0,6 percenta.

Zníženie pripisuje agentúra pozitívnym trendom v energetike. Pre výrobu tepla a elektriny sa spaľovalo menej uhlia. Pripomína však, že sektor cestnej dopravy svoje emisie zvýšil a utlmil tak výraznejší dopad energetiky na znižovanie emisií v Únii.

Medzi rokmi 1990 a 2016 znížila Únia svoje celkové emisie o 24 percent (o 22 percent po zohľadnení sektora leteckej dopravy). Predčasne tak prekonala cieľ, ktorý si sama stanovila: znížiť emisie o 20 percent do roku 2020. Úspešných 27 rokov možno podľa agentúry pripísať klimatickým politikám, ekonomickým faktorom a v priemere miernejším zimám. Najvýraznejšiu redukciu emisií dosiahol energetický sektor, a to vďaka energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov a zemnému plynu, ktorý nahradili uhlíkovo intenzívnejšie uhlie a ropu.

Jeden z hlavných argumentov zástancov jadrovej energie pre udržovanie existujúcich a budovanie nových atómiek je úloha jadra v boji proti klimatickým zmenám. Jadrová energia v analýze Európskej environmentálnej agentúry však zvlášť nevyniká. Aký je jej skutočný význam v znižovaní emisií skleníkových plynov v Európe?

Nízka uhlíková stopa jadra

Jadrová energia už z definície produkuje menej emisií ako ostatné konvenčné zdroje. Správa Svetovej jadrovej asociácie (WNA) z roku 2011, ktorá skomplikovala údaje z viacerých štúdií, dokonca tvrdí, že jadrová energia má pri zohľadnení stredných hodnôt nižšiu uhlíkovú stopu ako biomasa a fotovoltaika.

Uhlíková stopa zdrojov energie [WNA]

Pri výrobe jedného gigawattu elektriny z jadra elektriny vzniká podľa WNA 29 ton CO2. Biomasa je na úrovni 45 ton, fotovoltaika 85 ton. Správa berie do úvahy celý životný cyklus zdroja, teda aj jeho výstavbu, čo je dôvod, prečo sa jadrové a obnoviteľné zdroje nezvyknú nazývať bezuhlíkovými, ale nízkouhlíkovými.

V prípade ostatných konvenčných zdrojov však vzniká uhlík aj pri spaľovaní. Preto majú oveľa vyššiu uhlíkovú stopu ako jadro. Zemný plyn je na 499 tonách, hnedé uhlie až na 1 054 tonách.

Druhý najdôležitejší zdroj elektriny

Jadrová energia má druhý najväčší podiel na výrobe elektriny v Európskej únii. Podľa spoločnej štúdie Agora Energiewende a Sandbag sa v roku 2017 zo štiepenia jadra vyrobilo 25,6 percenta elektriny. Najväčší podiel mali s 30 percentami obnoviteľné zdroje.

Oba typy zdrojov však zažívajú úplne opačný trend. Množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov medzi rokmi 2010 a 2017 stúplo zo 679 na 974 terrawatthodín. Množstvo elektriny z jadra sa v tom istom čase znížilo z 917 na 830 terrawatthodín. Za osem rokov obnoviteľné zdroje preskočili jadro a plyn a posunuli ich na druhé a tretie miesto.

Výroba elektriny v EÚ [Agora, Sandbag]

Až polovicu elektriny z jadra vyrobí Francúzsko. V roku 2017 to bolo 400 terrawatthodín. Francúzsko má tiež najvyšší podiel jadra vo výrobe elektriny – presahuje 70 percent. Ostatné krajiny Únie vyrobia v atómkach spoločne len o trochu viac elektriny. Druhé najväčšie množstvo elektriny vyrobilo z jadra v roku 2017 Nemecko: 76 terrawatthodín. Po ňom nasledujú Spojené kráľovstvo, Švédsko, Španielsko a zvyšné členské štáty spolu.

Výroba elektriny z jadra [Agora, Sandbag]

Rozmach konkurenta jadrovej energie

Obnoviteľné zdroje, hlavný nízkouhlíkový konkurent jadrovej energie, zažívajú v Európe rozmach. Nielen, že sa udržuje podiel hydroelektrární, ale sa aj zvyšuje podiel ďalších zelených energií – veternej a solárnej energie a biomasy. V roku 2017 dosiahli tieto tri zdroje takmer 21-percentný podiel na výrobe elektriny v Únii. V roku 2010 to bolo len 9,1 percenta.

V roku 2017 dokonca vietor, slnko a biomasa prekonali výrobu elektriny z čierneho a hnedého uhlia. Kým z týchto obnoviteľných zdrojov sa vyrobilo 679 terrawatthodín elektriny, z uhlia 669 terrawatthodín.

Výroba elektriny z uhlia a obnoviteľných zdrojov [Agora, Sandbag]

Nemecko známe svojou Energiewende (energetická transformácia) je jednoznačne najväčším výrobcom elektriny z týchto obnoviteľných zdrojov. Podľa analytického portálu Clean Energy Wire z nich Nemci v roku 2017 vyrobili 218 terrawatthodín. Podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe elektriny v krajine je 30 percent, čo je druhý najvyšší v Únii. V podiele Nemcov predbehli len Dáni so 74 percentami.

Nemecká Energiewende

Práve Nemecko sa po jadrovej katastrofe vo Fukušime v roku 2011 rozhodlo urýchliť svoj útlm jadra a ešte viac podporiť výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ako je na tom so svojím energetickým mixom dnes?

Podľa Clean Energy Wire tvorili obnoviteľné zdroje najväčšiu časť vyrobenej elektriny v roku 2017: 33,3 percenta. Medzi jednotlivými zdrojmi dominovali veterné elektrárne na pevnine (13,6 percenta z celkovej vyrobenej elektriny v Nemecku), po ktorých nasledovala biomasa (7,0), solárna energia (6,1), vodné elektrárne (3,1), veterné turbíny ma mori (2,7) a odpad (0,9).

Druhý najväčší podiel po celkovom podiele obnoviteľných zdrojov dosiahlo hnedé uhlie (22,5 percenta), tretí čierne uhlie (14,1) a štvrtý zemný plyn (13,2). Až na piatom mieste je s 11,7 percentami jadrová energia. Zostávajú ostatné zdroje s podielom 5,3 percenta.

Ustupuje jadro a čierne uhlie

Medzi rokmi 1990 a 2017 zaznamenali v Nemecku nárast len dva typy palív: obnoviteľné zdroje vyrobili o približne 200 terrawatthodín viac; zemný plyn stúpol o približne 40 terrawatthodín.

Rástli najmä na úkor jadra a čierneho uhlia. Z jadrovej elektriny sa vyrobilo o približne 75 terrawatthodín menej, čierne uhlie kleslo asi o 60 terrawatthodín. Relatívne stabilnú produkciu si zachovali hnedé uhlie a ostatné zdroje. Celková produkcia elektriny v Nemecku bola v roku 2017 vyššia ako v roku 2010, rozdiel vykryli tiež obnoviteľné zdroje.

Výroba elektriny v Nemecku [Clean Energy Wire]

Nemecku sa tak prostredníctvom rastu obnoviteľných zdrojov a poklesu čierneho uhlia postupne darí dekarbonizovať svoj energetický sektor. Škvrnou na jeho Energiewende je však hnedé uhlie, z ktorého v roku 2017 pochádzalo takmer rovnako veľa elektriny ako 27 rokov pred tým.

Uhlíková stopa klesá všade

Hoci uhlíková stopa nemeckej elektroenergetiky od roku 1990 klesá spolu s celoeurópskou aj francúzskou, obrovský podiel uhlia (36,6 percenta) ju aj naďalej udržuje na vysokej úrovni.

V roku 2017 podľa Európskej environmentálnej agentúry dosahovala 424,9 gramu CO2 na kilowatthodinu elektriny, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Únii. Francúzsko, ktoré historicky stavilo na jadro, bolo na 34,8 gramu, teda na jednej z najnižších hodnôt. Uhlíková intenzita výroby elektriny za celú Úniu je 275,9 gramu CO2 na klowatthodinu.

Silná uhlíková stopa sa prejavuje aj na nemeckom príspevku k európskym emisiám CO2 z výroby elektriny a tepla, ukazujú údaje agentúry. Nemecký podiel je až 29,4 percenta. Francúzsko má síce menšiu ekonomiku ako Nemecko, jeho podiel však predstavuje len zlomok toho nemeckého: 3,4 percenta. Poľsko, ktoré má menšiu ekonomiku ako Francúzsko, ale vyrába vyše 80 percent elektriny z uhlia, má až 15,2-percentný podiel na európskych emisiách CO2 z výroby elektriny a tepla.

Skromný príspevok jadra

Aká je teda celoeurópska zásluha jadrovej energie na znižovaní emisií od roku 1990? Odpoveď je, že nižšia ako zásluha obnoviteľných zdrojov energie. Podiel jadrovej energie na znižovaní emisií CO2 vo výrobe elektriny a tepla je podľa najnovších údajov Európskej environmentálnej agentúry nižší ako podiel obnoviteľných zdrojov, a to už od roku 2000. Európskej únii sa dokonca darí emisie znižovať súbežne s postupným útlmom jadrovej energie od roku 2004.

Faktory znižovania emisií [Európska environmentálna agentúra]

Významný príspevok k redukcii emisií malo jadro v 90. rokoch minulého storočia. V rokoch 1991 – 2003 bol jeho podiel na výrobe elektriny a tepla vyšší ako v roku 1990 (29 percent). Vrchol dosiahlo v roku 1997 (32 percent). Od roku 2004 bol podiel jadra každoročne nižší ako v roku 1990. Ústup atómovej energie tak poškodzoval snahy Únie znižovať emisie.

Príspevok obnoviteľných zdrojov je v posledných rokoch však už taký vysoký, že pohodlne vykryje negatívny, ale menší dosah útlmu jadra. Dnes je dokonca niekoľkonásobne väčší ako príspevok jadra kedykoľvek od roku 1990. Pre celú Európsku úniu tak platí to, čo pre Nemecko: napriek ústupu od jadrovej energie dekarbonizácia elektroenergetiky pokračuje vďaka obnoviteľným zdrojom.