Závery Európskej rady sa očakávajú na tému energetickej bezpečnosti, klimatickej diplomacie a vnútorného trhu s energiou. Zvyšné dimenzie Energetickej únie, ktorú podpredseda komisie Maroš Šefčovič predstavil koncom februára, ostávajú v úzadí.
„Bolo by smiešne keby Rada diskutovala o spôsoboch, ako zlepšiť bezpečnosť dodávok, bez toho, aby zdôraznili význam energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov,“ myslí si Brook Riley z Priateľov Zeme. Podľa analýzy Európskej komisie by využitím plného potenciálu energetickej účinnosti únia znížila dodávky zemného plyn u až o 40%.
Ako naznačili minulotýždňové výsledky rokovaní ministrov zodpovedných za energetiku, zameranie diskusií bude najmä na urýchlenie projektov v oblasti energetickej infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné pre posilnenie bezpečnosti dodávok energie v celej EÚ.
Nedostatočná kapacita fyzických prepojení je hlavnou prekážkou efektívneho fungovania trhu s elektrickou energiou najmä v juhozápadnej Európe. Brusel chce do konca roka 2020 zvýšiť cezhraničné prepojenia členských štátov na minimálnu úroveň 10%.
Napríklad, Španielsko a Portugalsko, ktoré sú lídrami vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie, nemôžu kvôli chýbajúcim prepojeniam predávať prebytočnú elektrinu do Francúzska. Citovaným dôvodom je snaha Paríža ochrániť svoj jadrový priemysel.
Projekty budú z časti financované z 315 miliardového Junckerovho balíčka. Tie, ktoré sú na zozname Projektov spoločného záujmu, budú môcť čerpať zdroje z Nástroja na prepájanie Európy, ktorý má k dispozícii až 650 miliónov eur pre rok 2015 a až 5,85 miliardy eur do konca roka 2020. Deadline pre žiadosti o 50% spolufinancovanie sú do 29. apríla.
Regulácia cien a bezpečnosť
Dôležitým bodom na rokovaniach európskych lídrov budú aj predpisy týkajúce sa vnútorného trhu s energiami a znižovanie vplyvov podporných mechanizmov, ktoré tento trh narúšajú. Podľa pokynov k záverom sa bude jednať najmä o vnútroštátne podporné schémy pre obnoviteľné zdroje energie a štátne zásahy do cenotvorby.
Koncept Energetickej únie vyzval k „vážnemu premysleniu“ štátnych zásahov a nekoordinovaných vnútroštátnych politík prostredníctvom ambicióznych právnych predpisov.
Na dôležitosť Energetickej únie pre oblasť konkurencieschopnosti a tvorby cenovej politiky výhodnej z hľadiska koncových užívateľov upozornil po zasadnutí Rady energetických ministrov aj slovenský minister hospodárstva Pavol Pavlis. Ten upozornil, že až bude mať krajina prístup aj na iné trhy s energiami a k novým zdrojom energie, zákonite to vyvinie tlak na tvorbu cien, na ich znižovanie.
Otázne ostáva aj využívanie tzv. kapacitných mechanizmov, ktoré odmeňujú elektrické spoločnosti za množstvo energie, ktorú vyprodukujú a nie množstvo, ktoré reálne predajú. Priaznivci tvrdia, že kapacitný systém zabraňuje výpadkom dodávok a umožňuje nákup voľných kapacít online v prípade nedostatku, alebo na pokrytie spotreby počas špičky.
Európska rada bude diskutovať aj o väčšej transparentnosti trhu so zemným plynom počas krízy a ex ante kontrole kontraktov s tretími krajinami, ktorá čelí ostrej kritike napríklad zo strany maďarského premiéra Viktora Orbána.
Šefčovič už avizoval, že spoločný nákup plynu bude výlučne na dobrovoľnej báze a akékoľvek rokovania budú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ a Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Západoeurópske členské štáty skôr nepodporujú takýto mechanizmus, ktorý by mohlo odporovať pravidlám voľnej súťaže. Členské štáty EÚ v Strednej a Východnej Európy, ktoré sú často závislé od jedného dodávateľa plynu, Ruska, však spoločný nákup vnímajú skôr ako taktickú výhodu.
EurActiv.sk/EurActiv.com