Európski audítori: Spravodlivá transformácia regiónov musí mieriť vyššie

Európsky dvor audítorov, Brusel, Belgicko. [Zdroj: Wikimedia Commons/de Euseson]

Európsky dvor audítorov v novej analýze upozorňuje na vysoké riziko zlyhania Fondu pre spravodlivú transformáciu. Podľa európskych audítorov hrozí, že neprinesie štrukturálne zmeny potrebné na naplnenie klimatických ambícií EÚ.

V súčasnej podobe má Fond pre spravodlivú transformáciu viaceré slabé miesta, upozorňujú európski audítori v analýze.

Podľa autora analýzy Nikolaosa Milionisa je Fond spravodlivej transformácie kľúčovým nástrojom Európskej zelenej dohod. Má byť zárukou, že transformácia uhoľných regiónov bude sociálne ohľaduplná a spravodlivá.

Európska komisia by mala podľa neho zabezpečiť, aby mal nový legislatívny návrh fondu solídny výkonnostný rámec s jasnými podmienkami, cieľmi a ukazovateľmi. Len tak Európska únia dosiahne ambiciózne klimatické ciele EÚ, hovorí Milionis.

Európsky dvor audítorov je európska inštitúcia, ktorá hodnotí, či sú finančné prostriedky EÚ vynakladané účelne.

Chýba zhodnotenie vplyvov

Výška prostriedkov, ktorými má fond disponovať sa mení bez detailnej analýzy a konzultácie so zainteresovanými stranami, upozorňuje analýza.

Fond pre spravodlivú transformáciu, ktorý má byť vlajkovou loďou európskej klimatickej politiky, mal pôvodne výšku 7,5 miliardy eur.

Slovensko má dostať ďalšie stovky miliónov eur na transformáciu priemyselných regiónov

Komisia navrhuje v rámci plánu oživenia európskej ekonomiky navýšiť Fond spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF) z pôvodných 7,5 miliardy eur na 40 miliárd eur.

Kvôli pandémii koronavírusu sa Európska komisia rozhodla navýšiť prostriedky vo fonde na 40 miliárd eur. S touto sumou išla Komisia aj do vyjednávania o rozpočte a fonde obnovy po koronakríze s európskou dvadsaťsedmičkou.

Výsledný kompromis júlového stretnutia lídrov EÚ je 17,5 miliardy eur. To však ešte nemusí byť konečná suma, keďže dohodu zamietol Európsky parlament.

Komisia mala v dôsledku pandémie COVID-19 na vypracovanie zmeneného návrhu fondu a posúdenie pravdepodobných nákladov krátku lehotu. Podľa audítorov je však detailná analýza potrieb hlavným predpokladom pre správne zacielenie a efektívne využitie finančných prostriedkov.

Slabé prepojenie s klimatickými cieľmi EÚ

Podľa analýzy je dôležité, aby národné plány spravodlivej transformácie zahŕňali jasné záväzky v oblasti klimatických cieľov EÚ.

Dohoda európskych lídrov o pláne obnovy však toto odporúčanie audítorov nerešpektuje.

V počiatočnom návrhu Komisie sa hovorilo, že prístup k peniazom z Fondu pre spravodlivú transformáciu budú mať len krajiny, ktoré sa zaviazali k národnému cieľu znížiť emisie oxidu uhličitého do roku 2050 na nulu.
Poľsko je jedinou krajinou, ktorá sa zatiaľ neprihlásila k cieľu uhlíkovej neutrality EÚ, a preto hrozilo, že pri ekologických projektoch príde o miliardy v hotovosti.

Do konečnej dohody lídrov EÚ o rozpočte a pokrízovej obnove sa dostali už značne oslabené kritériá. Uvádza sa v nej, že krajiny, ktoré sa nezaviažu k cieľom v oblasti klímy, môžu napriek tomu čerpať 50 percent prostriedkov Fondu. Aj keď Poľsko neprijalo klimatické záväzky je stále v hre. Využiť na nízkouhlíkovú transformáciu regiónov môže až 1,75 miliardy eur.

Zásada “znečisťovateľ platí”

Audítori ďalej upozorňujú, že oprávnené činnosti v súčasnej podobe Fondu spravodlivej transformácie sú zamerané predovšetkým na plnenie sociálnych a hospodárskych cieľov, a do menšej miery environmentálnych cieľov.

„Na zaistenie súladu s klimatickými cieľmi EÚ by bolo užitočné, keby sa v nariadení priamo uviedli činnosti, ktoré sú z rozsahu podpory vylúčené, pretože vedú k zvýšeniu emisií skleníkových plynov,“ hovorí analýza.

Fond spravodlivej transformácie nepodporí plyn ani jadro, dohodli sa členské štáty

Členské štáty sa zhodli, že Fond pre spravodlivú transformáciu nebude financovať ani jadro, ani zemný plyn. Apely z východnej Európy o úlohe plynu v prechode na uhlíkovú neutralitu tak tomto finančnom nástroji neboli vypočuté. 

Pripomína tiež, že „v súlade so zásadou znečisťovateľ platí by náklady spojené s obnovou pôdy alebo dekontamináciou mal spravidla znášať pôvodca znečistenia.“

Ako vyplýva z ilustrácie 2, ukazovatele dôsledkov prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo sa týkajú najmä hospodárskych a sociálnych vplyvov transformácie. Environmentálne vplyvy sú v súčasnej podobe fondu zohľadňované v minimálnej miere.

Prísnejšie podmienky financovania

Základnou podmienkou financovania transformácie regiónov by malo byť splnenie cieľov, ktoré by boli stanovené v národných plánoch transformácie. Ak by členský štát tieto ciele nesplnil za určitý čas, mal by financie vrátiť, odporúčajú audítori.

Dodávajú, že takéto opatrenie posilní zodpovednosť krajín EÚ za dosiahnuté výsledky.

Problematický je podľa analýzy aj spôsob prideľovania prostriedkov. Podľa súčasnej metodiky by dva členské štáty s podobnými potrebami transformácie dostali podobné finančné prostriedky aj napriek tomu, že jeden štát by sa zaviazal ukončiť uhlíkovo náročné aktivity a aj by to úspešne dosiahol. Druhému by stačilo znečisťujúce činnosti dočasne obmedziť.

Aj keď je navrhovaný spôsob prideľovania prostriedkov zacielený na príslušné regióny, príliš nemotivuje k hĺbkovej, výraznej štrukturálnej zmene, ktorá je potrebná na dosiahnutie klimatických cieľov EÚ, tvrdia audítori.

kriteria pridelovania

Europoslanci: Slovensko na škrty doplatí

Pre Slovensko bude mať zníženie prostriedkov vo Fonde pre spravodlivú transformáciu negatívne dopady, tvrdí europoslanec Robert Hajšel (nom. Smer-SD, S&D), ktorý bol tieňový spravodajca pre tento fond v Európskom parlamente.

Podľa europoslanca Hajšela, bude potrebné pri transformácii regiónov na Slovensku prijať kompromisy. Slovensko podľa jeho slov príde až o 500 miliónov eur na transformáciu uhlíkovo náročných regiónov.

Dohoda je výborná správa, jej jednotlivé časti ale už menej

Dohoda lídrov o pláne obnovy EÚ je výbornou správou pre Slovensko, no oslabenie niektorých programov a nástrojov oproti návrhom Komisie a Parlamentu, na ňu vrhá menej pozitívne svetlo, píše v komentári europoslanec ROBERT HAJŠEL. 

Okrem uhoľného regiónu horná Nitra sa podľa neho pri využití financií z Fondu rátalo so zelenou transformáciou ďalších regiónov na východnom či strednom Slovensku.

„Pôvodne sme sa radovali, že okrem uhoľného regiónu horná Nitra vďaka zvýšenému rozpočtu pôjdu peniaze na zelenú transformáciu aj v iných uhlíkovo a energeticky náročných regiónoch na východnom, ale dokonca aj strednom a západnom Slovensku. Teraz ale bude treba rozhodnúť o tom, či niektoré zo spomínaných regiónov z Národného teritoriálneho plánu vypadnú, alebo všetky dostanú oveľa menej,“ hovorí Hajšel.

Podľa europoslanca Martina Hojsíka (PS, Renew Europe) škrty vo Fonde pre spravodlivú transformáciu znevýhodnia nielen uhoľné regióny, ale aj kraje, ktorých ekonomika stojí na automobilovom priemysle.