Eustream chce pridávať vodík do zemného plynu. Klíme to prospieť nemusí

Eustream plánuje produkciu zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov v najväčšej kompresorovej stanici vo Veľkých Kapušanoch. [EPA/Filip Singer]

Slovenský plynárenský prepravca Eustream chce v roku 2023 prepravovať spolu so zemným plynom päť percent vodíka. Primiešavanie vodíka do plynu môže spôsobiť uviaznutie investícií a rozdrobenie trhu, vystríha časť členských štátov aj Európska komisia.

Primiešavanie vodíka do zemného plynu, takzvaný blending, je spôsob, ako umožniť prepravu a využívanie vodíka v existujúcej plynárenskej sieti. Keďže Slovensko už prepojilo svoje plynovody s s okolitými štátmi, prioritou slovenského prepravcu zemného plynu Eustream už nie je diverzifikácia trás, ale prispôsobenie infraštruktúry na prepravu zmesi zemného plynu a vodíka, uviedla spoločnosť v tlačovej správe.

V otázke, či majú byť podobné investície, podporené z európskych peňazí, sú členské štáty rozdelené.

Podľa odporcov táto technológia umožní pokračovať vo financovaní plynárenskej infraštruktúry, čo ohrozí splnenie európskych klimatických cieľov a dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Podľa zástancov, medzi ktorých patrí aj Slovensko, je ekonomicky výhodné pre rozvoj vodíkového trhu využívať existujúcu plynárenskú infraštruktúru.

Ministri hospodárstva EÚ sa na spoločnom stretnutí v júni nakoniec dohodli na kompromise. Únia má podporiť primiešavanie vodíka do zemného plynu na prechodné obdobie do roku 2030. Prijaté stanovisko Rady EÚ bude slúžiť ako základ pre rokovania s Európskym parlamentom a Komisiou.

Uniknutý návrh Komisie: Zemný plyn patrí medzi zelené investície

Zemný plyn má podľa uniknutého dokumentu Komisie zabezpečiť spoľahlivosť dodávok energie pri výkyvoch spôsobených obnoviteľnými zdrojmi. Tá ho chce preto zaradiť medzi udržateľné investície. Je to greenwashing, varujú ekológovia.

Eustream sa pripravuje

Slovensko dobudovalo chýbajúce prepojenie plynovodov s Poľskom, takže v oblasti diverzifikácie trás si „splnilo úlohu“, hovorí generálny riaditeľ Eustreamu Rastislav Ňukovič.

„Najnovšia iniciatíva nám čoskoro umožní technologicky sa pripraviť na prepravu zmesi zemného plynu a vodíka, a to až do piatich percent prepravovaného objemu. Myslíme si, že to môže priniesť dôležitý impulz pre rozvoj vodíkových kapacít v regióne,“ povedal Ňukovič.

Pri súčasných prepravovaných objemoch to znamená, že Slovensko bude čoskoro pripravené prepravovať teoreticky viac ako dve miliardy metrov kubických vodíka ročne. Podmienkou sú investície do nových technológií na meranie prepraveného vodíka. Eustream ich plánuje inštalovať do dvoch rokov.

Podľa záverov Rady EÚ podobné projekty prispôsobenia plynárenskej infraštruktúry, ktoré sa uchádzajú o finančnú podporu Únie, budú musieť dokázať, že do konca roka 2029 budú slúžiť čisto už len na prepravu vodíka a „nevedú k predĺženiu životnosti zemného plynu“.

Cieľom je podľa Rady „zvýšiť by podiel obnoviteľných plynov v potrubiach“.

Galek: Taxonómia je o udržaní plynárenskej infraštruktúry pri živote

Kritériá pre zelené investície sú v rámci európskych inštitúcií aj medzi členských štátmi horúcou témou. Kontroverzná je najmä otázka, či jadro a plyn patria medzi udržateľné zdroje. Postoj slovenskej vlády je jasný – plynárenská infraštruktúra je kľúčom k dekarbonizácii. 

Plány na obnoviteľný vodík

EUSTREAM zároveň plánuje aj vlastnú produkciu zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov, ktorý bude využívať na pohon kompresorov a postupnú dekarbonizáciu vlastnej prevádzky. Prvý takýto pilotný projekt je naplánovaný pre najväčšiu kompresorovú stanicu Veľké Kapušany s plánom spustenia výroby vodíka v roku 2023.

Pri ďalšom rozvoji plánuje Eustream časť prepravnej siete postupne vyčleniť iba pre cezhraničnú prepravu stopercentného vodíka v rámci paneurópskej iniciatívy European Hydrogen Backbone. Takýto modernizovaný koridor viacerých paralelných potrubí umožní kombinovanú prepravu zemného plynu a vodíka v závislosti od skutočného vývoja dopytu a vodíkových kapacít.

Nové ložiská dostali stopku

Spor ohľadom toho, či má Únia podporovať investície do existujúcej plynárenskej infraštruktúry sa naplno prejavil pri júnovom stretnutí ministrov hospodárstva, keď rokovali o ďalšej podobe nariadenia o transeurópskych energetických sieťach (Trans-European Networks for Energy – TEN-E).  Európske pravidlá TEN-E definujú, ktoré cezhraničné energetické projekty možno označiť ako Projekty spoločného záujmu (Important Projects of Common European Interest IPCI). IPCI projekty majú jednoduchší prístup k peniazom z európskych verejných zdrojov a nárok na zrýchlené povoľovacie konania.

Jedenásť členských štátov sa v spoločnom vyhlásení pred zasadnutím Rady EÚ vyjadrilo, že ak chce Únia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, nemala by podporovať v rámci IPCI projektov fosílnu infraštruktúru ani zmiešavanie vodíka so zemným plynom.

Upozornili na to, že nariadenie TEN-E by malo naopak smerovať k postupnému ukončeniu závislosti na fosílnych palivách. „Infraštruktúra, do ktorej sa investujú verejné peniaze nasledujúce roky, bude fungovať aj po roku 2050. Je preto dôležité, aby investície v rámci TEN-E smerovali do energetického systému, ktorý sa osvedčí aj v budúcnosti a vyhne sa „uzamknutiu“ v závislosti na fosílnych zdrojoch a uviaznutým investíciám,“ zhodli sa členské štáty vo vyhlásení.

Jedenásť členských štátov chce zastaviť dotovanie fosílnej infraštruktúry

Skupina členských štátov žiada, aby bola z projektov Transeurópskych energetických sietí (TEN – E) vylúčené financovanie ropnej a plynovej infraštruktúry. Prioritou má byť naopak dekarbonizácia energetického systému, tvrdia krajiny v neformálnej deklarácii.

Nakoniec však prevážila pozícia štátov, medzi ktoré patrí aj Slovensko, ktoré chcú prostredníctvo projektov spoločného záujmu investovať do existujúcej plynárenskej infraštruktúry.

„Všetky členské štáty bez ohľadu na svoj energetický mix by mali mať možnosť benefitovať z podpory TEN-E. Prispôsobenie plynárenskej infraštruktúry preprave zelených plynov je nákladovo efektívna cesta dekarbonizácie celého energetického systému,” povedal rozprave Rady štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

Kompromisom je, že Rada v záverečnom vyhlásení o TEN-E presadzuje stopku prieskumom nových ložísk zemného plynu a ropy. Pre všetky nové projekty spoločného záujmu žiada zavedenie „povinných kritérií trvalej udržateľnosti“. Kandidátske projekty tiež musia preukázať, že „nebudú viesť k predĺženiu životnosti zemného plynu,“ uvádza Rada v záveroch.

Komisia: Hrozí rozdrobenie trhu s vodíkom

Európska komisia je vo svojej Vodíkovej stratégii EÚ, ktorá je kľúčovým dokumentom pre ďalší rozvoj vodíka v Európe, voči primiešavaniu vodíka zdržanlivá a upozorňuje na možné riziká presadzovania tejto technológie.

Komisia uznáva, že „primiešavanie obmedzeného podielu vodíka do plynárenskej siete môže v prechodnej fáze umožniť decentralizovanú výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov v miestnych sieťach”. Zároveň však upozorňuje, že tento spôsob uplatňovania vodíka je menej efektívny a znižuje jeho hodnotu.

Primiešavanie vodíka podľa európskej vodíkovej stratégie „mení kvalitu plynu spotrebúvaného v Európe a môže ovplyvniť konštrukciu plynárenskej infraštruktúry, konečné použitia a cezhraničnú interoperabilitu systému”. Ak susediace členské štáty prijmú rôzne pomery miešania, hrozí riziko rozdrobenia vnútorného trhu a toho, že cezhraničná preprava vodíka a zelených plynov nebude fungovať, píše Komisia v stratégii.

Jednotlivé členské štáty by mali vopred posúdiť, či je možné technicky zrealizovať prepravu plynov rozdielnej kvality medzi krajinami a tiež či sa táto možnosť ekonomicky oplatí, keďže to bude vyžadovať mimoriadne náklady, „aby plyn mohol bez zábran prúdiť cez hranice všetkých členských štátov”.

Zároveň Komisia upozorňuje, že projekty na zmiešavanie vodíka a zemného plynu je potrebné posúdiť z hľadiska ich prínosu k dekarbonizácii celého energetického systému.

Europoslanci chcú vodík z obnoviteľných zdrojov. Dopraviť ho majú plynovody

Podľa poslancov Európskeho parlamentu je hlavnou úlohou vodíka dekarbonizovať najznečisťujúcejšie odvetvia. Sú proti jeho výrobe z fosílnych zdrojov a vyzvali Európsku komisiu, aby zjednotila kritériá pre pôvod, označovanie a obchodovateľnosť vodíka vo všetkých členských štátoch.