Francúzsko zatvorí uhoľné elektrárne, vysoký podiel jadra si udrží

atómka

Francúzska atómka Tricastin. ARCHÍVNE FOTO: TASR/AP/Claude Paris

Ministri energetiky z členských krajín EÚ sa na svojom pondelňajšom zasadnutí v Bruseli venujú aj smernici o podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov s s cieľom znižovať uhlíkové emisie.

Tie zapríčiňuje v energetike predovšetkým spotreba uhlia, ktorá však podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) v poslednom desaťročí stagnuje. Veľké svetové ekonomiky od uhlia upúšťajú.

Francúzsko končí s uhlím

Belgická televízna stanica RTBF pripomenula, že francúzsky prezident Emmanuel Macron dal v nedeľu 17. decembra verejný záväzok, že Francúzsko v najbližších piatich rokoch (do roku 2022) zatvorí všetky svoje tepelné elektrárne na uhlie.

Tie v súčasnosti zaisťujú v krajine 5 percent výroby energie, na rozdiel od jadrových elektrární, ktoré vyrobia vyše 70 percent energie.

https://euractiv.sk/rozhovory/energetika/vedecky-sef-edf-rd-o-jadrovej-energii-nie-su-ziadne-pochybnosti/

Jadrové elektrárne, ktoré neprodukujú emisie CO2, chce Macron podporovať rovnako, ako aj obnoviteľné zdroje energie, ktoré zaistia prechod na bezuhlíkové hospodárstvo.

Francúzsky minister životného prostredia Nicolas Hulot v novembri priznal, že pre Francúzsko „bude zložité“ dodržať zákon z minulého volebného obdobia a Macronov predvolebný sľub o znížení podielu jadra na výrobe elektriny zo 75 na 50 percent do roku 2025. Prevádzkovateľ elektrizačnej siete RTE krátko pred tým vydal štúdiu, podľa ktorej by si zníženie podielu jadra vyžadovalo udržiavať pri živote štyri uhoľné elektrárne a postaviť 20 plynových.

Mierny nárast do roku 2022

Podľa pondelňajších údajov IEA, ktoré uviedla tlačová agentúra Reuters, celosvetový dopyt po uhlí v priebehu nasledujúcich piatich rokov porastie iba o 0,5 percenta ročne. Dôvodom je hlavne nižšia spotreba uhlia v Číne.

https://euractiv.sk/clanky/energetika/cina-prechadza-na-zelenu-ekonomiku-vsima-si-iea-komunisti-si-chcu-udrzat-moc/

Agentúra vo svojej výročnej správe o uhlí pripomenula, že globálna spotreba uhlia v roku 2016 sa znížila o 1,9 percenta na 5357 miliárd ton ročne. Dôvodom boli nízke ceny zemného plynu, nárast obnoviteľných zdrojov energie a pokrok v oblasti energetickej účinnosti.

Podľa IEA celosvetový dopyt po uhlí by mal zaznamenať mierny, 0,5-percentný rast a v roku 2022 produkciu vo výške 5534 miliárd ton.

To predstavuje len mierny posun voči súčasnej úrovni a čo zároveň znamená, že spotreba uhlia stagnuje už desať rokov.

Bezútešné vyhliadky v Európe

Prognózy IEA naznačujú najprudší pokles spotreby uhlia v Európe, Spojených štátoch a Číne, ktorá je najväčším svetovým spotrebiteľom uhlia a ktorá začala masívne investovať do čistoty ovzdušia.

Naopak, viac uhlia spotrebujú ekonomiky v juhovýchodnej Ázii – India, Pakistan a Bangladéš.

https://euractiv.sk/nazory/energetika/co-ste-mali-vediet-o-utlme-uhlia-na-hornej-nitre/

V Európskej únii sú vyhliadky pre uhlie „bezútešné“, uvádza IEA. Aj naďalej najväčšími spotrebiteľmi budú Poľsko a Nemecko, s vyše polovicou spotreby v celej Únii. Predpokladá sa, že spotreba uhlia v EÚ v roku 2022 klesne na 293 miliónov ton.

V celosvetovom meradle by v roku 2022 malo uhlie tvoriť 26 % z celkového energetického mixu – mierny prepad voči roku 2016, keď uhlie vo svete zaistilo 27 % výroby energie.