Galek: Plynárenstvo je súčasťou slovenskej energetiky a nebude chýbať ani v pláne reforiem

Štátna tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. [TASR/Pavol Zachar]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zemný plyn v časoch Európskej zelenej dohody

Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Európsky plán obnovy je reakciou Európskej únie na pandémiu Covid-19, ktorá oslabila európske ekonomiky. V rámci neho má Slovensko dostať na reformy 5,84 miliardy eur vo forme grantov. Prvú verziu dokumentu, ktorý definuje národné reformné plány, predstavilo ministerstvo v pondelok, 6. októbra. V dokumente, ktorý bude podkladom pre finálny Národný plán obnovy a odolnosti ráta v oblasti energetiky aj s podporou obnoviteľných zdrojov a jednoduchšou integráciou sietí.

Najdôležitejší je útlm uhlia

Slovensko zaostáva v odpadovom hospodárstve, vo využívaní obnoviteľných zdrojov, v kvalite ovzdušia ale aj v energetickej efektívnosti, konštatuje sa v predbežnej verzii národného reformného pláne.

Napriek pokroku v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov za posledných tridsať rokov je Slovensko stále ďaleko od uhlíkovej neutrality, hovorí dokument. Veľký priestor na znižovanie emisií otvára komplexná obnova budov spolu s modernizáciou teplárenstva.

„Viacero veľkých teplární využíva neefektívne spaľovanie uhlia na výrobu tepla, čím zároveň znečisťujú ovzdušie. Transformácia nastane v rokoch 2021-2025, kedy väčšina z nich prejde na plyn a biomasu v udržateľnom objeme,“ píše sa v pláne.

V súčasnosti sú podľa štátneho tajomníka Karola Galeka štátne teplárne „poslednými dinosaurami,“ keďže stále vyrábajú teplo spaľovaním uhlia.

Návrh podpory prechodu slovenského teplárenstva na využívanie plynu je „momentálne na stole Európskej komisie, ktorá to posudzuje ako poskytnutie štátnej pomoci,“ povedal Galek.

Pri klimatických cieľoch musíme byť realisti, upozorňujú východoeurópske štáty

Európska komisia v septembri predloží návrhy na navýšenie cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030. Urobí to navzdory obavám, ktoré majú štáty strednej a východnej Európy, že ambiciózne ciele skomplikujú ich ekonomickú obnovu po pandémii.

Dodal, že využite zemného plynu v teplárenstve môže na Slovensku v krátkodobom horizonte zlepšiť kvalitu ovzdušia.

Ďalšou oblasťou, ktorú podľa Karola Galeka môže zemný plyn posunúť k nižším emisiám CO2, je priemysel. Tomu je potrebné pomôcť aj kvôli stagnácii a útlmu zavádzania zelených opatrení, ktorý spôsobil COVID-19, konštatoval štátny tajomník.

„Slovensko je súčasťou únie a limity na produkciu uhlíka (aj v priemysle) musíme plniť,“ pripomenul Karol Galek.

S podporou plynu z takzvaného reformného plánu ráta Karol Galek aj v oblasti energetickej efektívnosti. Upozornil, že od januára 2021 vstúpia do platnosti nové požiadavky na energetickú náročnosť budov.

„Tu si myslím, že plyn a plynové kotle v spolupráci s obnoviteľnými zdrojmi budú hrať prím,“ povedal Galek na konferencii SPNZ.

S prechodnou úlohou plynu sa v reformnom pláne ráta pri modernizácii teplárenstva najmä pri nahradení „emisne náročných a neefektívnych zdrojov, ako napríklad uhlie“.

„Existuje priestor pre ich náhradu za kombináciu OZE, plynu ako tranzitného paliva a technológií na uskladnenie tepla. Zároveň je potrebné zabezpečiť diverzifikáciu zdrojov tepla smerom k obnoviteľným zdrojom, zmenu rozvodnej sústavy a jej inteligentné riadenie,“ uvádza slovenský reformný plán.

Dekarbonizácia centrálneho tepla a priemyslu, je oblasťou, kde bude plyn hrať dôležitú úlohu nasledujúcich 5 a viac rokov, súhlasil na konferencii s Karolom Galekom aj riaditeľ Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris.

K lepšiemu pripájaniu nových zdrojov, či už obnoviteľných alebo iných, by mala podľa riaditeľa ÚRSO prispieť nová regulačná politiky naprieč všetkými sektormi, ktorá by mala byť hotová v marci 2022.

Zelená ekonomika nie je strašiak, ale kľúč k obnove ekonomiky

Európski lídri budú rokovať o balíku za 750 miliárd eur. Obnova budov je súčasťou zelenej ekonomiky, ktorá mnohých straší. Jej podporou pritom politici prispejú k oživeniu ekonomiky, boju proti klimatickým zmenám a kvalite bývania zároveň.

Fosílne palivá na ústupe

Verejné investičné projekty a reformy v národnom reformnom pláne budú musieť riešiť problémy, ktoré v rámci Európskeho semestra v krajine zistila eurokomisia.

Tá konštatuje, že Slovensko má rezervy vo viacerých oblastiach. Peniaze by malo využiť na „vytvorenie ekonomiky s vyššou pridanou hodnotou,“ hovorí Európska komisia v odporúčaniach.

V oblastí emisií a životného prostredia by malo Slovensko znížiť energetickú náročnosť priemyslu, podporiť energetickú účinnosť v domácnostiach a investovať do obnoviteľnej energie, odporúča Komisia.

Ďalším rámcovým dokumentom pre vytvorenie národného plánu reforiem by mala byť Európska zelená dohoda. Medzi jej ciele patrí predovšetkým dosiahnutie uhlíkovej neutrality európskeho hospodárstva do roku 2050. To predpokladá rozsiahle zmeny vo fungovaní ekonomiky týkajúce sa postupné utlmovania využívania fosílnych palív vrátane zemného plynu.

O trende znižovania podpory „klasického“ plynárenstva na európskej úrovni svedčí podľa europoslanca Róberta Hajšela (nom. Smer-SD, S&D) napríklad návrh Európskeho parlamentu na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 60 percent oproti roku 1990.

Europoslanci z envirovýboru žiadajú významné navýšenie klimatických cieľov

Členské štáty by mali do roku 2030 produkovať o 60 percent menej emisií skleníkových plynov než v roku 1990. Včera (10.9.) to odsúhlasil Výbor pre životné prostredie Európskeho parlamentu.

Podobne aj v zozname takzvaných projektov spoločného záujmu (Projects of Common Interest – PCI) sa oproti pôvodnému návrhu okresali plynárenské projekty až o 40 percent. Tam je pre Európsky parlament prioritou skôr podpora napájania obnoviteľných zdrojov a „smart grids,“ čo je integrovaný systém prepojenia energetických sietí, povedal europoslanec na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

Európska únia podporí po 2030 len vodík a biometán

Po roku 2030 už nebude možné rátať s podporou Európskej únie pri financovaní klasickej plynárenskej infraštruktúry, upozornil slovenský europoslanec Róbert Hajšel.

Tá bude môcť byť financovaná už len z národného rozpočtu a cez štátnu pomoc.

„Toto je šanca a smer pre plynárenstvo, kam by sa malo orientovať – teda budovanie a dobudovanie infraštruktúry, ktorá je zameraná na biometán a na vodík, kde môže poslúžiť do budúcnosti,“ dodáva europoslanec.

V integrovanom energetickom systéme môže vodík môže podporiť dekarbonizáciu priemyslu, dopravy, výroby energie a budov v celej Európe, uvádza Európskej komisia vo Vodíkovej stratégii, ktorú zverejnila v júli tohto roku.

Vodík môže totiž poháňať odvetvia, ktoré nie sú vhodné pre elektrifikáciu, a ponúknuť možnosti skladovania energie pre vyrovnávanie premenlivých energetických tokov. To však možno dosiahnuť len vtedy, ak budú verejný a súkromný sektor koordinovane spolupracovať na úrovni celej EÚ, tvrdí Európska komisia.

Prioritou Komisie je vyvinúť obnoviteľný vodík vyrábaný najmä pomocou veternej a solárnej energie. V krátkodobom a strednodobom horizonte sú však potrebné iné formy nízkouhlíkového vodíka, ktoré by urýchlene znížili emisie a pomohli vytvoriť životaschopný trh, hovorí Vodíková stratégia.

Dekarbonizácia Európy má stáť na vodíku z obnoviteľných zdrojov, vyplýva z pracovného dokumentu Komisie

Európska komisia uprednostní výrobu „zeleného“ vodíka z obnoviteľných zdrojov pred vodíkom získaným zo zemného plynu, vyplýva z dokumentu, ktorý má k dispozícii redakcia portálu EURACTIV.com.

Plynári sú pripravení

S tým, že Plán obnovy EÚ môže urýchliť určité progresívne trendy v energetike aj v oblasti plynárenstva, súhlasí aj predseda predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Milan Urban.

„Aj keď sa plynárenstvo bude meniť do budúcnosti, neznamená to zánik plynárenstva v budúcnosti, aj keď sa menia jeho formy,“ zdôraznil Urban.

Jednu z oblastí energetiky, ktorú by podľa neho mohli prostriedky z Plánu obnovy EÚ naštartovať, je využívanie energetického potenciálu biomasy. Napriek tomu, že je táto technológia dobre rozvinutá a na Slovensku je niekoľko desiatok bioplynových staníc, ani jedna nie je pripojená do siete. Pre rozvoj biomasy je podľa Milana Urbana kľúčové napojenie zdrojov energie do sústavy.

„Tieto zdroje musia byť umiestnené blízko miesta spotreby. Lokálne sa môžeme potom rozhodnúť, či biomasu využiť ako bioplyn alebo z nej robiť elektrickú energiu,“ konštatuje Urban.

Podobne vidí využitie prostriedkov z Plánu obnovy aj generálny riaditeľ EUSTREAM Rastislav Ňukovič.

Aj keď sú podľa neho viaceré nové technológie ako je vodík či uskladňovanie energie prostredníctvom zemného plynu, ale málo z nich je natoľko rozvinutých, že by boli schopné okamžitého komerčného nasadenia.

Peniaze z Plánu obnovy EÚ, ale aj z iných zdrojov by bolo možné podľa neho efektívne využiť na prípravu distribučnej siete na „zelené“ plyny ako je vodík a biometán.

„Momentálne meracie prístroje nepredpokladajú prítomnosť vodíka v sústave, takže ak chceme tam mať nejaké percento vodíka do siete dostať, tak sa na to musíme pripraviť,“ hovorí generálny riaditeľ EUSTREAM.

Podľa Ňukoviča by sa mali nové technológie najprv pilotne otestovať, „či ich vieme dostať na ekonomicky udržateľnú úroveň“.

Valášek: Hospodárskemu modelu Slovenska došiel dych

Európska komisia pri zadávaní vypracovania národného plánu reforiem členským štátom pripomínala, že 37 percent prostriedkov má ísť na „zelené“ projekty.

Predseda výboru pre európske záležitosti Národnej rady SR Tomáš Valášek (Za ľudí) na konferencii SPNZ označil za nerealistické predpokladať, že 37 percent projektov z Plánu obnovy budú výlučne a exkluzívne zamerané na „ozelenenie krajiny“.

Reštart slovenskej ekonomiky bude zelený, sľubuje envirorezort

Do národného plánu obnovy a odolnosti chce rezort životného prostredia presadiť viaceré priority a pripomína, že „akýkoľvek projekt, ktorý bude financovaný z týchto zdrojov, bude musieť spĺňať kritériá zelenej obnovy.“

„Budú tam aj projekty, ktoré zo svojej podstaty prispejú k naplneniu zelených cieľov a budú spĺňať určité iné zelené kritériá ako je nižšia energetická náročnosť, ale budú venované iným cieľom napríklad zdravotníckej reforme alebo odpadovým technológiám,“ zdôraznil Valášek.

Na druhej strane by podľa Tomáša Valáška malo Slovensko využiť Plán obnovy EÚ na to, aby sa posunulo od ekonomického modelu založeného na „výrobe áut a nižšej cene práce“.

„Odporúčania Európskej komisie hovoria jasne, že hospodárskemu modelu tohto typu došiel dych,“ hovorí predseda Výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek.

Miliardy eur z Plánu obnovy EÚ by podľa neho mali podporiť transformačné projekty, „ktoré nám v horizonte dvadsiatich rokov pomôžu udržať túto krajinu profitabilnú a zamestnanosť tak vysoko ako sa len dá“.