Galek: Taxonómia je o udržaní plynárenskej infraštruktúry pri živote

Ilustračná fotografia. [EPA/Tibor Olah]

Kritériá pre zelené investície sú v Európskej únii horúcou témou. Kontroverzná je najmä otázka, či jadro a plyn patria medzi udržateľné zdroje. Postoj slovenskej vlády je jasný – plynárenská infraštruktúra má dôležitú úlohu pri dekarbonizácii.

Taxonómia je dobrým krokom pre lepšiu čitateľnosť energetickej politiky. Pomenúva cieľ a možnosti, ako ho dosiahnuť, povedal Martin Jirušek z Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Masarykovej univerzity na diskusii organizovanej EURACTIV Slovensko a Slovenským plynárenským a naftovým zväzom.

„Neschopnosť formulovať jasnú víziu a jasné pravidlá, ktoré by platili aj za hranicou jedného volebného obdobia je najpálčivejší problém, na ktorý pri energetickom plánovaní narážame. V tomto zmysle by mohla byť taxonómia riešením,“ zdôraznil.

Uniknutý návrh Komisie: Zemný plyn patrí medzi zelené investície

Zemný plyn má podľa uniknutého dokumentu Komisie zabezpečiť spoľahlivosť dodávok energie pri výkyvoch spôsobených obnoviteľnými zdrojmi. Tá ho chce preto zaradiť medzi udržateľné investície. Je to greenwashing, varujú ekológovia.

Európska komisia chce nastaviť kritériá pre udržateľné investície. Cieľom je mobilizovať a usmerniť súkromný a verejný kapitál tak, aby Európskej únii pomohol dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Zaručiť by to mala Taxonómia udržateľných investícií, ktorá má slúžiť ako kompas pre súkromných investorov, aby sa vedeli zorientovať, aké investície sú skutočne udržateľné a prispievajú ku klimatickým cieľom Únie.

Aj keď mali pravidlá zeleného financovania vychádzať z vedeckých dôkazov, postupne ich začal ovplyvňovať lobbing a spory medzi členskými štátmi. Aktuálny návrh, ktorý Komisia zverejnila 21. apríla bol poznačený ústupkami. Napriek tomu ho však európska exekutíva označila za „zásadnú dohodu“.

Hlavným sporným bodom medzi členskými štátmi je otázka, či bude výroba energie z jadra a zemného plynu označená ako udržateľná. Spory sa však viedli aj v iných oblastiach ako je napríklad získavanie energie spaľovaním biomasy. Nakoniec sa Komisia rozhodla rozdeliť nariadenie na viacero etáp: v prvej várke predstaví pravidlá pre menej problémové oblasti ako sú obnoviteľné zdroje energie a energia z biomasy, kým zaradenie jadra a zemného plynu bude riešiť koncom roka.

Plynári: vodík a zachytávanie uhlíka

Odklad rozhodnutia o kritériách pre plyn môže hrať v prospech plynárenského priemyslu. Priemyselné združenia Eurogas, ktoré zastupujú plynárenské siete dúfa, že „v jesennom návrhu bude zemnému plynu priznaný štatút prechodného paliva“.

„Vítame, že CCS (zachytávanie a uskladňovanie uhlíka – Carbon Capture and Storage) má v aprílovom návrhu svoje miesto podobne ako biometán a vodík,“ povedala na diskusii šéfka komunikácia združenia Eurogas Bronagh O’Hagan.

Uplatnením technológie CCS môže hrať zemný plyn pri výrobe vodíka a dekarbonizácii európskeho hospodárstva kľúčovú úlohu, myslí si O’Hagan. K rozkolu medzi členskými štátmi ohľadom postavenia plynu zdôraznila, že netreba zabúdať na to, že „taxonómia je legislatíva, ktorá sa týka celej Európy, kde sú regióny z hľadiska znižovania emisií v energetike v rozdielnej situácii“. Nerovnaké možnosti členských krajín podľa nej vytvárajú priestor na „rýchle jednanie“ a pre dosiahnutiu kompromisu aj v otázke zaradenia zemného plynu.

Keď hovoríme o energetickej transformácii, musíme brať do úvahy, aká je realita v sektoroch, kde plyn zohráva kľúčovú úlohu, podotkla O’Hagan.

„Musíme stanoviť legislatívny rámec nielen pre CCS aj vodík, ale aj pre využívanie zemného plynu v rozumnom a funkčnom energetickom systéme, ktorý bude zahŕňať obnoviteľné zdroje energie,“ dodala.

Dlhší čas na diskusiu o taxonómii víta aj prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu Tomáš Malatinský. „Na Slovensku je vysoká energetická náročnosť, takže sa musíme zamyslieť, kde túto energiu zoberieme. Riešenia sú v jednotlivých krajinách rôzne, preto je dôležité naplánovať udržateľný a zvládnuteľný proces,“ povedal Malatinský.

Jedenásť členských štátov chce zastaviť dotovanie fosílnej infraštruktúry

Skupina členských štátov žiada, aby bola z projektov Transeurópskych energetických sietí (TEN – E) vylúčené financovanie ropnej a plynovej infraštruktúry. Prioritou má byť naopak dekarbonizácia energetického systému, tvrdia krajiny v neformálnej deklarácii.

Využitie plynárenskej infraštruktúry

Slovenská vláda presadzuje dlhodobo podporu plynu v taxonómii aj v iných európskych politikách. Podľa štátneho tajomníka rezortu hospodárstva Karola Galeka bude diskusia eskalovať aj v rámci ďalších delegovaných aktov.

„Taxonómia je o udržateľných investíciách, nie o zelených. Teda o investíciách, ktoré sa týkajú nízkouhlíkových zdrojov energie a ktoré prispievajú k znižovaniu emisií a k cieľu uhlíkovej neutrality,“ upozornil Galek. Podľa neho je kľúčové, aby sa zabezpečila „nákladová efektívnosť celého klimatického úsilia“.

Pred Slovenskom stoja výzvy ako je dekarbonizácia priemyslu a dopravy prostredníctvom obnoviteľných plynov. Tu má krajina podľa Galeka výhodu práve v hustej plynárenskej sieti. „Ak chceme využívať biometán, ak chceme prepravovať vodík a využívať túto infraštruktúru, tak by sme si ju mali zachovať. Aby sme si nepovedali, že do tejto infraštruktúry už žiadne zdroje nepôjdu. Inak nám zhrdzavie v zemi a za pár rokov sa budeme pýtať, kde na to všetko zoberieme peniaze,“ podčiarkuje potrebu investícií do plynárenskej infraštruktúry Galek.

V prípade taxonómie sa podľa neho nebavíme iba o tom, ako využívať existujúci plyn z Ruska, ale zároveň aj o tom, ako udržať plynárenskú infraštruktúru pri živote a ako do nej investovať, povedal v diskusii.

Podľa Tomáša Malatinského sa slovenský plynárenský sektor pripravuje na vodík a obnoviteľné plyny. „Členovia SPNZ sa sústreďujú na rozvoj vodíkových technológií a dostali sa s projektami do užšieho výberu projektov prioritných infraštruktúrnych projektov (Important Projects of Common Interest – IPCI). Je potrebné využiť infraštruktúru na prepravu a skladovanie,“ myslí si. V biometáne vidí veľký potenciál, ale priznáva, že „sme  s týmito technológiami veľmi nepokročili“.

Diskusia o limitoch pre plyn zatiaľ bez dohody

Návrh, ktorý Komisia predstavila ešte v novembri minulého roka, hovoril, že v priebehu svojho životného cyklu nemôže zariadenie na výrobu energie zo zemného plynu a kvapalných palív emitovať viac ako sto gramov CO2e/kWh na výrobu elektriny a tepla z plynu a kvapalných palív. To by vyžadovalo, aby plynové elektrárne používali systémy na zachytávanie, využitie a skladovanie uhlíka.

Tento limit zaradil nové plynové elektrárne medzi investície, ktoré neprispievajú k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. Pobúrené boli najmä východoeurópske a juhoeurópske členské štáty, ktoré sa sťažovali, že tým bol zemnému plynu odopretý status „prechodného“ paliva. Skupina desiatich krajín, medzi ktorými bolo aj Slovensko, poslala Európskej komisii list, v ktorom pohrozili vetom celej Taxonómie, ak táto podmienka nebude splnená.

Komisia ustúpila a v predbežnom návrhu zvýšila navrhovanú mieru emisií CO2 pri výrobe elektriny z plynu na 270 CO2e/kWh, takže až polovica produkcie Únie by patrila do taxonómie ako prechodná činnosť. Túto zmenu pozície odôvodňovala Komisia obavami o stabilitu siete. Plynové elektrárne by mohli plniť úlohu stabilizátora po pripojení plánovaného veľkého množstva obnoviteľných zdrojov energie, čo môže v budúcnosti spôsobiť výkyvy a prerušenie dodávok, argumentovala Komisia.

Komisia odložila pravidlá zelených investícií kvôli vetu členských štátov. Návrh blokuje aj Slovensko

Európska komisia bola nútená odložiť zverejnenie návrhu taxonómie zelených investícií kvôli veľkému počtu prijatých pripomienok. Ďalším dôvodom bola hrozba veta zo strany desiatich členských štátov. Tie požadujú zaradenie zemného plynu medzi udržateľné investície.

Tento ústupok sa zas nepozdával vládam Rakúska, Dánska, Írska, Luxemburska a Španielska. Komisii poslali list, v ktorom odmietli navýšenie limitu pre výrobu elektriny z fosílnych palív. Varovali, že by to mohlo viesť k „uviaznutiu uhlíkovo náročných aktív“.

Podobný argument proti zahrnutiu výroby bez dekarbonizovaného plynu zaznel aj v ostro formulovanom liste od skupiny veľkých proklimatických investorov. Nakoniec sa Komisia rozhodla kritériá pre zemný plyn do aprílových delegovaných nariadení nezahrnúť a chce ich predstaviť až v druhej várke na jeseň.

Podľa Martina Jiruška predstavuje kompromisné označenie zemného plynu ako prechodného paliva „záchrannú brzdu” pre krajiny, ktoré sú za ďalšiu podporu zemného plynu. „Krajiny strednej Európy sa postavili proti tomu, aby sa taxonómia riadila návrhom Európskeho parlamentu, ktorý požadoval prísnejšie limity. Dôsledkom je, že sa balík rozdelil na dva a nerozhodlo sa tak o kľúčových otázkach,“ myslí si Jirušek.

Podľa neho je to „signál Komisie, že sa väčšia váhu dáva členským štátom a oslabuje sa rola europarlamentu, ktorý prichádza s najprogresívnejšími návrhmi“.

Vláda odklad nechcela

Pred zverejnením návrhu v apríli predseda vlády Eduard Heger spolu s ďalšími siedmimi lídrami členských štátov apeloval na Komisiu, aby taxonómiu nerozdeľovala. Podľa signatárov je zámer Komisie v rozpore s právom štátov rozhodovať o vlastnom energetickom mixe a s princípom technologickej neutrality. Odsunutie rozhodnutia na jeseň považujú krajiny za „diskriminačné“ voči jadru a zemnému plynu.

„Sme pre proti vylúčeniu jadrovej energie a plynárenského sektoru z nariadenia o taxonómii a proti ich zahrnutiu do oddelenej legislatívy. Myslíme si, že tento krok by nesprávne vyradil zemný plyn a jadro zo ‘zelených’ riešení, čo by mohlo poškodiť krajiny s veľkým podielom priemyslu,” uvádzajú členské štáty v liste. List podpísalo Slovensko, Česko, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Malta, Grécko a Cyprus.

Skupina členských krajín v ňom ďalej žiada Komisiu, aby do návrhu zemný plyn a jadro zaradila, alebo ešte návrh prepracovala aj „za cenu zdržania celej legislatívy”.

To sa nakoniec nestalo. Aprílový návrh sa však týkal len dvoch zo šiestich cieľov v oblasti životného prostredia, ktoré má nariadenie o taxonómii splniť a to cieľ zmierniť klimatickú zmenu cieľ adaptácie na ňu. Komisia preto musí doplniť ďalšie štyri oblasti: vodné a obehové hospodárstvo, znečistenie a biodiverzitu.

Nariadenia by mali vstúpiť do platnosti v januári 2023. Odvtedy budú ovplyvňovať financovanie všetkých spomínaných oblastí a stanú sa povinnou súčasťou finančného výkazníctva.

Slovensko chce odklad celých zelených investičných pravidiel

Predseda vlády Eduard Heger žiada spolu s ďalšími lídrami členských krajín Európsku komisiu, aby pozdržala taxonómiu zelených investícií. Komisia chcela v prvom kole predstaviť pravidlá pre obnoviteľné zdroje a biomasu, kým rozhodnutie o zemnom plyne a jadre nechať na neskôr. 

Dva názorové tábory

V diskusii o budúcnosti plynu v Taxonómii udržateľných investícií prevládajú dva názorové skupiny. Zemný plyn je z hľadiska emisií uhlíka menej intenzívny ako uhlie. Na druhej strane je zrejmé, že vzhľadom na európske klimatické ciele sa bude jeho využívanie postupne utlmovať.

Zástupcovia plynárenstva a skupina členských štátov hovorí, že zemný plyn môže poslúžiť na stabilizáciu sietí, pri zvýšenom pripojení obnoviteľných zdrojov a tiež je ho možné využiť na uskladňovanie elektriny. Zároveň sa s plynárenskou infraštruktúrou ráta pri rozvoji vodíka, ktorý by mal pomôcť dekarbonizovať priemysel a nákladnú dopravu.

Plynové elektrárne môžu byť alternatívou uhoľným aj jadrovým elektrárňam, myslí si prezident SPNZ. „Ak na Slovensku povieme, že ani plyn ani jadro, tak máme v energetike vážny problém. Obnoviteľné zdroje, ktoré to môžu nahradiť sú limitované. Do toho vstupuje uskladňovanie energie, v ktorom slovenské plynárenstvo môže hrať veľkú úlohu. Treba zachovať všetky komponenty plynárenstva. Som za redukciu využívania plynu, ak bude zmysluplná a majú logiku,“ hovorí Tomáš Malatinský.

Klimatickí aktivisti a vedci sú však voči plynu podozrievaví a poukazujú na to, že zahrnutie zemného plynu medzi udržateľné činnosti bude motivovať vlády alebo samotné firmy k tomu, aby sa stavali viac plynových elektrární.

Tiež namietajú, že investície do zemného plynu ako náhrady uhlia na prechodné obdobie podľa nich to môže spôsobiť odliv financií z oblasti obnoviteľných zdrojov, ktoré sú v podstate cieľovou formou energie pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Vedecká taxonómia bude podľa nich dôležitým nástrojom pri zabezpečovaní financovania zelenej transformácie energetiky v Európe ale len v prípade ak nebude zahŕňať plyn.

S tým nesúhlasí Martin Jirušek. Kým nevyriešime skladovanie elektrickej energie, dovtedy budeme pravdepodobne potrebovať fosílne zdroje, myslí si. „Obnoviteľné zdroje energie sú neoddeliteľnou súčasťou energetického mixu. Dokiaľ nebudeme vedieť elektrickú energiu v systémovej mierke skladovať, tak dovtedy ich potrebujeme niečím doplňovať. Do toho dobre zapadá plyn,” myslí si Jirušek.

Ďalším dôvodom prečo zemný plyn podľa zelených organizácií nepatrí medzi udržateľné zdroje energie sú úniky metánu. Metán z dlhodobého hľadiska otepľuje atmosféru 80 krát viac ako oxid uhličitý. Emisie metánu sa vyskytujú v celom dodávateľskom reťazci zemného plynu, pri predvýrobe, ťažbe, spracovaní, skvapalňovaní, preprave ako aj pri distribúcii, skladovaní a koncovom použití.

 

Zemný plyn môže prísť o postavenie prechodného paliva. Nasvedčuje tomu návrh Komisie

Elektrárne, ktoré poháňa zemný plyn, nebudú viac považované za „udržateľné“, či „prechodné“ investície, kým nesplnia nové emisné limity. Eurokomisia ich plánuje stanoviť tak nízko, že žiadne elektrárne ich v súčasnosti nespĺňajú, vyplýva z návrhu o udržateľných investíciách, ktoré má k dispozícii EURACTIV.com.

Prelomová správa Medzinárodnej energetickej agentúry

Hladinu diskusie  o ďalšom využívaní zemného plynu rozvírila správa Medzinárodnej energetickej agentúry (International Energy Agency – IEA). V nej agentúra uvádza, že podmienkou dosiahnutia čistých nulových emisií do roku 2050 v energetike je ukončenie investícií do výroby nových fosílnych palív a výroby energie z uhlia už tento rok. Len tak je možné zosúladiť svetovú energetiku s cieľmi Parížskej dohody.

V správe IEA uvádza, že „okrem projektov, ktoré sa už uskutočnili od roku 2021, nemali by byť otváraná nová ťažba ropy a plynu, ak chceme dosiahnuť uhlíkovej neutrality do roku 2050“.

„Cieľ dosiahnutia nulových emisií predpokladá obrovský pokles využívania fosílnych palív,“ uviedla agentúra.

Podľa Tomáša Malatinského štúdia nežiada „okamžitý odklon od plynu a ani to, aby sme demontovali plynovú infraštruktúru“. V správe IEA mu chýba, že nehovorí o iných alternatívach dosiahnutia nulových emisií napríklad v krajinách ako je Slovensko. „Máme nastavené procesy na zelenšie domácnosti, na zníženie emisií v ovzduší práve cez používanie plynu a kotlíkové dotácie, ktoré prispievajú k čistejšiemu ovzdušiu,“ hovorí o špecifikách Slovenska Malatinský.

Podobne vidí závery štúdie aj zástupkyňa Eurogas Bronagh O’Hagan. Podľa nej správa IEA priznáva úlohu plynárenskému sektoru tým, že vyzdvihuje úlohu zachytávania a uskladňovania uhlíka pri dekarbonizácii. Tiež je podľa nej podstatné, že IEA ráta s vodíkom. Podľa spávy totiž má „vodík a palivá na báze vodíka vyplniť medzery tam, kde elektrina nemôže ľahko alebo ekonomicky nahradiť fosílne palivá. To zahŕňa použitie palív na báze vodíka pre lode a lietadlá, ako aj vodíka v ťažkom priemysle, ako je oceľ a chemikálie,“ upresňuje IEA v správe.