Garantované ceny pre novú britskú atómku sú legálne, víta to aj Slovensko

Stavenisko Hinkley Point C [EDF Energy]

Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že štátna pomoc pre Hinkley Point C nie je protiprávna. Slovenské ministerstvo hospodárstva to vníma ako pozitívny signál pre budúcnosť jadra v Únii.

Vo štvrtok 12. júla si Rakúsko a Luxembursko pripísali v Európskej únii jednu prehru. Európska komisia, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Vyšehradská skupina a Rumunsko si zase pripísali výhru.

Súdny dvor Európskej únie v tento deň rozhodol, že rozhodnutie Komisie, ktorým povolila štátnu pomoc pre novú britskú atómku, je v súlade s európskym právom. Rakúsko na súde navrhovalo zrušenie rozhodnutia Komisie, v konaní ho podporilo Luxembursko. Sedem ďalších štátov sa pripojilo k európskej exekutíve.

Rakúske ministerstvo pre udržateľnosť a turizmus, zodpovedné aj za energetiku, rozhodnutie súdu označilo za „poľutovaniahodné“. Zváži odvolanie, ktoré môže podať do dvoch mesiacov.

Na Slovensku vyvolal rozsudok rôznorodé reakcie. Ministerstvo hospodárstva pre EURACTIV.sk uviedlo, že ho vníma ako „pozitívny signál pre budúcnosť jadrovej energetiky v Európskej únii“. Opozičný poslanec Karol Galek (SaS) oceňuje, že dotácie pre Hinkley Point C budú transparentné. „Hoci osobne nie som presvedčený, či práve forma kompenzácie odchýlky je tou najvhodnejšou,“ povedal pre EURACTIV.sk.

Tri typy štátnej pomoci

Komisia ešte v októbri 2014 schválila pre nový blok Hinkley Point C trojaký typ pomoci zo strany britskej vlády.

Zmluva o kompenzácii odchýlky (contract for difference, CfD) má zabezpečiť garantované ceny elektriny na úrovni 92,5 libry za MWh (104,5 eur). Ak bude trhová cena nižšia, štát prevádzkovateľovi preplatí rozdiel. Ak bude cena vyššia, rozdiel vráti prevádzkovateľ. Ním je britská pobočka francúzskeho energetického koncernu Electricité de France (EDF).

Nemecká europoslankyňa: Jadro je príliš drahé a rizikové, aby pomohlo klíme

Tvrdenie, že nové obnoviteľné zdroje sú drahšie ako nové jadrové reaktory, je klamstvo, hovorí REBECCA HARMSOVÁ.

Druhým typom štátnej pomoci je dohoda o záruke odškodnenia v prípade predčasného odstavenia reaktora z politických dôvodov. Posledným nástrojom pomoci britskej vlády sú štátne úverové záruky do výšky až 17 miliárd libier (20 miliárd eur).

Súdny dvor sa vo štvrtok stotožnil s rozhodnutím Komisie, ktorá ako európsky protimonopolný úrad konštatovala, že všetky tri typy pomoci sú zlučiteľné s vnútorným trhom. A zamietol rakúsku žalobu.

Rakúske obavy z precedensu

„Vždy bolo jasné, že Rakúsko v tomto prípade nebude mať jednoduché postavenie, napriek tomu je rozhodnutie (súdu) poľutovaniahodné a ťažko pochopiteľné,“ uviedlo v reakcii tamojšie ministerstvo pre udržateľnosť a turizmus. Rakúsko, ktoré od júla do decembra 2018 predsedá Rade EÚ, podľa ministerstva naďalej verí, že Európska komisia „nekonala správne z právneho, ani politického hľadiska“.

Za chybu považuje, že dotácie na jadrovú energiu sú považované za neškodné. „Pomoc pre obnoviteľné zdroje sa skomplikovala, ale na druhej strane sa poskytuje pomoc pre prevádzku jadrovej elektrárne počas 35 rokov na náklady daňových poplatníkov,“ zdôraznilo rakúske ministerstvo.

Rakúske predsedníctvo narazí v energetike na záujmy strednej Európy

Na čele Rady EÚ nebude Viedeň klásť dôraz na reguláciu ruského plynovodu Nord Stream 2. Avizuje skôr pokrok v rokovaniach o klíme a obehovom hospodárstve.

Britská, 35-ročná zmluva o kompenzácii odchýlky je podľa Viedne „precedensom pre ďalšie nové jadrové elektrárne v Európskej únii“.

Ministerstvo avizovalo, že nestiahne svoju žalobu proti ďalšej novej atómke, maďarskému Paks II. „Dúfame, že bude úspešná, keďže námietky proti Hinkley Point C a Paks II majú podobné, ale nie identické základy,“ napísalo ministerstvo. Výstavbu dvoch nových maďarských reaktorov s ruskou technológiou financuje z ruského úveru a z menšej časti aj z vlastných zdrojov maďarský štát. Komisia už túto štátnu pomoc tiež odobrila.

Slovenské ministerstvo sa teší

Slovenské ministerstvo hospodárstva, ktoré stálo na opačnej strane sporu, víta rozhodnutie súdu v Luxemburgu. Podľa neho sa potvrdil princíp technologickej neutrality.

„Rozsudok je potvrdením nášho názoru, že každý členský štát má právo vybrať si z rôznych zdrojov energie ten, ktorý uprednostňuje,“ citoval z rozsudku hovorca rezortu Maroš Stano. „Toto rozhodnutie potvrdzuje, že členské štáty majú právo na voľbu energetického mixu, na svoje zloženie energetických zdrojov a právo ponechať si jadrovú energiu ako jeden z týchto zdrojov,“ odpísal hovorca v reakcii pre EURACTIV.sk. Ministerstvo pod vedením Petra Žigu (Smer-SD) vidí v rozsudku „pozitívny signál pre budúcnosť jadrovej energetiky v EÚ.“

Transparentnosť ako kladivo na jadro? Slovensko sa obáva otvárania Euratomu

Premiér Peter Pellegrini obhajoval záujmy jadrového priemyslu, ale varoval pred novým omeškaním pri spúšťaní tretieho bloku v Mochovciach.

Opozičný poslanec a člen hospodárskeho výboru Karol Galek (SaS) v reakcii na rozsudok uviedol, že jadrová energetika je už dnes dlhodobo dotovaná rôznymi skrytými a krížovými dotáciami.

„Preto je možno napokon dobre, že aspoň v prípade Hinkley Point C sa bude postupovať transparentne, hoci osobne nie som presvedčený, či práve forma kompenzácie odchýlky je tou najvhodnejšou,“ odpísal do redakcie EURACTIV.sk.

Definícia „spoločného“ záujmu

Súdny dvor vo svojom rozsudku argumentoval zmluvou o Euratome, ktorá zakotvuje podporu investíciám v jadrovej energetike, ako aj Zmluvou o fungovaní EÚ, ktorá štátom zaručuje slobodu energetického mixu.

Zmietol tak zo stola tvrdenia Rakúska, podľa ktorého podpora jadrovej energie nie je podľa európskych zmlúv cieľom „spoločného“ záujmu, ktorý by mohol odôvodniť povolenie pomoci zo strany Európskej komisie. „Spoločný“ záujem neznamená záujem všetkých členských štátov, ani väčšiny z nich, rozhodol súd.

Belgická vláda navrhuje zatvorenie všetkých reaktorov v krajine

Stredná a východná Európa nejde belgickou cestou. Česko a Poľsko plánujú výstavbu nových reaktorov. Turecko práve štartuje stavbu svojej prvej atómky. 

„Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia tým, že sa domnievala, že Spojené kráľovstvo malo právo rozvoj jadrovej energie definovať ako cieľ všeobecného záujmu sledovaný opatreniami pomoci, hoci tento cieľ nie je spoločný všetkým členským štátom,“ napísal súd v tlačovej správe o rozsudku.

Viedeň ďalej pred súdom tvrdila, že technológia použitá v Hinkley Point C nie je nová. „Súd konštatoval, že ani pravidlá v oblasti štátnej pomoci, ani Zmluva o Euratome nevyžadujú existenciu technologickej inovácie. V každom prípade je nesporné, že technológie, ktoré sa majú použiť v Hinkley Point C sú modernejšie než technológie používané v jadrových elektrárňach, ktoré má nahradiť,“ uvádza tlačová správa odkazujúc na reaktor III. generácie z dielne EDF.

Zamietnuté rakúske argumenty

Ďalším rakúskym argumentom proti štátnej pomoci pre britskú atómku bola nepotrebnosť zásahu zo strany Spojeného kráľovstva. Súd však pripomenul „podstatné riziká“ spojené s novými investíciami do jadrových kapacít a neexistenciu iných nástrojov na ich zmiernenie. „Intervencia zo strany štátu bola potrebná, aby sa včas vytvorili nové kapacity výroby jadrovej energie,“ rozhodol súdny dvor.

„Súd zamietol aj argument Rakúska, že Spojené kráľovstvo bolo povinné uskutočniť verejné obstarávanie na projekt Hinkley Point C. Predmetné opatrenia totiž nie sú verejnou zákazkou či koncesiou, ale jednoduchou dotáciou,“ doplnil súd.

Spustenie najmodernejšieho reaktora v Európe sa opäť odkladá

Výstavba nových atómiek mešká vo Fínsku aj v Maďarsku.

Rakúsko napokon európskych sudcov nepresvedčilo ani v tom, že za obdobie, počas ktorého sa postaví Hinkley Point C, je možné postaviť veterné parky s porovnateľnou kapacitou, „a to vzhľadom na nestálosť tohto zdroja obnoviteľnej energie“.

Galek pripomína, že rozhodnutie z Luxemburgu už nebude mať dopad na reaktory vo výstavbe. Podobne ako rakúske ministerstvo sa však obáva dopadov na budúce projekty. „Otvorenou otázkou ale ostáva, či v rámci nastavenia energetického mixu, znižovaní energetickej závislosti a zvyšovaní využitia potenciálu vlastných obnoviteľných zdrojov bude v Európe pre ďalšie jadrové elektrárne ešte priestor,“ podčiarkol predseda komisie pre technologický rozvoj a inovácie v hospodárskom výbore NR SR.

Dostavba Mochoviec a nový zdroj

Opozičný poslanec nepovažuje za správne ani súčasné financovanie dostavby tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach. „Celý zisk zo Slovenských elektrární je každoročne prelievaný do ich dostavby a štát ako 34-percentný vlastník podielov v tejto spoločnosti za tie roky prišiel o takmer miliardu eur,“ tvrdí tímlíder SaS pre energetiku.

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v utorok 10. júla médiám povedal, že akcionár Slovenských elektrární, taliansky Enel, im poskytne pôžičku na dostavbu vo výške 700 miliónov, čo však nenavýši celkové náklady. Zároveň oznámil, že približne o polroka sa posunulo spustenie oboch blokov. Tretí bude spustený v druhom štvrťroku 2019, štvrtý asi o rok neskôr.

Rakúsko sa súdi pre maďarskú atómku. Rozsudok môže ovplyvniť Bohunice

Maďarskí europoslanci sú v otázke Paks II rozdelení. Benedek Jávor chce zabrániť, aby dotácie získali aj ďalšie jadrové projekty v strednej a východnej Európe.

Ešte pred niekoľkými rokmi plánovalo Slovensko aj výstavbu piateho reaktora v Jaslovských Bohuniciach. Nedávne zastavenie projektu EBO5 je definitívnou bodkou za plánovaním nových jadrových zdrojov na Slovensku,“ tvrdí Galek a vláde vyčíta, že na prípravu projektu minula 30 miliónov eur.

Minister hospodárstva Žiga na júnovom Európskom jadrovom fóre v Bratislave povedal, že „otázka nového jadrového zdroja možno v tejto chvíli nie je aktuálna“. Dôvodom je, že pri súčasnej trhovej cene 40 eur za MWh nemá nový zdroj zaručenú ekonomickú návratnosť. A Slovensko neplánuje ísť v stopách Británie. „Slovenská vláda nemá záujem vydať takémuto projektu CfD, nechce garantovať cenu,“ potvrdil Žiga.