Geotermálna energia na hornej Nitre? Šefčovič tvrdí, že sa to dá

Premiér SR Robert Fico (vpravo) a slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefèoviè sa rozprávajú na 5. výroènom fóre s názvom Stratégie EÚ pre dunajský región 3. novembra 2016. FOTO TASR - Michal Svítok

Pokiaľ budem predsedom vlády, moja vláda sa nebude nikdy otáčať baníkom chrbtom, vyhlásil slovenský premiér Róbert Fico pri návšteve bane Nováky v septembri 2016. „Pokiaľ budeme mať veci pod kontrolou, budeme robiť všetko, bez ohľadu na to, či budú ťažšie, alebo ľahšie časy, aby ťažba uhlia (na hornej Nitre) pokračovala,“ vyhlásil Fico (Smer-SD) pri prehliadke baní, ktorým štát pomohol s investíciou ešte v roku 2009.

Teraz sa však zdá – povedané Ficovým slovníkom – že jeho vláda stráca kontrolu. Na decembrovom samite „Jedna planéta“ v Paríži jeho minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) ohlásil útlm ťažby aj výroby elektriny z uhlia v roku 2023.

Draft Stratégie environmentálnej politiky do roku 2030 z dielne ministerstva životného prostredia zverejnený v rovnakom týždni navrhuje „postupne utlmiť výrobu elektriny z uhlia“ z dôvodu znečisteniu ovzdušia. Dotácie pre výrobu elektriny z „málo kvalitného hnedého uhlia“ vo výške 100 miliónov eur ročne označuje za „environmentálne škodlivé.“

Do diskusie najnovšie vstúpil aj podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Komisár zo Slovenska označil hornú Nitru za jeden troch „pilotných“ regiónov práve spustenej Platformy pre uhoľné regióny v transformácii. Pre portál EURACTIV.sk uviedol, že horná Nitra by sa mala preorientovať z uhlia na geotermálnu energiu.

„Všeobecný hospodársky záujem“

Počas pravidelných návštev slovenských baníkov premiér Fico rád pripomína rozhodnutie vlády z roku 2005 zachovať ťažbu a spaľovanie uhlia do roku 2030 ako „všeobecný hospodársky záujem“.

Slovenskí spotrebitelia elektriny každý rok zaplatia približne 100 miliónov eur na podporu výkupných cien elektriny z uhlia.

Krajina má dve uhoľné elektrárne avšak len jedna z nich – Nováky – dostáva dotácie na spaľovanie domáceho hnedého uhlia. Väčšina z neho pochádza z baní na hornej Nitre.

Súkromná ťažobná spoločnosť aj štát dlho vyzdvihovali domáce uhlie ako príspevok k bezpečnosti dodávok elektriny v krajine, stabilite siete, ako aj k zamestnanosti v regióne. V baniach pracuje okolo 4 000 ľudí, firma však tvrdí, že na slovenskom uhoľnom priemysle je závislých celkovo 11 000 pracovných miest.

Znečistenie vody a ovzdušia

Európska komisia Slovensku dotácie na uhlie pravidelne vyčíta a v súčasnosti skúma, či štátna pomoc neporušuje pravidlá EÚ. Tlak z Bruselu, ale tiež samotného regiónu, prinútil vládu zmeniť pozíciu.

Keď minister životného prostredia obdržal žiadosť o rozšírenie územia, na ktorom sa ťaží hnedé uhlie, spoločnosť prevádzkujúca kúpele Bojnice, sa ohradila. Existuje vraj riziko znečistenia podzemných vôd, čo by ohrozilo práve snahu regiónu preorientovať sa na turizmus. O udelení licencie ešte ministerstvo nerozhodlo.

O príspevku uhlia k energetickej bezpečnosti a zamestnanosti možno tiež pochybovať. Miestne firmy tvrdia, že aspoň časť baníkov si nájde prácu inde, či už v malých podnikoch alebo novej automobilke Jaguar Land Rover pri Nitre. Experti tiež pripomínajú, že doteraz nebola zverejnená žiadna štúdia, ktorá by potvrdila význam elektrárne pre regionálnu elektrickú sieť.

Nováky však určite zastávajú popredné miesta – v emisiách. Ide o druhého najväčšieho emitenta skleníkových plynov na Slovensku. V oxidoch síry je elektráreň dokonca druhý najväčší znečisťovateľ v Európskej únii (2015). Juraj Melichár, ktorý pracuje v slovenskej pobočke CEE Bankwatch Network, tvrdí, že nové emisné limity, ktoré budú platiť od roku 2021 si vyžiadajú ďalšie investície. Dodáva, že spaľovať v elektrárni namiesto uhlia odpad nie je riešenie.

Možnosť ušetriť 600 miliónov eur

V júli 2017 Inštitút environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia vypočítal, že zatvorenie elektrárne Nováky by Slovensku každoročne ušetrilo nielen 100 miliónov eur na dotáciách, ale aj 500 miliónov eur v podobe „zdravotných benefitov“.

Na konferencii, ktorú začiatkom decembra spoluorganizovala Európska komisia, predstaviteľ ministerstva školstva pripustil, že príspevky na uhlie predstavujú jednu štvrtinu podpory na obnoviteľné zdroje na Slovensku. Eduard Hulík ďalej uviedol, že na hornej Nitre je „výskyt ochorení dýchacích ciest oproti okolitým regiónom niekedy až dvojnásobný“.

Hulík, ktorý Slovensko zastupuje v Strategickom pláne pre energetické technológie (SET Plan) v EÚ, potvrdil, že „zdroj elektriny v Novákoch netreba nahradiť, (pretože) v systéme sú aj ďalšie elektrárne.”

V Novákoch je len „urgentná potreba nahradiť zdroj tepla“.

Súboj dvoch ministerstiev

Najnovší pokus preorientovať politiku štátu je draft Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, s ktorou v decembri prišiel Inštitút environmentálnej politiky pri envirorezorte. Nazval ju „Zelenšie Slovensko“.

„Za najväčšie súčasné problémy životného prostredia na Slovensku možno považovať odpadový manažment, kvalitu ovzdušia a ochranu lesných ekosystémov,“ píše sa v dokumente. Bude ešte predmetom verejnej diskusie a zatiaľ neudáva presný rok ústupu od uhlia. O roku 2023 hovoril len samotný minister životného prostredia.

Za energetickú politiku krajiny je zodpovedné ministerstvo hospodárstva. Hovorca rezortu Maroš Stano pre EURACTIV.sk odmietol potvrdiť rok 2023. Podľa neho bude konkrétny termín „výsledkom rokovaní, ktoré ešte nie sú ukončené“.

„Pracovná skupina by sa mala zísť v najbližších týždňoch,“ dodal Stano s tým, že „hovoriť o konkrétnej agende (skupiny) je v tejto chvíli predčasné.“

Geotermálna energia na Slovensku

Komisár Maroš Šefčovič, ktorého premiér nedávno označil za možného kandidáta jeho strany v prezidentských voľbách 2019, je však v plánovaní ďalej. „Trend je pomerne jasný, čo sa týka poklesu ťažby uhlia aj spotreby uhlia v Európskej únii,“ povedal Šefčovič pre EURACTIV.sk.

Jeho pohľad na transformáciu hornej Nitry je ambiciózny: „To, čo budeme robiť pre Slovensko, odrazí prístup aj k ostatným krajinám.“ Do konca januára 2018 chce predstaviť novú modelovú štúdiu Spoločného výskumného centra, interného think-tanku Európskej komisie, o ekonomickom rozvoji regiónu horná Nitra. Smer, ktorým sa má uberať: geotermálna energia.

Šefčoviča veľmi „povzbudili rozhovory s tak úspešnou firmou ako GA Drilling, ktorá hľadá nové, revolučné spôsoby vŕtania vo veľkých hĺbkach.“ Firma experimentuje s plazmou.

Napriek tomu, že technológia GA Drilling ešte nebola komercionalizovaná, spoločnosť sa už stala súčasťou výkladnej skrine Slovenska v zahraničí. Šefčovič tvrdí, že firma „má záujem o vŕtaciu a raziacu expertízu, ktorá v týchto baniach je, a chcela by spolupracovať na projekte priamo na hornej Nitre.“

Centrum budúcich technológií?

„Problém geotermálnej energie dnes spočíva v tom, že je drahé urobiť hĺbkový vrt,“ pripustil Šefčovič. „Ale keby ste to urobili za prijateľnú cenu, čo je cieľom GA Drilling, tak – veľmi zjednodušene povedané – z jednej strany vstupuje voda, ktorá sa v hlbinách ohreje a vychádza ako čistá para, ktorú možno využiť ako čistý zdroj energie.“

Slovenský komisár vyhlásil, že ak by „sa toto podarilo a z hornej Nitry by sme urobili centrum budúcich technológií, bol by som veľmi rád“. Podľa Šefčoviča by nešlo o prvé takéto centrum, geotermálny potenciál využili aj v bývalom uhoľnom regióne v belgickom Genku.

„Bude však záležať na konkrétnych podmienkach a poskytnutých stimuloch. Ale (GA Drilling) má záujem o desiatky až stovky zamestnancov pre tento projekt (na hornej Nitre),“ verí Komisár.

Financovanie je kľúčové. Viaceré európske fondy môžu prispieť k podpore nových technológii alebo k rekvalifikácii bývalých baníkov. Šefčovič tiež podporuje predčasné využitie regionálnych fondov, ktoré sú vyčlenené na neskoršiu časť obdobia 2014 – 2020. Mohli by slúžiť na vybudovanie ciest do slovenských regiónov s nedostatkom pracovnej sily. „Musíme byť oveľa flexibilnejší,“ vyhlásil.

Zostáva len presvedčiť premiéra

Podľa svojho podpredsedu pomôže Komisia štátu, regionálnej a miestnej samospráve a firmám s prípravou projektov, „ktoré aj ľudia v regióne považujú za najdôležitejšie.“

Na otázku o úlohe baníkov Šefčovič odpovedal, že by si mali zachovať „otvorenú myseľ“. „Všetci si uvedomujeme, že im musíme byť vďační za to, ako celý život v tomto odvetví pracovali,“ vyhlásil Komisár a zdôraznil potrebu konštruktívneho a inkluzívneho riešenia.

„Najzodpovednejším prístupom je ponúknuť týmto (uhoľným) regiónom alternatívu, ponúknuť ľuďom novú budúcnosť,“ tvrdí slovenský Komisár. Dodal, že to je aj „leitmotívom Platformy pre transformáciu uhoľných regiónov.“

Neostáva nič iné, len presvedčiť premiéra. Toho, zdá sa, neodrádzajú ani medzinárodné záväzky krajiny. „Perspektíva baníctva tu na hornej Nitre je stále veľmi vysoká,“ povedal baníkom v septembri 2016, v mesiaci, keď Slovensko ratifikovalo Parížsku dohodu o klíme.